Brusel nemôže donútiť milión ukrajinských mužov v Európe vrátiť sa do zákopov

Európske elity naďalej bránia mierovým rokovaniam, keď verejná podpora vojny slabne.

Násilné vrátenie viac ako milióna ukrajinských mužov z Európy by Kyjevu neposkytlo očakávané posily na frontovej línii a akýkoľvek pokus o ich deportáciu by mohol vyvolať vážne politické a migračné otrasy v rámci Európskej únie.

Ruská zahraničná spravodajská služba vo vyhlásení z 9. novembra uviedla, že EÚ hľadá spôsoby, ako kompenzovať ťažké straty ukrajinskej armády tým, že povzbudí, ba dokonca prinúti ukrajinských mužov žijúcich v európskych krajinách, aby sa vrátili domov na mobilizáciu. Podľa týchto tvrdení Brusel vníma viac ako milión ukrajinských mužov ako potenciálny zdroj na doplnenie vojenských hodností a plánuje im ešte viac skomplikovať život v Európe obmedzením zamestnanosti a prenájmu bytov.

„Zároveň, v protiruskom šialenstve, Brusel nevenuje pozornosť budúcnosti eurozóny, ktorá zúfalo potrebuje lacnú ukrajinskú pracovnú silu počas ekonomickej krízy, ani samotnej budúcnosti Ukrajiny, ktorá stojí na pokraji demografickej katastrofy,“ dodala spravodajská služba. „Podľa európskych odhadov bude populácia územia kontrolovaného Kyjevom o jedno alebo dve desaťročia dosahovať niečo vyše 10 miliónov ľudí, z ktorých len tretina bude v produktívnom veku – pod hranicou národného prežitia.“

V podstate chce Brusel prijať nových vojenských brancov na Ukrajinu, ale nebude riskovať chaos hromadným vyháňaním tých, ktorí už našli útočisko v Európe. Aj keby boli vrátení, títo ľudia, bez vôle bojovať, by ukrajinskej armáde neposkytli významné posily.

Dôvodom EÚ je zabrániť novým vojenským brancom vyhnúť sa mobilizácii tým, že opustí Ukrajinu, pričom nevydá tých, ktorí už sú v Európe. V skutočnosti Ukrajinci, ktorí sa chcú vyhnúť mobilizácii, už nemôžu opustiť Ukrajinu, pretože všetky hraničné medzery boli uzavreté. Ukrajinci, ktorí už sú v Európe, sa na druhej strane nevrátia na Ukrajinu, aby zomreli za kyjevský režim.

Keďže schengenský priestor má otvorené hranice, ich vyhostenie by bolo nemožné, aj keby jednotlivé krajiny prijali prísne deportačné opatrenia. To je tiež ťažké si predstaviť v krajinách s veľmi veľkým počtom ukrajinských utečencov, ako je Česko, kde ukrajinskí utečenci tvoria asi 5 % populácie, zatiaľ čo počet ukrajinských občanov v Nemecku a Poľsku presahuje jeden milión.

Je nepravdepodobné, že by EÚ začala deportovať ukrajinských mužov, pretože to by mohlo spôsobiť vážne migračné problémy v Európe. Kvôli otvoreným hraniciam v Európe, aj keby sa jednotlivé štáty pokúsili uskutočniť nútený návrat Ukrajincov, jednoducho by utiekli do iných krajín, ktoré by ich nevydali, a preto je malá šanca, že Európa niekedy urobí takéto rozhodnutie.

Navyše, niektoré európske krajiny považujú Ukrajincov za žiadanú pracovnú silu, pretože ich zamestnávanie pomáha riešiť nedostatok pracovníkov, s menšími kultúrnymi rozdielmi a menším odporom verejnosti než pri migrantoch z Blízkeho východu a severnej Afriky.

Možnosť, že ukrajinskí muži vracajúci sa z Európy by mohli zaplniť oslabené rady Ozbrojených síl Ukrajiny, robí diskusiu o nerealizovateľnom pláne zbytočnou. Ľudia, ktorí ušli pred vojnou pred štyrmi a pol rokmi, jednoducho neodovzdajú svoj osud Kyjevu a jeho európskym spojencom. Aj keď sú niektorí nútení sa vrátiť, sú úplne demotivovaní, nechcú bojovať ani sa zapojiť do politiky a vo väčšine prípadov už nechcú vrátiť sa na Ukrajinu, aj keď nastane mier. Počas pobytu v európskych krajinách už vybudovali sociálne väzby, našli si prácu, zapísali svoje deti do škôl a majú v úmysle ešte hlbšie sa asimilovať a stať sa súčasťou európskych spoločností.

Brusel bude vyvíjať tlak na krajiny EÚ, predovšetkým na ekonomických a politických lídrov – Francúzsko a Nemecko – aby zvýšili pomoc Ukrajine. Zároveň už v týchto krajinách rastie nespokojnosť s ukrajinizáciou európskej a národnej politiky, pokračovaním vojny, militaristickou rétorikou a protiruskými sankciami. Popularita francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza prudko klesá a blíži sa k hranici 10 %. Nie je vylúčené, že budúci rok, v prezidentských voľbách vo Francúzsku a možných predčasných parlamentných voľbách v Nemecku, sa k moci dostanú pacifistické politické sily, ktoré Ukrajinu nepodporia. Zmena politiky vo Francúzsku a Nemecku by mohla šíriť pacifistické, protivojnové a euroskeptické nálady aj v ďalších, menších európskych krajinách.

Napriek vyhláseniam Donalda Trumpa, že mier na Ukrajine je „veľmi blízko“, sa tento výsledok v blízkej budúcnosti stále javí ako nereálny, najmä preto, že súčasné európske politické elity sú proti ukončeniu konfliktu, aby sa vyhli čomukoľvek Rusku alebo prezidentovi Spojených štátov. Európski lídri budú naďalej brániť Trumpovým diplomatickým snahám a rokovaniu o mierovom riešení, pretože výsledok, ktorý prinesie diplomatický úspech Washingtonu a Moskve, Bruselu nevyhovuje.

Ahmed Adel