Šúrek chcel zneužiť Čifáre na predĺženie väzby v Očistci

PREDSLOV: PORNO PRODUCENTKA BAJO HOLEČKOVÁ

Progresívni spoluobčania tvrdia: Nevadí, že policajt Martin Juhás oklamal prokurátora a súd, teda porušil zákon, keď podvodom získal povolenie na odpočúvanie chaty v Čifároch, lebo aspoň vyšla pravda najavo.

S týmto tvrdením mám dva problémy.

Po prvé, pravda o čom vyšla najavo? Azda o tom, že ľudia sa v súkromí rozprávajú inak ako na verejnosti? Chcel by som počuť, ako v súkromí konverzujú naši progresívni bratia a sestry a aký šľachetný slovník používajú ich idoly okolo roztopašného Miška.

Po druhé, ak nie sú progresívni občania, novinári a politici znepokojení faktom, že policajt protizákonne nahrával lídra opozície a porady advokátov, v takom prípade od nich očakávam, že nebudú namietať, ak budú protizákonne nahrané a verejne publikované aj ich rozhovory v súkromí obydlia alebo v súkromí rekreačnej chaty neprístupnej širokej verejnosti.

Verejné premietanie Čifárov je politická pornografia a jej hlavnou producentkou, tak sa zdá, je poslankyňa SaS, predtým KDH Martina Bajo Bolečková. Aspoň vieme, prečo odišla z KDH, tam sa pornografia zrejme nenosí.

————-

Kauza Čifáre je plodom kriminálnych praktík a právnej kómy policajta Martina Juhása. Opozícia spôsobuje ešte hlbší úpadok. Čifáre posunula na úroveň politickej pornografie.

Právny nihilizmus

Aktuálne dejstvo nedôstojnej frašky v réžii slovenskej opozície ponúka neutešený, až skľučujúci obraz rozkladu úcty k právnemu štátu, ľudskej dôstojnosti a zdravému rozumu. Iba ťažko sa hľadajú iné slová na pomenovanie verejného premietania nezákonne vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov z poľovníckej chaty v Čifároch.

Podujatia organizuje opozičná SaS. Tlieskajú tomu ďalšie opozičné strany aj spriaznené médiá. Žiaľ, verejnosť, zaslepená nenávisťou k vládnej časti politického spektra, sa na politickom primitivizme a právnom nihilizme schuti zabáva. Zrejme málokto (ak vôbec niekto) z nadšených divákov si uvedomuje, akú zhovädilosť podporuje a aké negatívne dôsledky to zanechá na kolektívnom právnom vedomí občanov Slovenskej republiky.

Vážnosť situácie podčiarkuje okolnosť, že nezákonné obrazovo-zvukové záznamy zo spoločenskej miestnosti loveckej chaty v Čifároch boli čurillami a lipšicovcami zneužité na odôvodnenie žiadosti o predĺženie lehoty väzby Tiborovi Gašparovi, Mariánovi Zetochovi a ďalším osobám obvineným v takzvanej kauze Očistec. Aj keď začatie trestného stíhania a vzatie obvinených do väzby vo veci označovanej ako Očistec predchádzalo právnemu puču v kauze Čifáre, z hľadiska aktuálnosti je vhodné venovať sa najprv druhému menovanému prípadu a až následne takpovediac zdrojovej kauze.

Osoby a obsadenie

Pochopenie podstaty kauzy Čifáre sa odvíja od vysvetlenia vzniku obrazovo-zvukových záznamov zachytávajúcich neverejne prednesené slová a iné prejavy osobnej povahy Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Mareka Paru, Pavla Gašpara a Miroslava Bödöra počas stretnutí v poľovníckej chate. Aby nevznikli žiadne pochybnosti o ustálení skutkových okolností, je potrebné uviesť, že všetky nižšie uvádzané fakty, dotýkajúce sa opisu vzniku záznamov, vychádzajú z obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 30. septembra 2024 (číslo konania 3 Kv 18/21/4400), podanej na bývalého príslušníka NAKA Martina Juhása.

V čase vyhotovenia záznamov boli podstatné nasledovné osoby a ich postavenie:

Robert Fico, poslanec Národnej rady SR, predseda najsilnejšej opozičnej strany Smer.

