Stahl v kauze Ezechiel 7 spochybnil Slobodníkov príbeh. Úplatky odmietol

PREDSLOV: OBŽALOVANÝ ROMAN STAHL V KAUZE EZECHIEL 7: ÚPLATKY ODMIETOL A SPOCHYBNIL SLOBODNÍKOVU VERZIU

⚖️ Exvyšetrovateľ NAKA Roman Stahl pred súdom odmietol, že by pri kauzách Doprastav a Technopol prijal peniaze alebo konal podľa pokynov Norberta Bödöra či Tibora Gašpara.

Tvrdí, že vyšetrovanie Technopolu na dennej báze konzultoval s dozorujúcim prokurátorom Marošom Žilinkom. V kauze Doprastav vychádzal zo znaleckého posudku. Slobodník podľa neho použil pravdivé udalosti, no poskladal ich do príbehu, ktorý mu mal pomôcť. 🔍👇

——-

Pri Doprastave sa pri vyšetrovaní opieral o znalca, pri kauze Technopol podľa neho vyšetrovanie denne riadil prokurátor Maroš Žilinka.

Advokát Namir Alyasry a obžalovaný Roman Stahl

V kauze Ezechiel 7 obžalovaný exvyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Roman Stahl na pojednávaní vypovedal až po výsluchu svedka Bernarda Slobodníka, ktorý bol jeho nadriadeným a od októbra 2020 spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Takýto postup zvolil z dôvodu, že kajúcnik Slobodník je známy tým, že modifikuje svoje výpovede. Samosudkyňa Beáta Medveďová takýto postup akceptovala.

Stahl na súde odmietol, že by pri vyšetrovaní Doprastavu a Technopolu prijal peniaze alebo konal podľa pokynov oligarchu Norberta Bödöra či exšéfa polície Tibora Gašpara, ktorý je dnes podpredsedom parlamentu za SMER – SSD.

Obaja boli v kauze tiež obvinený, no geneárlna prokuratúra im obvinenie zrušila. Stíhaní sú však v kauze Očistec.

Stahl tvrdil, že Slobodník sa ho pýtal iba na stav vyšetrovania a nikdy mu nepovedal, že niekto zvonka očakáva konkrétny výsledok alebo termín rozhodnutia.

Slobodník na súde vypovedal, že Stahl žiadne vyšetrovanie neovplyvňoval, peniaze od neho nechcel prijať a on mu ich doslova nanútil. Pri jednom skutku pred súdom uviedol oveľa vyššiu sumu, než o akej vypovedal počas vyšetrovania. Keď sa ho pýtali na tento rozpor, nevedel ho vysvetliť.

Viac o jeho výpovedi si môžete prečítať v tomto článku.

Z Levíc na NAKA

Stahl je stíhaný za dva korupčné skutky týkajúce sa kauzy Doprastav a kauzy Technopol. (Presné znenie skutkov nájdete na konci článku.)

Na úvod výpovede uviedol, že ako policajt začal pôsobiť v roku 2008. Pracoval na viacerých pozíciách okresného riaditeľstva polície v Leviciach, kde zastával riadiace funkcie aj Slobodník.

„Ja som ho registroval asi v roku 2009 alebo 2010. Nemali sme nejaký bližší vzťah. Malé je to mesto, malý okres a mali sme nejakých spoločných známych, ale žiadne cielené oslovenia alebo stretnutia v tom období neboli,“ povedal.

Keď sa Slobodník vrátil do polície, pri náhodnom stretnutí v roku 2014 sa rozprávali o možnosti jeho pôsobenia na NAKA.

„Povedal, nech si dám oficiálnu žiadosť. Prešiel som normálnym výberovým konaním, ako treba, čiže detektor, psychofyziologické vyšetrenie, absolvoval som aj nejaké testy,“ spomenul.

Na NAKA nastúpil 1. septembra 2014 ako starší vyšetrovateľ špecialista na expozitúre Západ Národnej jednotky finančnej polície. „Vôbec mi nehovoril, že nejaké tretie osoby riadia celú NAKA,“ povedal.

