VZŤAHY SO SRBSKOM SÚ PRÍLIŠ VZÁCNE NA TO, ABY BOLI OBETOVANÉ V PROSPECH JEDINÉHO MUŽA

Slovensko vďačí Srbsku za veľa. V 19. storočí nám Srbi pomohli viac ako Česi, podporili uzákonenie spisovného slovenského jazyka, dodali štúrovskému povstaniu zbrane i peniaze, boli našimi najbližšími spojencami v medzivojnovom období na platforme Malej dohody, vždy pri nás v najťažších chvíľach stáli, či už to bolo po Mníchovskej zrade v roku 1938, keď sa tisíce z nich hlásili brániť nás pred hitlerovským Nemeckom alebo v roku 1968, keď maršal Tito otvoril hranice na Západ pre našich ľudí utekajúcich pred sovietskymi okupantmi. Naše bratstvo je hlboké a vzácne, preto by malo byť naše spojenectvo strategické, neobmedzujúce sa len na podporu jednej strany a už vôbec nie jedného človeka.

Robert Fico urobil veľký kus práce, aby zlepšil naše vzťahy so Srbskom, ale aj Maďarskom na historicky najvyššiu úroveň. Žiaľ, zostal zaseknutý len v rovine osobných priateľských až účelových kontaktov s Aleksandrom Vučićom a Viktorom Orbánom. Kam toto krátkozraké spojenie vedie, sme už videli v prípade Maďarska, kde po odchode premiéra Orbána vzťahy so Slovenskom okamžite ochladli. Robert Fico príliš riskuje, keď je ochotný obetovať strategickú nevyhnutnosť slovensko-srbských vzťahov za podporu svojho kamaráta vo voľbách. Tým skôr, že on sám takéto zasahovanie do volieb u iných oprávnene ostro odsudzuje. Zasa si tak pošliapal po jazyku. Ak zvíťazí opozícia, za ochladenie vzťahov medzi Belehradom a Bratislavou bude zodpovedný iba on.

Eduard Chmelár