Robert Kaliňák, advokát, mal plnú moc na zastupovanie viacerých obvinených v kauze Očistec, podpredsedu Smeru.

Marek Para, advokát Tibora Gašpara a Norberta Bödöra obvinených v kauze Očistec.

Pavol Gašpar, advokát Milana Mihálika obvineného v kauze Očistec.

Miroslav Bödör (medzičasom zosnulý), otec Norberta Bödöra obvineného v kauze Očistec. Z titulu postavenia rodinného príslušníka mal oprávnený záujem konzultovať obhajobu syna s advokátom Parom, prípadne Kaliňákom.

Martin Juhás, príslušník NAKA z Nitry, inicioval vydanie súdnych príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov za účelom vyhotovenia obrazovo-zvukových záznamov z exteriéru a interiéru loveckej chaty v Čifároch.

Michal Zuzik, prokurátor z Levíc, podával návrhy na nasadenie odpočúvania v Čifároch.

Matúš Mečár, údajne podozrivý z pytliactva.

Radovan Úškrt, údajne podozrivý z pytliactva.

Mená, ale aj spoločenské a procesné postavenie menovaných osôb sú z hľadiska podstaty rozoberaného prípadu nesmierne dôležité. Ukáže sa to v ďalších pasážach textu.

Juhásov prvý pokus

Juhás začal trestné stíhanie vo veci prečinu pytliactva na základe úradných záznamov a z nich vyplývajúceho operatívneho realizačného návrhu. Úradné záznamy tvrdili, že na pytliactve sa majú podieľať dve podozrivé osoby z Nitry Matúš Mečár a Radovan Úškrt. Dokumenty boli nekonkrétne, preto je na základe samotného textu a bez súvislostí ťažké overiť, či vychádzali z reálnych informácií získaných od osôb spolupracujúcich s políciou, alebo či bol ich obsah vymyslený s cieľom vytvoriť zámienku na nasadenie záznamovej techniky.

Obžaloba na Martina Juhása jednoznačne konštatuje, že realizačný návrh v súvislosti s pytliactvom bol neopodstatnený. Na základe toho je možné prijať záver, že ak by aj nebol obsah úradných záznamov vymyslený, ich informačná hodnota bola nulová, respektíve informácie poskytnuté osobami spolupracujúcimi s NAKA boli bezcenné.

Nech už bol pôvod informácií v úradných záznamoch akýkoľvek, vyplývalo z nich, že v poľovnom revíri dochádza k pytliactvu. Po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania Juhás vraj potreboval získať konkrétne dôkazy, čomu malo poslúžiť použitie odpočúvania. Juhás spracoval návrh na použitie informačno-technických prostriedkov v exteriéry chaty. Prokurátor si podnet osvojil, obrátil sa vo veci na súd. Sudca pre prípravné konanie vydal príkaz na použitie techniky s cieľom vyhotoviť obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy z exteriéru loveckej chaty, účelom ktorých bolo potvrdenie alebo vyvrátenie podozrení ohľadom pytliactva.

Prečo bol najprv vydaný príkaz len na monitorovanie exteriéru chaty?

Dôvodom bol fakt, že Juhás začal trestné stíhanie len vo veci prečinu. V takom prípade zákon neumožňuje krajný zásah do súkromia, akým je použitie informačno-technických prostriedkov v bytoch alebo iných uzavretých priestoroch. Prelomenie súkromia nasadením techniky do uzavretých priestorov využívaných fyzickými osobami je možné len pri dokumentovaní trestných činov kvalifikovaných ako zločiny alebo ak ide o korupciu, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, legalizáciu výnosu z trestnej činnosti alebo o úmyselný trestný čin, stíhanie ktorého vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

Obrazovo-zvukové záznamy z exteriéru chaty v Čifároch nepotvrdili žiadne pytliactvo. Naopak, záznamy preukázali, že zodpovedné osoby náležite poučili poľovníkov o tom, ako je potrebné evidovať ulovenú zver. Keďže popísaná forma získavania dôkazov nepriniesla žiadne dôkazy o páchaní prečinu pytliactva, Juhás to aspoň naoko vzdal. Konštatoval, že spáchanie stíhanej trestnej činnosti nebolo preukázané. Na základe jeho návrhu boli všetky obrazovo-zvukové záznamy spred (exteriéru) poľovníckej chaty zničené. Povinnosť zlikvidovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy, ktoré nepreukazujú spáchanie trestnej činnosti, ukladá zákon.