Prvý mesiac dochádzal a potom sa presťahoval do Nitry.

O Gašparovi vedel iba to, že je policajným prezidentom. Prvýkrát sa s ním mal krátko stretnúť, keď vznikala pracovná skupina. Druhé stretnutie zaradil do roku 2016 – na koncoročné posedenie v ministerskom zariadení v Tatrách.

S Bödörom sa prvý raz stretol na súde v kauze Očistec, v ktorej obaja čelia obžalobe. Dovtedy ho poznal iba z médií ako podnikateľa a nemal s ním vzťah, na základe ktorého by prijímal pokyny.

Spis dostal po dvoch mesiacoch

„Táto kauza mi bola pridelená 12. novembra 2014. Čiže keď som bol dva mesiace na NAKA, pričom už v tom čase mi boli pridelené rôzne spisy a nejaké stavebné firmy som tam už vyšetroval,“ začal výpoveď o prípade Doprastav.

Prípad súvisel s reštrukturalizáciou Doprastavu. Trestné stíhanie sa začalo 2. marca. Konanie sa podľa neho skončilo v máji 2017. Odmietol preto Slobodníkovo tvrdenie o neprimerane dlhom vyšetrovaní.

KONTEXT: Kauza Doprastav súvisela s reštrukturalizáciou stavebnej spoločnosti, ktorá dlhovala stovkám veriteľov približne 190 miliónov eur. Polícia preverovala podozrenie, že firma prijímala peniaze za diaľničné zákazky, no neplatila dodávateľom, ktorí mali podľa reštrukturalizačného plánu dostať iba približne tretinu svojich pohľadávok.

Tvrdil, že vypočuli všetky dotknuté osoby vrátane ľudí spojených s majetkovou štruktúrou spoločnosti. Za hlavných akcionárov označil Ivana Šestáka a Dušana Mráza. Osobitne si pamätal na Mráza, lebo mu mal povedať, že napriek vyššiemu veku zostáva pri Doprastave preto, lebo financuje slovenský hokej, ktorý je jeho vášňou. Do každodenného fungovania spoločnosti už podľa tejto výpovede nezasahoval.

„Na začiatku roku 2015 som skúmal vlastnícku štruktúru cez Centrálny depozitár cenných papierov. … Potvrdilo sa, že hlavnými dvoma akcionármi tejto spoločnosti boli pán Šesták a pán Dušan Mráz,“ opisoval.

O Výbohovi nič nezistil

Odmietol, že mal v prípade chrániť Výboha. Tvrdil, že toto meno sa v spise ani počas vyšetrovania vôbec neobjavilo a prvýkrát ho v súvislosti s Doprastavom zachytil až v medializovaných Slobodníkových výpovediach.

Podľa jeho názoru si mohol Slobodník spojiť Výboha s prípadom až na základe informácií z rokov 2019 alebo 2020, keď bolo vyšetrovanie dávno skončené. V médiách sa hovorilo o možnom začlenení Doprastavu do Výbohovho portfólia.

Stíhanie zastavil na základe posudku

V Doprastave podľa Stahla nebolo nikomu vznesené obvinenie. Vyšetrovanie stálo najmä na znaleckom dokazovaní docenta Mariána Kočnera z Nitry. Ide o menovca mediálne známeho Mariána Kočnera.

Znalec alebo jednoosobová znalecká organizácia mali byť do konania pribratí vo viacerých samostatných etapách. Prvé pribratie malo všeobecne analyzovať pohyby a finančné toky. Stahl uviedol dátum 25. marca 2015 a povedal, že prvá časť posudku bola hotová v júli 2015.

„Mal určiť, či tam došlo k nejakému odlivu prostriedkov, čo bolo skutočným dôvodom reštrukturalizácie spoločnosti a či došlo k nehospodárnemu odlivu finančných prostriedkov. Mal porovnať náklady a výnosy jednotlivých stavieb,“ povedal o ďalšej etape znaleckého skúmania.

