Predčasné voľby (zatiaľ) nebudú

PREDSLOV: PRIEBEŽNÁ SPRÁVA O STAVE SLOVENSKEJ POLITIKY

Tento text je už týždeň starý, ale aj tak si myslím, že vcelku presne odráža aktuálnu politickú realitu a možnosti ďalšieho vývoja.

Prajem pokojné piatkové čítanie.

—–

Hlasovaním za odvolanie ministra Tomáša Tarabu v spojení s progresívnou opozíciou dokonal Andrej Danko politickú samovraždu. Spolu s ním aj zvyšní členovia poslaneckého klubu SNS, ktorí sa pripojili k PS, SaS, KDH a Matovičovi. Na chvíľu sa zdalo, že Dankova strana pochovala aj koalíciu, avšak Smer sa rozhodol dať vládnutiu s Hlasom a SNS ešte jednu šancu.

Spiatočka Smeru

V priebehu televízneho interview v sobotu 26. septembra 2026 sa premiér Robert Fico vyjadril, že ak sa koaliční partneri nespamätajú, predčasné voľby sa môžu konať už v januári budúceho roka. SNS aj napriek tejto hrozbe hlasovala s opozíciou za odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. V rozpore s citovaným vyhlásením predsedu vlády sa Smer nerozhodol pre predčasné voľby, ale zaradil spiatočku.

Smer je najsilnejšou vládnou stranou s najväčším počtom poslancov v parlamente. Ak by sa rozhodol ďalej nevládnuť, poľahky by sa dohodol s opozíciou na predčasných voľbách. Napriek mnohým dôvodom v prospech tohto riešenia sa Smer rozhodol ďalej vládnuť s Hlasom a SNS. Stanovisko predsedníctva strany v tejto súvislosti uvádza, že „Slovensko dnes jednoducho potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine“. Ide o mierne protirečivé vyjadrenie, pretože vláda opretá o tesnú väčšinu nie je z povahy veci stabilná.

Smer odôvodňuje potrebu pokračovania vo vládnutí za neľahkých podmienok domácou aj zahraničnopolitickou situáciou. Je nepochybne pravda, že opozícia, ak by sa ujala moci, by sa na čele s PS zaradila k vládam s jastrabím postojom k Rusku, čím by Slovensko vystavila riziku zatiahnutia do vojnového konfliktu. Tiež je pravda, že z hľadiska zdravého vývoja spoločnosti je potrebné brániť zavádzaniu progresívnych experimentov, a preto je pokračovanie súčasnej vlády lepším riešením.

Napriek povedanému uvádzané argumenty pravdepodobne nie sú hlavnými dôvodmi, ktoré viedli Smer k rozhodnutiu nevyvolať predčasné voľby. Robert Fico nechce povaliť vlastnú vládu, pretože vie, ako negatívne reagujú na podobné konanie voliči. Naopak, chce sa prezentovať ako garant stability a predvídateľnosti. A to je s najväčšou pravdepodobnosťou hlavný dôvod, prečo Smer odmietol predčasné voľby.

S ohľadom na uplynulé turbulentné týždne je nepochybne vhodné venovať sa rekapitulácii vývoja na politickej scéne od volieb 2023 a zároveň pomenovať realistické scenáre vývoja.

Trampoty SNS

Koalícia Smeru, Hlasu a SNS bola od začiatku odsúdená na nestabilitu. V prvom rade preto, lebo kandidátka národniarov sa síce navonok tvárila ako listina jednej strany, v skutočnosti to bola koalícia koalícií alebo vyjadrené pojmom slovenskej politológie, išlo o zlepenec.

Výsledky volieb umocnili zárodky nestability, pretože z kmeňových členov SNS sa dostal do parlamentu len predseda Andrej Danko. Ak chcel mať v parlamente viac členov SNS, musel urobiť ministrov z poslancov zvolených za strany Život a Národnú koalíciu. Martina Šimkovičová, Tomáš Taraba a Rudolf Huliak sa stali členmi vlády, ale ani z ďaleka to nebol hladký proces.

Karty zamiešala prezidentka Zuzana Čaputová, keď z ideologických dôvodov odmietla vymenovať za ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka. Neskôr sa stal ministrom športu, ale posunutie Tomáša Tarabu do funkcie šéfa rezortu životného prostredia namiesto neho bolo prakticky od počiatku zdrojom zlej krvi.