Juhásov druhý pokus

Martin Juhás sa očividne chcel dostať do interiéru poľovníckej chaty v Čifároch. Bez toho, aby na to existoval akýkoľvek zákonný a skutkový podklad vyplývajúci z predchádzajúceho odpočúvania žiadal o monitorovanie interiéru. Návrh na umiestnenie kamier a mikrofónov do vnútra objektu neoprel o výsledky zaznamenávania diania v exteriéri. Ani nemohol. Jednak z toho nič nevyplynulo, a jednak záznamy navrhol zničiť. Aj v tomto prípade sa oprel len o úradné záznamy, na základe ktorých tvrdil, že vo vnútri loveckej chaty, špecificky v spoločenskej miestnosti, údajne dochádza ku konaniu nasvedčujúcemu páchaniu zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Čo to znamená?

V predstavách príslušníka Juhása očividne mali vnútri chaty prebiehať obchody s nelegálne ulovenou divinou, získané peniaze mali tvoriť výnos z trestnej činnosti a aktéri popísaného konania sa nelegálne dosahované príjmy usilovali legalizovať.

Ako však mohla byť ulovená zverina výsledkom nelegálnej činnosti, ak predchádzajúce zaznamenávanie exteriéru nepreukázalo žiadne pytliactvo?

S tým si Juhás zjavne nelámal hlavu. Jednoducho spracoval podnet, ktorý si prokurátor neuveriteľne osvojil. Neuveriteľne preto, lebo ak nebolo preukázané pytliactvo v exteriéri, kde sa nepochybne podobné skutky nepovoleného lovu aj väčšinou páchajú, ako mohlo byť na to nadväzujúce konanie dokázané odpočúvaním interiéru, kde si pytliactvo nemožno predstaviť ani pri krajne frivolnom zapojení fantázie.

Nemal by sa postupom prokurátora zaoberať generálny prokurátor Maroš Žilinka? Veď prokurátorovi muselo byť zrejmé, že Juhás buď (v lepšom prípade) varí z vody, alebo (v horšom prípade) čaruje s pokútnymi, ak nie úplne fabrikovanými úradnými záznamami. Tento rébus zjavne nevyriešime, preto len skonštatujme, že na základe Juhásovho nekvalifikovaného podnetu prokurátor Okresnej prokuratúry Levice Michal Zuzik spracoval rovnako nekvalifikovaný návrh na vydanie súdneho príkazu na použitie informačno-technických prostriedkov v interiéri loveckej chaty. Sudca návrhu vyhovel.

V dôsledku popísanej reťaze udalostí boli následne vyhotovené obrazovo-zvukové záznamy rozhovorov osôb Robert Fico, Robert Kaliňák, Marek Para, Pavol Gašpar a Miroslav Bödör. Nahraté dialógy nemali nič spoločné s pytliactvom, nelegálnym spracovaním alebo predajom ulovenej zvery a ani len náznakom z nich nevyplývalo podozrenie z prípravy alebo páchania legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Preto mali byť záznamy okamžite zničené rovnako, ako boli podľa zákona zlikvidované nahrávky diania v exteriéri chaty.

Horlivý Juhás mal očividne iné zámery. Nemal v úmysle riadiť sa zákonom. Naopak, zjavne chcel privodiť ujmu nielen nezákonne nahrávaným osobám, ale aj ľuďom obvineným v takzvanej kauze Očistec. Namiesto zničenia záznamov nahral všetky súbory na DVD nosiče, pripojil k nim aj prepisy zvukových záznamov a všetky podklady po dohode so zastupujúcim špeciálnym prokurátorom Petrom Kyselom odstúpil menej známej čurille Františkovi Vojtušovi, ktorý už bol v tom čase hlavným vyšetrovateľom prípadu s označením Očistec.

O Juhásovom postupe mali podľa obžaloby vedomosť okrem Petra Kysela aj ďalší prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa a Michal Šúrek. Do veci boli zaangažované aj čurilly Miroslav Chudý a Pavol Ďurka.