Stahl tvrdil, že výsledky opakovane konzultoval s dozorujúcim prokurátorom Jaroslavom Palkovičom už zaniknutej špeciálnej prokuratúry.

Poslal mu 17 správ o stave konania. Slobodníka podľa vlastných slov informoval podstatne menej často a robil to prostredníctvom interného dokumentu NAKA nazývaného „stav konania“, ktorý mu doručoval služobnou cestou.

„Na základe záverov tohto posudku som to viackrát konzultoval s prokurátorom a spracoval som uznesenie o zastavení trestného stíhania. Tým sa skončila celá kauza Doprastav,“ opísal.

Doprastav označil za obchodnoprávny prípad podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tvrdil, že až do roku 2020 nemal informáciu, že by niekto spôsob jeho rozhodnutia spochybňoval.

Žiadne peniaze

„Žiadne peniaze,“ vyhlásil Stahl pri výpovedi o Doprastave. „Prečo by som mal brať peniaze za Doprastav a za nejakého Výboha, ktorý tam nijako nevystupoval a ktorého som v tom čase ani nevnímal ako osobu súvisiacu s týmto prípadom?“

Odmietol tiež, že by komunikoval s Bödörom alebo Gašparom o postupe v prípade. Slobodník si od neho proaktívne vyžadoval informácie, Stahl to však považoval za bežný služobný postup.

KONTEXT: Slobodník v kauze Očistec ako obžalovaný tvrdil, že znalec docent Kočner pracoval na posudku v kauze Váhostav tak, aby prípad nesmeroval k Jurajovi Širokému a jeho rodine, a v kaviarni mu za to dal úplatok 15-tisíc eur. Obžalovaný Stahl a dokumenty zo spisu Váhostav, ktoré zabezpečil súd, však ukázali, že docent Kočner na tomto posudku vôbec nepracoval.

Technopol mu pridelili v auguste 2017

„Technopol mi bol pridelený v auguste roku 2017, konkrétne si myslím, že nejakého desiateho. Išlo o dva spisy,“ vypovedal Stahl. „Ten spis mi naozaj pristál na stole tak, že som ani nevedel, čo je to za spis a odkiaľ je. Ja som nevedel, že existuje nejaká budova Technopolu,“ opisoval. Vedel, že prokurátor Maroš Žilinka vec pôvodným vyšetrovateľom odňal a pridelil ju do Nitry. Nemal však vedomosť, že by niekto zariadil pridelenie priamo jemu.

Jeden prípad bol vyšetrovaný pre podozrenie z krádeže, pri druhom ešte podľa Stahla nebolo začaté trestné stíhanie a evidovalo sa iba trestné oznámenie. Po naštudovaní spisu sa mal prvýkrát stretnúť so Žilinkom, ktorý následne vykonával veľmi intenzívny dozor.

KONTEXT: Kauza Technopol sa týka nepriateľského ovládnutia spoločnosti a prevodu jej nehnuteľností v hodnote vyše 20 miliónov eur. Podľa obžaloby sa ľudia spojení s Marianom Kočnerom v decembri 2016 zmocnili firmy cez fingované valné zhromaždenie a jej majetok následne previedli na ďalšie spoločnosti. Bratislavský krajský súd neskôr rozhodol o neplatnosti valného zhromaždenia. Obžaloba je rozdelená na dve časti. Jozef Dučák starší je považovaný za hlavného páchateľa zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Marian Kočner, advokát Andrej Šabík, Jozef Dučák mladší a Peter Horváth sú obžalovaní z účasti na tomto skutku. Kočnerovi prokuratúra pripisuje úlohu organizátora. Špecializovaný trestný súd 1. júla prijal obžalobu a nariadil hlavné pojednávanie na 23. septembra. Obhajcovia však proti prijatiu obžaloby podali sťažnosť, o ktorej má rozhodnúť Najvyšší súd SR.

