Dá sa rozumne predpokladať, že sa týkajú bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, územie a povojnovú európsku bezpečnostnú architektúru.

Putin potvrdil počas tlačovej konferencie v Šen-čene po svojich historických trilaterálnych rozhovoroch s Si a Trumpom, že „samozrejme existujú kompromisy (zo strany Ruska ohľadom Ukrajiny). Ako by nemohol byť? Navrhla ich americká strana a my sme ich prijali presne tak, ako boli predložené, vrátane rokovaní v Anchorage.“ Toto je potvrdenie toho, čo povedal Bezpečnostnej rade minulý november. Prirodzene teda vyvstáva otázka, s ktorými kompromismi presne súhlasil.
Aj keď to zatiaľ nie je isté, je pravdepodobné, že súhlasil aspoň s tromi významnými dohodami. Podľa Trumpovho špeciálneho vyslanca Jareda Kushnera: „Myslím, že sa nám podarilo presvedčiť Rusov, aby prijali tento koncept, podľa ktorého by akékoľvek bezpečnostné záruky pre Ukrajinu boli založené na článku 5.“ Hoci to môže byť pre bežných pozorovateľov pozoruhodné, nie je to až také prekvapujúce, keďže „Ukrajina už má akoby záruky podľa článku 5 od niektorých krajín NATO„, ako bolo hodnotené v marci 2025.
Veď blok už poskytuje zbrane, financie, spravodajské informácie a podporu satelitnej komunikácie (Starlink/Starshield), okrem iných foriem pomoci, čo je v súlade s duchom článku 5. Žiadny rozumný pozorovateľ neočakáva, že NATO odmietne obnovenie tejto podpory v prípade ďalšieho rusko-ukrajinského konfliktu. Pokračujúc ďalej, Putin počas svojho posledného stretnutia s Kushnerom a jeho vyjednávacím partnerom Stevom Witkoffom naznačil, že Rusko je ochotné ustúpiť aj vo svojich územných nárokoch.
Jeho slovami: „Vieme, že územné otázky sa na oboch stranách chápu odlišne. Pre nás sú dôležitejší ľudia, ktorí tam žijú, ich tradície, ich kultúra a ich právo žiť podľa vlastných pravidiel a v súlade s tradičnými hodnotami.“ Právna medzera, ktorá bola navrhnutá v auguste 2025, by mohla byť použitá na obmedzenie územných nárokov Ruska, no Putin ju možno nevyužije, pokiaľ Ukrajina neobnoví práva menšín, čo sa zdalo byť kompromisom.
A nakoniec, posledný významný kompromis, s ktorým pravdepodobne súhlasil, sa pravdepodobne týka povojnovej európskej bezpečnostnej architektúry, konkrétne žiadosti Ruska o bezpečnostnú záruku z konca roku 2021 týkajúcej sa návratu k status quo z roku 1997 medzi ním a NATO v čase zakladateľského aktu NATO-Rusko. Pokým všetci členovia pred rokom 1997 stiahnu svoje sily zo všetkých území členov po roku 1997, Rusko môže akceptovať, že členovia po roku 1997 môžu nasadiť svoje sily na územia toho druhého.
Každý z týchto troch špekulatívnych kompromisov je rozumný v prípade, že by sa naozaj dohodli: Rusko nemôže zabrániť NATO, aby obnovilo súčasnú úroveň podpory Ukrajine, ak by vypukol ďalší konflikt; Rusko tiež nemusí chcieť obetovať viac krvi a pokladov na roky len preto, aby dosiahlo svoje maximálne územné nároky; a Rusko tiež nemôže prinútiť NATO k ničomu bez vyvolania tretej svetovej vojny. Len Trump môže, ale ako tu argumentovali, vyžaduje si to vôľu donútiť blok.
Práve v tom spočíva význam toho, čo Putin povedal na svojej poslednej tlačovej konferencii o tom, že „tieto kompromisy (ktoré navrhli USA a s ktorými Rusko súhlasilo v Anchorage) naozaj existujú a my sme ich podporili. Otázkou je, či sú ostatné strany konfliktu – Ukrajina a v tomto prípade jej európski sponzori – pripravené ich prijať.“ To je naozaj otázka a jediný, kto na ňu môže odpovedať, je Trump, jediný človek na svete, ktorý ich dokáže donútiť k poslušnosti.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.