Kým sa Huliak chopil ministerstva športu, s Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom odišli z poslaneckého klubu SNS. Národniari mali odrazu len sedem poslancov, teda o jedného člena menej, ako určuje zákon na vytvorenie parlamentného poslanecký klub. Dankovej strane hodil záchranné koleso Smer. Vypožičal mu poslanca Dušana Muňka, čo nemá obdobu v dejinách slovenského parlamentarizmu. Po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta sa Robert Fico postaral o rošádu vo vláde. SNS zobral ministra športu a daroval túto funkciu Huliakovi výmenou za podporu vlády poslancami Ševčíkom, Ľuptákom a Malatincom, ktorý zase opustil Hlas.

Nedávno sa stala terčom útokov vedenia SNS aj ministerka kultúry Martina Šimkovičová, pôvodne vnímaná ako nová politická hviezda vládnej koalície. Samozrejme, najviac rezonujúcim problémom bol spor Danka s ministrom životného prostredia Tarabom. Od začiatku bolo zrejmé, že bez ohľadu na to, či sa podarí Tarabu odvolať alebo nie, Danko z tejto vojny nemôže vyjsť víťazne. Verejná mienka aj zdravý rozum neboli v tomto ohľade na jeho strane.

Možno teda uzavrieť, že SNS bola od začiatku existencie súčasnej vládnej koalície jej najslabším článkom.

Trampoty Hlasu

Hlas sa tiež nevyznamenal. Po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta prevzal vedenie strany Matúš Šutaj-Eštok. Jeho výkon na čele Hlasu aj ministerstva vnútra je slabý, miestami smiešne nekompetentný. Z poslaneckého klubu Hlasu odišli Roman Malatinec, Ján Ferenčák, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš. Z tretieho a štvrtého v rade sa vykľuli opovážliví vydierači a oplatilo sa im to. Získali pod kontrolu ministerstvo informatizácie a regionálneho rozvoja. Migaľ sa stal ministrom a jeho politický pasák Šalitroš štátnym tajomníkom. Obaja sú dôvodne podozriví z páchania rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti. Aj to je daň za udržanie stability vlády.

V záujme spravodlivosti je potrebné povedať, že Hlas dokázal vygenerovať aj niekoľko kompetentných ľudí. Medzi nimi najviac vyčnieva Michal Kaliňák. Vďaka jeho odbornosti a manažérskej schopnosti dokázal vtedajší minister, dnešný predseda parlamentu Richard Raši riadiť MIRRI s prehľadom a doslova tanečným krokom. Lenže ľudí, ako je Michal Kaliňák, je nielen v Hlase, ale aj celej slovenskej politike poskromne.

Pripomeňme si ešte, že po voľbách 2023 bol Hlas najžiadanejším koaličným partnerom. Napriek tomu, že skončil v poradí tretí za Smerom a PS. Šimečkova partaj chcela darovať predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu post predsedu vlády. Šéf SaS Gröhling a jeho tieň Kolíková dokonca urgovali PS, aby Hlasu dali aj ministerstvo vnútra. Šimečka a Spišiak sa postavili proti. Napokon sa Hlas rozhodol pre Smer a SNS, Pellegrini získal najvyššiu ústavnú funkciu a nový šéf Hlasu MŠE si sadol do kresla ministra vnútra, kde sa strápňuje až dodnes.

Možnosti Smeru

Robert Fico profiloval Smer ako garanta politickej stability. Do veľkej miery sa mu to darilo. Vlády pod jeho vedením boli stabilnejšie než garnitúry vedené pravicou alebo psychologicky nevyrovnanými jedincami typu Matoviča. Smeru sa rozpadol poslanecký klub len raz, aj to v čase, keď bol v opozícii. V aktuálnom volebnom období je Smer jedinou predvídateľnou vládnou stranou. Napriek tomu nevie garantovať stabilitu a parlamentnú väčšinu, pretože má krajne nestabilných koaličných partnerov. Verejnosť však spája negatívne dôsledky chaosu nielen s Hlasom a SNS, ale aj so Smerom, preto je Robert Fico nútený konať: robiť opatrenia zacielené na minimalizáciu politických škôd.

Aké má možnosti?

V zásade tri:

Prvou je pokus o pokračovanie vo vládnutí s nestabilnými koaličnými partnermi. Smer si prinajmenšom zatiaľ vybral túto možnosť. Scenár udržania koalície vytvára priestor nielen Tomášovi Tarabovi na založenie strany, ale aj na konsolidáciu spojenectva Richarda Sulíka s Borisom Kollárom, ku ktorým sa v parlamente hlási poslankyňa Jana Bitó Cigániková.

Druhou možnosťou je dohoda s hlavou štátu na zostavení takzvanej úradníckej vlády. Išlo by do veľkej miery o kabinet prezidenta Pellegriniho. Rok sa dá vládnuť aj bez dôvery parlamentu. Tento variant je predlžovaním nestability inými prostriedkami, umožňuje však Ficovi čiastočne dištancovať sa od negatív spojených s prezidentsko-úradníckou vládou. Popísaný scenár je v tejto chvíli neaktuálny.