V druhej vetve prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal 8. mája 2026 na Špecializovaný trestný súd obžalobu na Denisu Pávkovú, Jozefa Dučáka mladšieho a spoločnosť AAROW. Táto časť sa týka údajného odcudzenia akcií Technopol Servisu, nepriateľského ovládnutia firmy a následného prevodu akcií. Skutky vyšetrovali ako krádež, legalizáciu výnosu z trestnej činnosti a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Stahl vypovedal, že na konci augusta 2017 zasiahla ich rodinu tragédia, ktorá ovplyvnila jeho fungovanie.

Priebeh vyšetrovania

Od pridelenia spisu do vznesenia obvinenia 22. februára 2018 uplynulo približne šesť mesiacov. V tom období vyšetroval približne ďalších 15 spisov, staral sa o rodinu, sporadicky chodil do práce a dokončoval rodinný dom. Za toto obdobie mal v oboch veciach Technopolu vykonať spolu 31 dožiadaní a tri vydania veci. Jedno vydávanie trvalo dva dni. „Dva dni sa tam zaisťovalo približne 400 dôkazov. Toto som stihol. Chodil som aj za znalcom do Bratislavy a do Žiliny,“ spomenul.

Uviedol, že s dozorujúcim prokurátorom Žilinkom najskôr uvažovali o začatí trestného stíhania v druhom spise v októbri alebo novembri 2017. Napokon sa podľa neho dohodli, že poriadkovú lehotu predĺžia, zhromaždia všetky dôkazy a následne súčasne začnú trestné stíhanie aj vznesú obvinenie. K tomu malo dôjsť vo februári 2018. Odmietol preto predstavu, že uznesenie bolo pripravené už v októbri a potom sa celé mesiace zadržiavalo.

Každodenný dozor Žilinku

Žilinka mal podľa Stahla vykonávať každodenný dozor. „Naozaj so mnou robil každodenný dozor. Každé jedno dožiadanie sme konzultovali. Ja by som to nazval tak, že on to vyšetrovanie aj riadil,“ povedal.

Pred súdom opisoval, ako s dozorovým prokurátorom konzultovali každé dožiadanie, koncepciu skutkov aj odôvodnenie uznesení. Žilinka vyšetrovanie v podstate riadil. Tvrdil, že keby prokurátor nebol s jeho postupom spokojný, upozornil by ho na to.

„V Technopole to bolo na dennej báze. Nebol taký úkon, o ktorom by som ja alebo on nevedel alebo ho nekonzultoval,“ podotkol.

V celom prípade malo byť vykonaných približne 40 výsluchov a viac ako 100 dožiadaní o právnu pomoc.

V septembri 2018 mal Stahl vzniesť Dučákovi ďalšie čiastkové obvinenia za legalizáciu. Dučák bol blízky Kočnerovi, ktorý je dnes už odsúdený v kauze televíznych zmeniek.

Odvolanie z prípadu

V roku 2019 bol odvolaný zo všetkých spisov týkajúcich sa známeho, dnes už právoplatne odsúdeného v inej kauze, Mariana Kočnera, aj z vedenia pracovnej skupiny Novinár. Dôvodom mala byť údajná správa z Threemy, v ktorej sa spomínalo jeho meno.

Približne dva alebo tri dni pred odvolaním mal vypočuť Jána Dučáka, ktorý bol blízky Kočnerovi. Jeho výpoveď označil za prvý priamy dôkaz proti Kočnerovi. Tvrdil tiež, že už mal pripravené uznesenie o vznesení obvinenia voči Kočnerovi.

Pri Technopole odmietol, že by zámerne odďaľoval vznesenie obvinenia alebo expedíciu uznesení. Opísal úkony, ktoré mal za šesť mesiacov vykonať, každodennú komunikáciu s dozorujúcim prokurátorom Žilinkom aj výsledok vyšetrenia z detektora, podľa ktorého hovoril pravdu.

