MIER, BRATSTVO A LÁSKA

František z Assisi je od mladosti mojím najobľúbenejším katolíckym svätcom. Na jeho počesť som sa pred 25 rokmi zúčastnil na slávnom medzinárodnom mierovom pochode z Perugie do Assisi. Dnes si kresťania, pacifisti, ochrancovia zvierat, ale aj všetci ľudia dobrej vôle pripomínajú 800 rokov od jeho úmrtia.

Nechcem vás v nedeľu (keď sa ho chystám sláviť tam, kde by si to želal aj on sám, uprostred prírody) unavovať siahodlhými prednáškami, preto zhrniem jeho odkaz do niekoľkých posolstiev. Presadzoval mier, zmierenie, aktívny dialóg a odmietal akékoľvek násilie. Všetky živé bytosti vnímal ako rovnocenných bratov a sestry (dnes je patrónom ochrancov životného prostredia, zvierat a chudobných). Dokázal, že (kresťanské) spoločenstvo je možné vybudovať a obnoviť nie mocou a útokmi, ale láskou a solidaritou s tými najslabšími.

Jeho celoživotným heslom bol pozdrav „Pokoj a dobro!“ (Pax et Bonum). Táto veta nebola príkazom ani didaktickým poučením, bola modlitbou. Keď ju prvýkrát použil pri prechádzke mestom Assisi, ľudia na ňu reagovali zmätene alebo nahnevane. Reakcie boli také prudké, že brat, ktorý bol s ním, ho požiadal, aby tento pozdrav už nepoužíval. Ale on ho používal aj naďalej, použil ho aj v Bevagni, keď pozdravil vtáky. Používanie výrazu „Pax et Bonum“ zaraďovalo Františka do stredovekého pacifistického hnutia, ktoré siaha do obdobia gregoriánskych reforiem v 11. storočí, no jeho použitie ako pozdravu bolo nové až revolučné.

František bol poslom dialógu. Slávnym sa stalo jeho stretnutie so sultánom al-Kamilom v obliehanej Káhire počas piatej križiackej výpravy v júni 1218. Namiesto očakávaného vyjednávania sa jeho misia zmenila na oduševnené protivojnové kázanie, ktoré urobilo na sultána dojem svojou odvahou. Na jeho nadčasový odkaz priamo nadväzoval aj pápež František. A sám som príkladom, že inšpiroval aj svetských humanistov. Kiežby sa jeho princípmi riadili aj politici.

Eduard Chmelár