Treťou alternatívou sú predčasné voľby. Koaliční partneri avizovali, že nemajú záujem o predčasné voľby. SNS kategoricky vylúčila hlasovanie za ukončenie aktuálneho volebného obdobia. Hlas sa vyjadril trochu menej jasne, ale v zásade takisto odmietol konanie volieb pred septembrom 2027. Z toho vyplýva, že Robert Fico by sa musel dohodnúť s opozíciou. Technicky to nie je problém, avšak rovnako technicky by mu súperi predhadzovali pred oči, že fakticky hlasoval za povalenie svojej vlády. Ani tento scenár nie je teraz aktuálny.

Vyhliadky SNS a Hlasu

Ako sú na tom ostatní koaliční partneri?

Andrej Danko si vykopal politický hrob. Na dlhé obdobie so sebou stiahne do záhrobia aj SNS. Z toho vyplýva, že z pohľadu SNS už horšie byť nemôže. Bude sa zubami-nechtami brániť skráteniu volebného obdobia. Ak by sa Smer dohodol s opozíciou, akýkoľvek Dankov odpor by bol márny. Nech sa však budú voľby konať v akomkoľvek termíne, SNS dopadne katastrofálne. Malou nádejou je prijatie potupne nízkeho počtu miest na kandidátke inej strany, napríklad Republiky. Otázka však stojí tak, prečo by mal Milan Uhrík hádzať záchranné koleso hašterivému a nepoučiteľnému Dankovi, keď môže jeho strane vykradnúť voličov.

Hlas je na tom len o málo lepšie. Preferencie strany – ak sa dá zverejňovaným prieskumom vôbec veriť – nie sú oslnivé, aj keď stabilne sa pohybujú nad hranicou piatich percent. Hlas sa bude brániť predčasným voľbám, pretože nimi nemôže získať, iba stratiť. Dnes je možné takmer s istotou povedať, že po najbližších voľbách bude mať v porovnaní s dneškom menší počet poslancom než v súčasnosti. Hlas bol v roku 2023 jazýčkom váh. Skončil síce tretí, ale bez tejto strany nebolo možné poskladať parlamentnú väčšinu. Preto si Hlas za vstup do štvrtej vlády Roberta Fica vypýtal veľkú odmenu a aj ju dostal.

Perspektíva skoršieho konania volieb nevyhovuje ani predstavám Tomáša Tarabu, ani Strane vidieka Rudolfa Huliaka. Kým Taraba má potenciál rásť, Huliak je politická nula. Avšak aj Taraba zúfalo potrebuje čas. Čím skôr budú voľby, o to viac bude musieť improvizovať. Naopak, čím budú voľby neskôr, o to má väčšiu nádej vo voľbách uspieť a možno aj zohrať dôležitú úlohu pri zostavovaní budúcej vlády.

Možnosti opozície

Aké možnosti a záujmy majú ďalší politickí aktéri?

Progresívne Slovensko by bralo predčasné voľby všetkými desiatimi. Musí, pretože tri roky vykresľuje pôsobenie súčasnej vlády v apokalyptických farbách. PS nemá inú možnosť, musí tlačiť na predčasné voľby. Ak by Šimečka a spol. nemo akceptovali pokračovanie súčasnej úradníckej vlády, spochybnili by teóriu o blížiacom sa konci sveta. To nemôžu pripustiť. PS samo sebe nastavilo pascu. Ak malo trochu menej vyhrotenú rétoriku, možno by aj pochopili, že nechať Smer, Hlas a SNS kvasiť sa vo vlastných problémoch až do jesene budúceho roka môže PS vyniesť atraktívnejšie zisky. Frustrácia voličov vládnych strán môže rásť a s ňou aj šance PS dosiahnuť historický volebný výsledok.

Do predčasných volieb sa hrnie aj SaS. Nie preto, lebo by boli vyhliadky Gröhlingovej partie oslnivé. Práve naopak, ale SaS sa musí ponáhľať, pretože čím skôr budú voľby, o to menej času budú mať Sulík s Kollárom loviť v rovnakom voličskom revíri. Nezaradená poslankyňa Jana Bitó Cigániková pred hlasovaním o odvolaní Tarabu odkázala Dankovi, že mu nebude pomáhať s riešením personálnych problémov. Ide o celkom vtipný bonmot, avšak ukrýva sa za ním chladná kalkulácia. Ak by pád ministra viedol k predčasným voľbám, mimoriadne by to skomplikovalo situáciu spojenectvu Kollára so Sulíkom, ku ktorému sa prihlásila aj JBC.