„O všetkom bol informovaný doktor Žilinka. Je to naozaj obdobie asi týždňa, a nie, ako hovoria oni, niekoľko mesiacov. Vtedy som ten spis ani nemal k dispozícii, pretože mi ho zobrali na kontrolu,“ spomenul.

Na druhý deň po vydaní uznesení mal nastúpiť na riadnu dovolenku a ísť so Slobodníkom na lyžovačku. Aj preto podľa neho nemohol ovplyvniť ich expedovanie.

Stahl vypovedal, že o zinscenovanom anonymnom podaní na jeho osobu ani o dohode, na základe ktorej mal ísť na detektor, nič nevedel. Výsledok potvrdil, že hovoril pravdu. Keď mu ho oznámili, prepísal dátum na pripravených uzneseniach a vydal uznesenia o vznesení obvinenia.

Na péenke

Pred práceneschopnosťou sa Stahl sťahoval a podľa vlastných slov fyzicky premiestnil domácnosť aj veci svojej manželky z bytu v Nitre do nového domu. Fyzické vyčerpanie sa prejavovalo tŕpnutím ruky a nôh; lekárka mu mala povedať, že problém súvisí s chrbtom. Neskôr uviedol, že PN bola dlhodobá a išlo o jeho jedinú PN v živote.

Slobodník podľa Stahla presne poznal jeho zdravotné komplikácie aj rodinnú situáciu.

„Peniaze? To je pre mňa niečo absurdné. Aby som mal prijať nejaké peniaze za niečo, čo som nespravil a na čo som nemal vplyv,“ vypovedal.

Podľa neho Slobodník použil pravdivé informácie o jeho PN, dovolenke, detektore a kontrole spisu, no poskladal ich do verzie, ktorá mu mala slúžiť vo vlastný prospech.

Pochybuje, že by Bödör ovplyvnil Žilinku

Stahl uviedol, že nemá vedomosť, že by Slobodník intervenoval, aby mu pridelili Doprastav alebo Technopol.

Doprastav dostal podľa neho bežným interným postupom po príchode trestného oznámenia. Technopol bol pôvodným vyšetrovateľom odňatý a pridelený do Nitry. O konkrétnom internom rozhodnutí, ktorým spis Technopol pridelili práve jemu, nemal podrobnosti. Predpokladal, že ho musel podpísať vedúci vyšetrovania alebo riaditeľ expozitúry, no presný postup si nepamätal.

„Nie. On neočakával odo mňa nič. On sa len pýtal na informácie,“ povedal na súde.

Pochyboval, že by Gašpar alebo Bödör mohli ovplyvniť prokurátora Žilinku pri rozhodovaní, komu bude spis pridelený. Zdôraznil, že dva roky starý prípad spracoval popri ďalších povinnostiach za približne pol roka.

Kamarát Slobodník

„Krivdil by som mu, keby som povedal, že to bol iba pracovný kontakt. Nazval by som to priateľský vzťah,“ povedal na súde o Slobodníkovi. Po nástupe na NAKA boli v pravidelnom kontakte, keďže dochádzal z Nitry na policajné prezídium a plánoval tam úkony.

Slobodník mu však nikdy nehovoril o vlastnom fungovaní v polícii tak, že by dostával príkazy od Bödöra alebo Gašpara. Pri mediálne sledovaných prípadoch sa pýtal na stav konania, no neoznámil mu, že od neho niekto očakáva určitý postup, výsledok alebo konkrétny termín. Pripustil, že Gašpar mohol žiadať stanovisko pre médiá, ak sa novinári na prípad pýtali. Odmietol však akýkoľvek pokyn týkajúci sa vecného vedenia vyšetrovania.

„Žiadne šieste poschodie, žiadne takéto nič,“ uzavrel Stahl otázky o údajných pokynoch.

Dovolenka u Klepanca

Stahl potvrdil, že so Slobodníkom absolvoval krátke troj- až štvordňové pobyty. Spomedzi ďalších účastníkov menoval vtedajšieho vyšetrovateľa NAKA Vladimíra Bistáka, exoperatívca Mareka Švarca a Petra Košča. Spomenul aj lyžovačky, na ktorých boli ľudia z civilného prostredia.