Juhásov maskovací debakel

Z doterajšieho opisu prípadu musí byť nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť zrejmé, že konanie bývalého príslušníka NAKA Martina Juhása je dôvodne považované za kriminálne. Na ťarchu mu je aj ďalšia podstatná okolnosť, ktorá síce priamo nevyplýva z obžaloby, avšak je zrejmá z logiky veci: Juhás musel vedieť a ak nevedel, tak mal vedieť, že v exteriéri ani v interiéri loveckej chaty sa nezdržiavajú ním označené podozrivé osoby Matúš Mečár a Radovan Úškrt. Mal a musel to vedieť preto, lebo v procese nasadzovania informačno-technických prostriedkov v exteriéroch a interiéroch sa vždy vykonávajú operatívne previerky, najmä formou sledovania pohybu, respektíve výskytu podozrivých osôb v danej lokalite či priestore. Ak by tam podozrivé osoby nechodili alebo neboli, neexistoval by ani dôvod nasadzovať v danom priestore odpočúvanie.

A to oprávňuje formulovať ďalšiu podstatnú otázku. Naozaj Juhás nevedel, že do objektu nechodia Mečár s Úškrtom, ale schádzajú sa tam Fico, Kaliňák, Para, Gašpar mladší a Bödör starší?

Jasné, že to všetko vedel. Ak by sme tvrdili, že nevedel, rovnalo by sa to konštatovaniu, že je ťažko mentálne retardovaný, za čo by nás mohol oprávnene žalovať v občianskoprávnom konaní. Juhás rozhodne vedel, že Robert Fico a zvyšní spoločníci sú pravidelnými hosťami loveckej chaty v Čifároch a to bol jediný dôvod, kvôli ktorému sa o predmetný objekt zaujímal. Pred prokurátorom a sudcom to maskoval vyšetrovaním pytliactva a legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Ak by totiž prokurátorovi a sudcovi povedal, že v chate sa schádzajú ústavný činiteľ a predseda najsilnejšej opozičnej strany s advokátmi a jeho by zaujímalo, o čom sa zhovárajú, vyrazili by s ním dvere.

Juhásov maskovací manéver je z právneho aj konšpiratívneho hľadiska úplný debakel, oprávňujúci vysloviť zásadné pochybnosti tak o jeho profesionálnej integrite, ako aj o úrovni intelektu. Odpočúvanie loveckej chaty si proste zabezpečil na právneho vandala a ak si ešte aj myslel, že mu to prejde, musel podľahnúť rovnakej eufórii z pocitu chránenej zvery, aký si užívali jeho bratislavské vzory z tretieho poschodia policajného prezídia, zvané čurilly.

Progresívne médiá a politické strany dnes ronia slzy, lebo Martin Juhás bol obžalovaný, postavený pred súd a zaslúžene mu hrozí zákonný trest. Hysterickou a hlboko zákonom opovrhujúcou reakciou na trestné konanie proti Juhásovi je verejné premietanie záznamov z Čifárov nebezpečným zoskupením politikov SaS. Ide o druhú reprízu odporného šliapania po práve na súkromie. Premiérou bol únik nahrávok do médií už v roku 2021, keď sa čurilly usilovali použiť záznamy na odôvodnenie ďalšieho predĺženia väzby osobám obvineným v prípade Očistec. Reprízu malo nezákonné divadlo, keď čurillie manželky a sestry zverejňovali na Štedrý deň čifárske záznamy na Facebooku. Aktuálna iterácia zobrazovaných nechutností je len pokračovaním trestnoprávnej pornografie formou masovej swingers party.

Šúrek a Juhásove záznamy

V čase, keď Juhás spáchal kriminalistické a trestnoprávne harakiri, boli Tibor Gašpar, Marián Zetocha a ďalšie obvinené osoby v takzvanej kauze Očistec už takmer rok v najprísnejšej kolúznej väzbe. Lipšicovec, prokurátor špeciálnej prokuratúry Šúrek zamietal všetky žiadosti o prepustenie na slobodu. Sudca špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka rad za radom zamietal ako nedôvodné všetky sťažnosti proti Šúrekovým rozhodnutiam, teda držal Gašpara a spol. v kolúznej väzbe, a jeho rozhodnutia následne potvrdzoval aj Najvyšší súd SR.

