Brusel trvá na moratóriu na arktické vrty napriek tlaku Nórska

Opozícia Európskej únie voči novým projektom ťažby ropy a plynu v Arktíde má pretrvať aj po revízii jej stratégie pre tento región, a to napriek lobingu zo strany Osla a Medzinárodnej energetickej agentúry.

Letecký pohľad na ropné zariadenia v Prudhoe Bay na North Slope, hneď na okraji Arktickej národnej prírodnej rezervácie, 28. marca 2002 na Aljaške v Spojených štátoch. Simon Bruty/Anychance/Getty Images

Európska komisia uviedla, že neustúpi od svojho nesúhlasu s novými vrtmi na ťažbu ropy a plynu v Arktíde, napriek pretrvávajúcemu tlaku Nórska, aby tento postoj opustila.

Hovorca Komisie uviedol, že prístup EÚ k moratóriu „zostane nezmenený“ aj v revidovanej arktickej stratégii. Aktualizácia politiky z roku 2021 má byť predstavená 20. októbra.

Hovorca dodal, že politika bloku je zameraná na boj proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia, pričom zároveň podporuje udržateľný hospodársky rozvoj. Na otázku, či tento postoj nebude v konečnom dôsledku len politickým vyhlásením, Komisia odpovedala, že proces stále prebieha.

Od roku 2021 sa Európska únia zaviazala usilovať o medzinárodné moratórium na novú ťažbu uhľovodíkov v Arktíde. Formálny zákaz však neexistuje a očakáva sa, že tento postoj zostane právne nezáväzný.

To by mohlo Bruselu ušetriť priamy konflikt s Oslom v období napätých energetických dodávok. Nórsko, ktoré nie je členom EÚ, zabezpečilo v roku 2025 podľa údajov Komisie takmer tretinu dovozu plynu do EÚ.

Predpokladá sa, že nórska produkcia začne v 30. rokoch klesať bez nových nálezísk, pričom väčšina z nich sa očakáva v severnej časti Barentsovho mora. Oslo prezentuje prieskum v Arktíde ako poistku pre Európu v čase rastúcich cien energií po vojne s Iránom.

Nórsky minister energetiky Terje Aasland v auguste vyhlásil, že Nórsko bude pokračovať v rozvoji svojich arktických zdrojov bez ohľadu na rozhodnutie EÚ. Tvrdil, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži záujmom Nórska aj Európy.

K prehodnoteniu postoja vyzvala aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Po stretnutí s nórskym ministrom financií Jensom Stoltenbergom v Bruseli 9. júla výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol vyhlásil: „Svet potrebuje každú kvapku ropy z Nórska.“

Stoltenberg vtedy uznal environmentálne obavy, no uviedol, že plošné odmietanie prieskumu v Arktíde pre jeho krajinu nedáva zmysel.

Komisia našla podporu aj inde. Podľa Euronews už v roku 2021 Nemecko, Švédsko a Fínsko v zásade podporili názor, že nové zásoby ropy a plynu by mali zostať v podzemí.

V máji skupina severských investorov vyzvala EÚ, aby vo svojom postoji neustúpila, pričom upozornila na riziko únikov v jednom z najkrehkejších ekosystémov planéty. Zároveň uviedla, že blízkosť Barentsovho mora k Rusku robí tamojšiu energetickú infraštruktúru potenciálnym cieľom hybridnej vojny.

Medzitým francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal stretnutie krajín G7 venované energetike, na ktorom by sa podľa Euronews mohlo diskutovať o druhom uvoľnení núdzových ropných rezerv.

Zdroj: Brussels holds firm on Arctic drilling moratorium – Brussels Signal