S ohľadom na doterajšie postoje je zrejmé, že aj KDH bude prinajmenšom verbálne tlačiť na konanie predčasných volieb. Za oponou však môže situácia vyzerať trochu inak. Z hnutia už dlhšie prenikajú informácie o tom, že súčasné progresívne naladené vedenie chce vystriedať konzervatívna garda s realistickejším prístupom k politike a riadeniu štátu, aký prezentuje manželský tandem Majerský – Lexmann. Zmena vedenia a línie KDH by asi bola v prípade predčasných volieb vylúčená.

Matovičov podnik je vždy závislý od vôle bossa. Nepretržite demonštruje sebavedomie, odhodlanie a pripravenosť na hocičo. Aj na predčasné voľby. Tak sa aspoň tvári. Otázne je, či sú aj vnútorne natoľko odhodlaní, ako to prezentujú navonok. Matovičova kampaň, postavená na zneužívaní mládeže a ponižovaní starších voličov Smeru, je v plnom prúde. Dokonca už priniesla určité výsledky, avšak je možné domnievať sa, že Matovič potrebuje na konsolidáciu a rast viac času. Z pohľadu Matoviča by bol riadny termín volieb priaznivejší, ale aj v jeho prípade platí to isté, čo o PS: krajne vyhrotená rétorika mu nedáva inú možnosť, musí slovne dôsledne a nekompromisne tlačiť na predčasné voľby.

Vyhliadky mimoparlamentných strán

Aké sú perspektívy strán bez zastúpenia v Národnej rade SR?

O spojenectve Kollár – Sulík už bolo vyššie povedané všetko podstatné. Nie je potrebné to ďalej rozoberať.

Osobitne je potrebné pristaviť sa pri Republike. Je zrejmé, že hnutie Milana Uhríka je na vzostupe. Ťaží z úpadku SNS, Huliakovej neokrôchanosti aj z rozčarovania časti voličov zo Smeru. Republika môže byť jedným z víťazov budúcich volieb. Takmer isto nezíska najviac hlasov, ale nominálne prvé miesto ešte neznamená byť aj víťazom volieb. Republika môže rozhodnúť o tom, kto napokon zostaví vládu, a v tom môže spočívať aj jej sila.

Naďovci určite vítajú vidinu predčasných volieb, avšak ich rýchle vypísanie by znamenalo, že im ostane menej času na získanie čo najlepšej pozície vo volebnom spojenectve s PS. Na druhej strane prípadná účasť na budúcej vláde otvorí Naďovi cestu k verejným zdrojom, teda aj k splateniu nahromadených straníckych dlhov. V každom prípade Naďovci nemajú veľký manévrovací priestor, sú závislí od vôle silnejších hráčov.

Z mimoparlamentných aktérov je potrebné spomenúť Právo na pravdu. Zoroslav Kollár vyvíja frenetickú aktivitu na sociálnych sieťach, aktivizuje sa veľkoplošnou reklamnou kampaňou a organizuje stretnutia s občanmi. Ani vynaložené nezanedbateľné úsilie zatiaľ strane nepomohlo dosiahnuť hybný moment, nevyhnutný na získanie vyššej miery popularity. Niežeby Zoroslav Kollár a Právo na pravdu nemali žiadnych sympatizantov. Bolo by zjednodušením tvrdiť, že nemajú žiaden výtlak. Priaznivci strany sú hlboko presvedčení o jej dôveryhodnosti a schopnosti. Dávajú to aj dôrazne najavo v komunikácii na sociálnych sieťach. Napriek tomu sa nezdá, že by Právo na pravdu bola schopná v dohľadnom čase atakovať päťpercentný prah, potrebný na vstup do parlamentu. Z tohto pohľadu strana môže vítať rozhodnutie Smeru nejsť do predčasných volieb a usilovať sa o získanie väčšej podpory verejnosti.

Záverečná prognóza

V tejto chvíli sa zdá, že predčasné voľby nebudú. Prinajmenšom nie je aktuálny január 2027, ktorý v emotívne ladenom vystúpení načrtol premiér Robert Fico v sobotu 26. septembra 2026. Nedá sa vylúčiť, že v dôsledku pokračujúcich sporov vo vládnej koalícii predsa len pôjdu voliči k volebným schránkam skôr. S ohľadom na doterajšie skúsenosti s nestabilitou poslaneckých klubov menších koaličných strán je totiž blízka budúcnosť veľmi neistá.

Isté je len jedno: Ak by sa aj voľby konali v riadnom termíne koncom septembra budúceho roka, nebude to pokojných dvanásť mesiacov. Čaká nás búrlivé obdobie, plné sporov, bojov a emócií tak vnútri koalície, ako aj medzi opačnými stranami hlavnej politickej barikády.

Peter Tóth