NEUTRALITA? POĎME DO TOHO ALEBO NEZAVÁDZAJME ĽUDÍ.

Robert Fico po roku zopakoval svoju úvahu, že Slovensku by svedčila vojenská a politická neutralita. Podporil by som ho v tejto myšlienke, keby ju myslel vážne. V roku 2003, keď som sa s Jánom Čarnogurským usiloval o vypísanie referenda o vstupe do NATO, Robert Fico ako opozičný politik pomohol Mikulášovi Dzurindovi urýchlene schváliť v parlamente členstvo v Severoatlantickej aliancii. Urobil to napriek tomu, že podľa reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu požadovalo referendum o tejto otázke 70,5 % respondentov, teda drvivá väčšina občanov. Len 17 percent si myslelo, že stačí, keď o tom rozhodol parlament. Na tomto referende by sa zúčastnila ešte presvedčivejšia väčšina, 72 % všetkých voličov, teda referendum by bolo platné. Proti vstupu do NATO by vtedy hlasovalo 54 % občanov.

Vtedy bola najväčšia šanca presadiť neutralitu. Neskôr sa Spojené štáty jasne vyjadrili, že nie sú ochotné garantovať neutrálne postavenie Slovenska. A neutralita opierajúca sa len o jednu stranu, teda o Rusko, by znamenala jedine to, že by sme neboli neutrálnym, ale vazalským štátom, čo sme si už za uplynulé storočie dvakrát zažili.

Áno, aj ja mám svoju predstavu o tom, čo by pristalo Slovensku. Od deväťdesiatych rokov som sníval o pásme neutrálnych štátov od Švajčiarska cez Rakúsko, Slovensko až po Ukrajinu. Takáto alpsko-karpatská neutrálna zóna by priniesla Európe väčšiu stabilitu. Dnes si vzhľadom na geopolitický vývoj myslím, že celá Európska únia by mala byť neutrálna.

A ak nie, Slovensku by svedčila nielen neutralita, ale aj zrušenie armády. Svedčilo by mu, keby sme ušetrené peniaze investovali do rozvoja zdravotníctva, školstva, vedy a kultúry. Teda podobne ako to dokázala napríklad Kostarika. Svedčilo by mu, keby naša ekonomika nebola postavená na zbrojárskom priemysle, ale na technologických inováciách. Svedčilo by mu, keby sa stalo spoľahlivým a vyhľadávaným miestom mierového vyjednávania a diplomatického riešenia medzinárodných sporov. Svedčilo by mu keby sa stalo lídrom vo výchove ku kultúre mieru. Tým by sa naplnili prorocké slová pápeža Františka o Slovensku ako poslovi mieru v srdci Európy, ktoré sú dnes už vytesané do kameňa v Grasalkovičovej záhrade. Aj pápež Lev XIV., ktorý mal dnes vo francúzskom meste Metz prejav o koreňoch Európy, vyzval politických predstaviteľov, aby mali odvahu ustúpiť zo svojich pozícií v prospech vyššieho cieľa, ktorým je mier a aby sa bránili ilúzii, že riešením našich problémov je zbrojenie.

Je na toto Robert Fico pripravený? Obávam sa, že nie. V tom prípade by ale mal prestať balamutiť občanov a púšťať takéto balóniky, lebo ak chce napriek všetkému zostať v Severoatlantickej aliancii, podobné reči našu bezpečnosť výrazne oslabujú. Dávať domácemu obyvateľstvu falošné nádeje a zneisťovať zahraničných spojencov nie je dobrá cesta.

Eduard Chmelár