Poľsko čelí svojmu najosudovejšiemu strategickému rozhodnutiu od konca komunizmu

Môže buď prijať ekonomické, politické a bezpečnostné kompromisy, ktoré od neho USA ticho očakávajú, aby zohrala kľúčovú úlohu v povojnovom európskom poriadku, ktorý Trump plánuje vybudovať s Putinom, alebo sa môže izolovať, zatiaľ čo vikingský blok, Nemecko a dokonca aj Ukrajina z toho budú ťažiť.

Koniec komunizmu znamenal, že Poľsko osudovo rozhodlo vstúpiť do NATO, čo bolo najvýznamnejším východným rozšírením bloku vzhľadom na stáročnú rivalitu Poľska s Ruskom a jeho postavenie najľudnatejšieho člena Varšavskej zmluvy mimo bývalého ZSSR, čím sa preformoval európsky poriadok. Ďalšie strategické rozhodnutie Poľska však bude rovnako osudové, pretože koniec ukrajinského konfliktu preformuje európsky poriadok rovnako radikálne, ako to urobil koniec komunizmu.

Poľský minister financií Andrzej Domański vyhlásil počas štvrtého Poľsko-nemeckého ekonomického fóra v pondelok, že „za žiadnych okolností nemôže dôjsť k návratu k ‚bežnému biznisu‘ s Ruskom. Poľsko s tým nikdy nesúhlasí.“ To, čo by sa za normálnych okolností považovalo za predvídateľnú frázu, nadobúda strategický význam vzhľadom na správu Washington Post po rusko-americkej dieselovej dohode, ktorá tvrdí, že Trump plánuje sprostredkovať veľkú rusko-európsko-ukrajinskú energetickú dohodu ako súčasť veľkého kompromisu.

Ak by Poľsko dôrazne odmietlo zúčastniť sa na takejto dohode, podľa ktorej by USA mohli získať čiastočné podiely v poľsky tranzitujúcom plynovode Yamal ako „politickú záruku“ pre obnovenie exportu ruskej energie do EÚ, potom by sa samo izolovalo od vznikajúceho poriadku plánovaného USA. Je to preto, že USA by mohli predvídateľne získať takéto podiely v nemeckom ukončení Nord Streamu a/alebo v plynovodoch Bratstva, ktoré prechádzajú Ukrajinou. Berlín a Kyjev by teda Varšavu prekabátili.

Rovnako fínski a nórski členovia vikingského bloku, ktorý zahŕňa aj Švédsko (Dánsko, Island a pobaltské štáty môžu byť buď jeho súčasťou, alebo partnermi podľa názoru), práve prelomili politickú izoláciu hlavného prúdu európskeho NATO (E-NATO) voči Rusku tým, že nazvali Putina. „Arktický front ‚Cordon Sanitaire‘ je najhrozivejší pre Rusko„, ale stredoeurópsky front vedený Poľskom je tesne druhý, pretože Poľsko teraz velí najväčšej armáde E-NATO.

Vikingský blok a Poľsko môžu spoločne viesť Intermarium medzi Nemeckom a Ruskom v povojnovej európskej bezpečnostnej architektúre, čo USA zjavne preferujú, pretože je to najrealistickejší a najudržateľnejší výsledok ukrajinského konfliktu, ktorý by tak uvoľnil USA k „Pivotu k Ázii„. Aby sa to však stalo, poľská zahraničná politika musí byť zosúladená s americkým lídrom NATO, ktorý organizuje NATO 3.0 s už spomínaným cieľom, aby blok zadržal Rusko, aby USA potom mohli zastaviť Čínu.

Poľsko môže zohrávať kľúčovú úlohu v povojnovom európskom poriadku, ktorý USA plánujú, ale bude musieť prijať energeticky poháňaný ekonomický rozmer a obnoviť dialóg s Ruskom (pravdepodobne najskôr s americkým sprostredkovaním) na deeskaláciu napätia medzi Intermariom a Ruskom. Poľsko by sa potom mohlo stať dôležitejším pre Rusko v povojnovom poriadku než Nemecko, ako je tu navrhované, ale ak odmietne tieto pragmatické kompromisy, stane sa izolovaným a stratí priazeň USA so všetkým, čo by to prinieslo.

Preto nie je prehnané tvrdiť, že Poľsko čelí svojmu najosudovejšiemu strategickému rozhodnutiu od konca komunizmu. Môže buď prijať ekonomické, politické a bezpečnostné kompromisy, ktoré od neho USA ticho očakávajú, aby zohrala kľúčovú úlohu v povojnovom európskom poriadku, ktorý Trump plánuje vybudovať s Putinom, alebo sa môže izolovať, zatiaľ čo vikingský blok, Nemecko a dokonca aj Ukrajina z toho budú ťažiť. Dôsledky tohto rozhodnutia budú trvať desaťročia, preto musí Poľsko vyberať veľmi opatrne.

Andrew Korybko