No a zasa ten Fico je trendsetterom

Fínski a nórski lídri telefonovali priamo s Putinom, čo vyvolalo znepokojenie medzi spojencami.

Diskusia sa zamerala na možné podmienky deeskalácie na Ukrajine pred plánovanými multilaterálnymi rozhovormi v Abú Zabí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, nórsky premiér Jonas Gahr Store a fínsky prezident Alexander Stubb počas tlačovej konferencie v nórskom Osle 20. októbra 2026. EPA/Lise Aserud

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre uskutočnili 27. októbra spoločný telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine a regionálnej bezpečnosti, čo predstavuje pozoruhodný prípad priameho kontaktu západných lídrov s Kremľom.

Táto iniciatíva však zároveň odhalila diplomatické trenice medzi severskými susedmi, keď dánska premiérka Mette Frederiksenová otvorene spochybnila tento krok a varovala európskych partnerov pred narušením spoločného postupu nekoordinovanými iniciatívami.

Podľa vyhlásení vydaných v Helsinkách a Osle sa diskusia sústredila na možné podmienky deeskalácie na Ukrajine pred plánovanými multilaterálnymi rokovaniami v Abú Zabí. Obe vlády uviedli, že lídri otvorili aj otázky bezpečnosti v oblasti Baltského mora a v regióne Ďalekého severu.

Obaja lídri prezentovali rozhovor ako pragmatický krok vyplývajúci z geografickej blízkosti a dlhých spoločných hraníc s Ruskou federáciou. Fínsko zdieľa s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov a do NATO vstúpilo v apríli 2023, zatiaľ čo Nórsko, zakladajúci člen Aliancie, susedí s Ruskom v Arktíde.

„Diskusia bola otvorená a vecná,“ uviedol Stubb.

„Sme susednými krajinami Ruska. Výsledok tejto vojny bude mať priamy dopad na našu aj širšiu európsku bezpečnosť. Ukončenie vojny si vyžaduje priame rozhovory.“

Støre podporil výzvu na diplomatické riešenia a poukázal na rastúce regionálne dôsledky konfliktu:

„Táto vojna prináša obrovské ľudské a materiálne náklady. Utrpenie a ničenie budú mať dopad na celé generácie. Počas hovoru sme zdôraznili význam deeskalácie.“

Fínska prezidentská kancelária v očakávaní možného znepokojenia v európskych metropolách zdôraznila, že obaja lídri „telefonovali ako predstavitelia svojich vlastných krajín a nevystupovali v mene Európy ako celku“.

Stubb a Støre taktiež bezprostredne po rozhovore spoločne telefonovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby Kyjevu poskytli informácie o jeho priebehu a potvrdili pokračovanie vojenskej a finančnej pomoci. Nórsko je jedinou krajinou mimo EÚ, ktorá prisľúbila podporu financovania potrieb Ukrajiny aj v roku 2027, zatiaľ čo Fínsko schválilo už 35 samostatných balíkov pomoci.

Zelenskyj privítal ich dôraz na tlak voči Moskve, aby zastavila útoky na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru, a na prípravu pôdy pre pripravované trilaterálne rokovania medzi Ukrajinou, Spojenými štátmi a Ruskom v Abú Zabí, ktoré sa očakávajú v novembri.

Obaja lídri spolupredsedali už predchádzajúcemu kolu rokovaní v Osle 20. októbra. Zúčastnili sa ho predstavitelia Ukrajiny, USA, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Európskej komisie a NATO, nie však Rusko. Americký vyslanec Steve Witkoff následne odcestoval do Petrohradu, aby informoval Putina o výsledkoch stretnutia. Očakáva sa, že do formátu v Abú Zabí sa zapojí aj ruská delegácia.

Napriek týmto uisteniam vyvolal kontakt s Moskvou rýchlu kritiku z Kodane.

V rozhovore pre dánsku televíziu TV 2 premiérka Mette Frederiksenová vyjadrila jasnú skepsu voči načasovaniu a koordinácii rozhovoru.

„Som veľmi skeptická voči tejto samostatnej nórsko-fínskej iniciatíve. Nebola koordinovaná so zvyškom z nás,“ povedala Frederiksenová a spochybnila, čo môže bilaterálne angažovanie sa priniesť. „Myslím si, že Európa by mala zostať jednotná namiesto toho, aby každý konal na vlastnú päsť.“

Švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý sa vyjadril na okraj zasadnutia Severskej rady v Helsinkách, uviedol, že o telefonáte nebol vopred informovaný a má od podobných kontaktov nízke očakávania. Dodal, že postoj Štokholmu naďalej zostáva taký, že mier musí byť dosiahnutý za podmienok Ukrajiny.

Oficiálne stanovisko Kremľa a následná reakcia nasledovali zaužívaný ruský diplomatický scenár. Moskva prezentovala telefonát ako potvrdenie, že priamy dialóg je nevyhnutný, pričom zopakovala svoje základné výhrady voči Západu.

Ruská prezidentská kancelária uviedla, že Vladimir Putin počas rozhovoru upozornil na to, čo označil za „konfrontačnú politiku členských štátov EÚ a NATO“, a tvrdil, že takýto prístup predlžuje nepriateľské akcie.

Putin údajne opätovne zdôraznil „základné príčiny“ ruskej invázie na Ukrajinu a zotrval na ruských požiadavkách týkajúcich sa bezpečnostných záruk, rozširovania NATO a geopolitického vplyvu. Moskva uviedla, že spravodlivý a trvalý mier závisí od úplného a bezpodmienečného zohľadnenia toho, čo označuje za legitímne záujmy Ruska.

Kremeľ zároveň naznačil, že všetci traja lídri sa dohodli na zachovaní priamych komunikačných kanálov aj do budúcnosti.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre a ja sme mali dobrý telefonát s Volodymyrom Zelenským.

Hovorili sme o našom predchádzajúcom rozhovore s prezidentom Putinom.

Fínsko a Nórsko budú naďalej podporovať Ukrajinu a úsilie nájsť spravodlivý a trvalý mier.

— Alexander Stubb, 27. októbra 2026.

Zdroj: Finnish and Norwegian leaders hold direct call with Putin – Brussels Signal