Hovoril aj o pobyte v Chorvátsku u podnikateľa Vladimíra Klepanca z Trnavy, ktorý mal a má dnes blízko k opozičnému politikovi Igorovi Matovičovi (Hnutie Slovensko). Podotkol, že ak by o tomto vedel Gašpar, tak by asi nechcel, aby mal pridelené veci, na ktorých mu údajne záležalo.

Očakával, že jeho verziu podporí

Stahl priznal, že po odchode z polície mal v elektronickej podobe vlastné pracovné koncepty a materiály, ktoré sám vytvoril. Pri prehliadke uňho našli aj jeden úradný operatívny záznam.

Potvrdil tiež, že pripravoval Slobodníka na výsluchy na špeciálnej prokuratúre, ktoré neskôr súviseli s kauzou Očistec. Tvrdil, že sa uňho zhromaždili podklady od iných kolegov, ktoré dali Slobodníkovi, a že ich spojil do výsledného dokumentu, ktorý dal Slobodníkovi pred jeho prvými výsluchmi na špeciálnej prokuratúre.

Dokument mal podľa Stahla približne desať strán. „Do výslednej formy som to fyzicky dal dokopy uňho doma… Boli sme tam celý večer.“

KONTEXT: Keď sa Slobodník dozvedel, že proti nemu vypovedá bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, rozhodol sa spolupracovať s políciou.

Jeho bývalí podriadení Peter Koščo a Marek Švarc si Slobodníka nahrali a záznam odovzdali inšpekcii. Týmto kamarátom sa zdôveril, že „už to má vybavené cez Farára (Vladimír Pčolinský) a Dana (Daniel Lipšic) a obíde maximálne s podmienkou“. Vysvetľoval svoje obavy tým, že „… oni (Gašpar a spol. – pozn. autorky) ma mali prečítaného, že robím na dve strany občas“. Bál sa, že ak by zadržali jeho bývalých šéfov okolo Tibora Gašpara, začali by na neho všetko „hádzať“.

Slobodník spolu s advokátmi Petrom Kubinom a Lipšicom (neskôr sa stal špeciálnym prokurátorom) napokon na konci októbra 2020 naozaj prišiel na vtedajší Úrad špeciálnej prokuratúry. Čakalo ich tam trio novinárov z Aktuality.sk, TV Markíza a Topky.sk. Následne NAKA spustila mnoho akcií a postupne zadržiavala a obviňovala expolicajných funkcionárov, ľudí zo spravodajskej služby, úradníkov aj podnikateľov… Do trestného konania v kauze Očistec Slobodník vydal viac ako 200-tisíc eur pochádzajúcich z trestnej činnosti a ostal na slobode.

Kontakt prerušil

Po akcii Očistec, keď si prečítal obsah uznesení a Slobodníkove tvrdenia, s ním prerušil kontakt.

Domnieva sa, že Slobodník do poslednej chvíle očakával, že mu jeho tvrdenia potvrdí. V októbri 2020 sa ho všeobecne pýtal, či ho podporí, ak to bude potrebné.

„On do posledného momentu dúfal a aj odo mňa žiadal v tom októbri, že mu nejaké veci potvrdím,“ uviedol pred súdom.

Ďalšia časť jeho úvah sa týkala inej policajnej akcie Rozuzlenie. Tvrdil, že ho najskôr tiež chceli obviniť, potom ho vypočuť ako svedka a napokon k tomu neprišlo.

KONTEXT: Kauzu Rozuzlenie začali na NAKA vyšetrovať na konci apríla 2022 a v auguste 2023 obvinili viacerých bývalých aj vtedajších predstaviteľov SIS, NBÚ a polície. Podľa vyšetrovateľov mali pôsobiť v zločineckej skupine, ktorá sa usilovala zdiskreditovať vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a mariť vyšetrovanie exponovaných káuz. Na jar 2024 Generálna prokuratúra SR obvinenia zrušila podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a tento rok v apríli vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v celej kauze. Rozhodnutie nie je právoplatné. V prípade majú postavenie chránených oznamovateľov čurillovci.