Stieranka dokonca vyhovel aj Šúrekovej žiadosti o predĺženie základnej lehoty väzby, aj keď na to neexistoval žiaden zákonný dôvod. Od začiatku bolo zrejmé, že účelom väzby je psychologicky zlomiť obvinených, aby začali spolupracovať a udávať vedenie Smeru. Keďže sa im to nedarilo, Šúrek podal súdu návrh na druhé predĺženie väzby o ďalšie dva mesiace. S ohľadom na úplnú absenciu reálnych dôvodov na pokračovanie obmedzovania osobnej slobody obvinených na neverejnom zasadnutí súdu dňa 26. októbra 2021, ktorému opäť predsedal Stieranka, prokurátor Šúrek sa odvolal na Juhásove ilegálne záznamy a do zápisnice nadiktoval:

„Osobitne zdôrazňujem, že najmä z dodatočne predložených obrazovo-zvukových záznamov je preukázané, že obhajcovia obvinených sa kontaktujú s politicky činnými osobami a osobami z podnikateľského sektora v snahe koordinovať svoju činnosť pri kriminalizácii OČTK v tejto trestnej veci. Tiež je potrebné v kontexte vnímať rôzne mediálne výstupy politicky činných osôb v snahe vnášať iný pohľad na objektívnosť vyšetrovania tejto veci.“

Citované vety odkryli inkvizičnú povahu lipšicovca Šúreka. Len inkvizičný aktivista môže pred súdom použiť v neprospech obvinených, respektíve v prospech ďalšieho držania osôb vo väzbe argument, že advokáti obvinených sa kontaktujú s politicky činnými osobami.

Prečo by sa nemohli advokáti stýkať s politikmi?

Prečo by nemohli obhajobné aktivity koordinovať s opozíciou, ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že vládne strany v čase väzobného zadržiavania Tibora Gašpara a ďalších osôb podporovali zjavne nezákonné praktiky čuríll a lipšicovcov?

Prečo by nemohli advokáti s opozíciou vyvíjať aktivity smerujúce k trestného stíhaniu príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, ak sú presvedčení, že čurilly a lipšicovci porušujú zákon? Nehovoriac o tom, že čurilly a lipšicovci sa inkriminovali vlastným konaním.

Čarovne hlúpučká je Šúrekova lamentácia na tému „mediálne výstupy politicky činných osôb v snahe vnášať iný pohľad na objektívnosť vyšetrovania tejto veci“. Odkedy je zakázané verejne polemizovať o objektivite akéhokoľvek trestného konania? A prečo Šúrekovi prekáža „iný pohľad“ obhajoby a politicky činných osôb? Prípustný je len Šúrekov inkvizičný náhľad, či ako to máme chápať?

Analýzu Šúrekových výrokov je potrebné upriamiť aj na ďalšiu dôležitú okolnosť. Prokurátor v konaní o predĺžení väzby presviedčal súd o tom, že dôvodom na pokračovanie kolúznej väzby je konanie advokátov a politikov, nie konanie samotných obvinených. Inými slovami obvinení boli zavretí v temniciach, neboli s pánmi Ficom, Kaliňákom, Parom, Gašparom mladším a Bödörom starším v Čifároch. Napriek tomu Šúrek udalosti a konanie, ktorých neboli aktérmi, uvádzal ako dôvody väzby. Takú absurdnosť sa nedá vymyslieť použitím triezveho mozgu, môže sa zrodiť len v inkvizičnej hlave Šúreka alebo iného posadnutého lipšicovca.

Špecializovaná ctihodnosť Stieranka

Napriek tomu, že sudca Stieranka dovtedy vychádzal Šúrekovi a Repovi v ústrety, ako sa len dalo, opakované predlžovanie lehoty väzby bolo už aj na jeho špecializovanú ctihodnosť priveľa. Šúrekov návrh zamietol a toto rozhodnutie napokon potvrdil aj Najvyšší súd SR, preto išli Tibor Gašpar a spol. po roku z väzby von.