O diskreditácii vyšetrovateľov a kľúčových svedkov sa hovorí aj na zvukovom zázname, ktorého analýzu pred novinármi prezentoval v auguste 2023, 44 dní pred parlamentnými voľbami, vtedajší policajný prezident Štefan Hamran. A na základe tejto zvukovej nahrávky podal vyšetrovateľ kauzy Ezechiel 7 podnet na väzobné stíhanie Stahla. No sudca označil analýzu za dezinterpretáciu a väzobné dôvody nevidel, čo potvrdil aj Najvyšší súd SR.

Ako hlavnú motiváciu Slobodníka vypovedať voči nemu Stahl uviedol, že jeho bývalý šéf bol zrejme presvedčený, že ho podporí a bude podporovať jeho verziu udalostí.

Čo je v obžalobe?

Kauza Doprastav

V roku 2014 mali Norbert Bödör a Tibor Gašpar požiadať Bernarda Slobodníka, aby ovplyvnil vyšetrovanie trestnej veci týkajúcej sa spoločnosti Doprastav. V súvislosti s tým mali zároveň požadovať, aby sa v rámci vyšetrovania trestnej činnosti nedostali do veci osoby spájané s menami Výboh a Široký.

Spis bol 13. novembra 2014 pridelený Romanovi Stahlovi. Slobodník mu mal následne sprostredkovať požiadavky Bödöra a Gašpara, pričom Stahl mal uviesť, že v danom štádiu nevie predvídať ďalší vývoj veci, pretože závisí od znaleckého dokazovania, avšak pokyny berie na vedomie.

Stahl vyšetrovanie ukončil uznesením z 22. mája 2017 s tým, že nejde o trestný čin. V nadväznosti na ukončenie veci mal Bödör odovzdať Slobodníkovi obálku s finančnou hotovosťou 30-tisíc eur so slovami, aby sa o peniaze podelil aj so Stahlom. Slobodník mal následne Stahlovi odovzdať sumu 15-tisíc eur. Stahl mal podľa obžaloby vedieť, že peniaze pochádzajú od Bödöra a súvisia s jeho postupom vo veci.

Kauza Technopol

V roku 2017 mal Norbert Bödör so súhlasom alebo vedomím Tibora Gašpara požiadať Bernarda Slobodníka, aby vyšetrovanie trestných vecí týkajúcich sa spoločnosti TECHNOPOL SERVIS, a. s., vykonával Roman Stahl.

Spisy mu pridelili 20. júla 2017. Podľa obžaloby Bödör požadoval, aby bolo trestné stíhanie Mariána Kočnera časovo oddialené. Na tento účel mal byť prostredníctvom riaditeľa NAKA Petra Hraška na Stahla zaslaný anonym, ktorý mal spochybniť jeho postup pri vyšetrovaní. Následne urobili kontrolu vyšetrovacieho spisu a Stahl bol podrobený overeniu pravdovravnosti na detektore.

Bödör mal opakovane požadovať predĺženie času na vydanie uznesenia. Stahl však napokon 22. februára 2018 vydal uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnym osobám. Ich expedovanie však bolo vykonané až 28. februára 2018.

Podľa obžaloby následne Slobodník naďalej poskytoval Bödörovi informácie o stave vyšetrovania. Po splnení požiadaviek mal Bödör odovzdať Slobodníkovi obálku s finančnou hotovosťou vo výške najmenej 10-tisíc až 15-tisíc eur. Slobodník mal následne z tejto sumy odovzdať Stahlovi najmenej dvetisíc až päťtisíc eur. Stahl mal pri prevzatí peňazí vedieť, odkiaľ finančné prostriedky pochádzajú.

Júlia Mikolášiková

Zdroj: https://slupou.sk/2026/09/13/roman-stahl-kauza-ezechiel-7-uplatky/