Špecializovanú ctihodnosť Stieranku nie je dôvod chváliť, aj keď druhýkrát nevyhovel návrhu na predĺženie väzby. Dvanásť mesiacov schvaľoval obmedzenie osobnej slobody, postavené na abstraktných dôvodoch. Prijímal Šúrekovu nekonkrétnu argumentáciu, založenú na nasledovnom bludnom kruhu:

Gašpar a spol. sú stíhaní za založenie a zosnovanie zločineckej skupiny.

Činnosť zločineckej skupiny je z povahy veci založená na kolúznom konaní.

Keďže Gašpar a spol. sú stíhaní za zločineckú skupinu, správali by sa na slobode kolúzne, preto musia ostať vo väzbe.

Šúrek a pred ním ani Repa nedokázali do opísaného bludného kruhu vložiť jediný konkrétny argument v podobe hmatateľne zistenej skutočnosti odôvodňujúcej záver, že existovala reálna hrozba kolúzie vyplývajúca z konania obvinených pred alebo po vznesení obvinenia. V tomto ohľade nič, nula bodov.

Uvedená okolnosť bije do očí ešte viac, ak zoberieme do úvahy, čo sa dialo rok predtým, ako boli prepustení Tibor Gašpar a spol. na slobodu. V novembri 2020, keď špecializovaná ctihodnosť Stieranka prvý raz rozhodoval o vzatí obvinených do väzby, prokurátor Repa pôvodne žiadal, aby išiel do temnice aj kajúcnik Bernard Slobodník. V jeho prípade bolo dokonca zdokumentované, že telefonoval Petrovi Petrovovi alias Tigrovi. Slobodník sa ho pýtal, čo vypovedal o jeho osobe. Neexistuje klasickejší príklad kolúzneho konania. Slobodník telefonátom mohol ovplyvniť Petrova a bezpochyby maril vyšetrovanie, pretože následne prispôsoboval svoje výpovede tomu, čo vypovedal Tiger.

A čo sa stalo počas prvého rozhodovania o väzbe v kauze Očistec v novembri 2020?

Slobodník sa pred špecializovanou ctihodnosťou Stierankom 8. novembra 2020 priznal ku kolúznemu konaniu. Aj si nasypal popol na hlavu, kajal sa a sľuboval, že už to nikdy viac neurobí. Lipšicovec Repa, ktorý v novembri 2020 pred súdom zastupoval prokuratúru, najprv trval na vzatí Slobodníka do väzby. Avšak tesne predtým, ako mal Stieranka rozhodnúť, návrh na vzatie Slobodníka do väzby stiahol. Repa to urobil aj napriek tomu, že jedine v prípade kajúcnika Slobodníka existoval hmatateľný dôkaz o hrozbe kolúzneho konania.

Stieranka nemal inú možnosť, podľa zákona musel akceptovať Repovo stiahnutie návrhu na vzatie Slobodníka do väzby. V tom prípade však nesmel zobrať do väzby Tibora Gašpara a ďalších obvinených v kauze Očistec. Prečo nemal byť obmedzený na osobnej slobode jediný preukázateľne kolúzne konajúci obvinený a zvyšok mal ísť do žalára, keď na ich adresu Repa uvádzal len hypotetické, nehmatateľné a doslova fiktívne dôvody?

Väzba Tibora Gašpara a spol. bola nedôvodná, nespravodlivá a zjavne aj nezákonná. Bolo by možné o tom uvádzať množstvo ďalších detailov. Nič však lepšie neilustruje tento fakt ako zarážajúco rozdielny prístup Repu a Stieranku k Slobodníkovi na jednej strane a zvyšku obvinených na strane druhej. A keďže po roku držania obvinených vo väzbe vyčerpal Šúrek repertoár abstraktných dôvodov na držanie zvyšku obvinených za mrežami, usiloval sa pomôcť si ilegálnymi obrazovo-zvukovými záznamami vyprodukovanými kovbojom Juhásom. Je ťažké predstaviť si ešte väčší úpadok právnej úrovne a profesionálnej integrity orgánov činných v trestnom konaní a súdov, aj keď esá ako čurilly, lipšicovci, špecializované ctihodnosti a ich miništranti, akým je Juhás, nás vždy dokážu prekvapiť niečím novým, ešte väčšmi zhovädilým.

Peter Tóth