Väčšina Európanov tvrdí, že EÚ je v úpadku

Šesťdesiatosem percent opýtaných opísalo Európu pojmami ako „všeobecné zhoršovanie alebo strata normálnosti“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa 27. júla 2025 stretla s prezidentom USA Donaldom Trumpom v golfovom klube Trump Turnberry v Turnberry v Škótsku. (Foto: Andrew Harnik/Getty Images)

Rozsiahla kvalitatívna štúdia zverejnená tento týždeň Európskou radou pre zahraničné vzťahy (ECFR) a Európskou kultúrnou nadáciou (ECF) zistila, že väčšina respondentov v šiestich európskych krajinách vníma súčasnosť skôr ako obdobie úpadku než obnovy.

Vykresľujú obraz, ktorý nie je v súlade s optimistickejšími zisteniami oficiálnych prieskumov Eurobarometer Európskej komisie a zdá sa byť odmietnutím politík prichádzajúcich z Bruselu, hoci myšlienka európskej integrácie zostáva populárna.

Správa s názvom Future nostalgia: Europe’s unfinished song je založená na 5 834 rozhovoroch moderovaných umelou inteligenciou, ktoré sa uskutočnili v máji a júni 2026 vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Poľsku, spolu s analytickým výskumom politických a mediálnych debát v 15 krajinách.

Bola zverejnená 9. septembra, týždeň pred prejavom predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie.

Šesťdesiatosem percent opýtaných opísalo Európu ako miesto „všeobecného zhoršovania alebo straty normálnosti“.

Len 12 percent hovorilo o „prebudení“ alebo obnove.

Sedemdesiatštyri percent uviedlo, že Európa si neporadí dobre so svojimi hlavnými výzvami, najčastejšie s vojnou a bezpečnosťou, ekonomickým tlakom a požiadavkou na väčšiu autonómiu.

Päťdesiatšesť percent uviedlo, že budúcnosť kontinentu je „v ohrození“.

Štúdia nezistila jednoduché odmietanie európskej integrácie.

Sedemdesiattri percent respondentov vyjadrilo pozitívnu predstavu silnejšej, jednotnejšej alebo prosperujúcejšej Európy.

Len 13 percent si želalo „menej Európy“ alebo zánik Únie.

Autori hovoria o „medzere v predstavivosti“: mnohí občania si dokážu predstaviť Európu, akú chcú, ale len málokto vidí dôveryhodnú cestu zo súčasných problémov k tomuto cieľu.

Výskumníci rozdelili respondentov do štyroch skupín podľa nálad.

Najväčšia skupina, označená ako „Negatívnie naladení (39 percent), sú presvedčený, že najlepšie časy Európy sú už minulosťou. Tento podiel stúpa takmer na polovicu vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku.

„Neistí“ (asi 31 percent) zdieľajú proeurópske ciele, ale pochybujú, že ich lídri dokážu naplniť.

„Pozitívne naladení“ (19 percent) považujú nedávne krízy za možný katalyzátor silnejšej Únie.

„Bez záujmu“ respondenti (12 percent) vnímajú záležitosti EÚ ako niečo vzdialené.

Na otázku, kto ponúka pozitívny príklad európskeho konania, 44 percent respondentov neuviedlo nikoho.

Spomedzi tých, ktorí niekoho uviedli, najviac vynikol španielsky premiér Pedro Sánchez (hoci jeho krajina vôbec nebola súčasťou vzorky šiestich štátov); spomenulo ho 8 percent respondentov, najmä ľavicovo orientovaní a zvlášť v Taliansku (jeden zo štyroch) a vo Francúzsku (jeden z desiatich), pre jeho výraznejší postoj voči Washingtonu a vojne v Gaze.

Emmanuel Macron, dlhodobo najhlasnejší zástanca európskej „strategickej autonómie“, skončil s výrazným odstupom druhý so 4 percentami, čo poukazuje na to, ako veľmi jeho príťažlivosť oslabila pred koncom jeho prezidentského mandátu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bola, podobne ako väčšina ostatných súčasných predstaviteľov EÚ, spomínaná iba minimálne.

Respondenti naprieč politickým spektrom vnímali colnú dohodu z Turnberry s Donaldom Trumpom z júla 2025, ktorú mnohí považujú za jednostranne výhodnú, ako symbol toho, že Brusel ustúpil namiesto toho, aby si obhájil svoje pozície.

Rozhovory odhalili slabé emocionálne prepojenie. Mnohí z „neistých“ stále hovoria jazykom európskej spolupatričnosti a dokážu si spomenúť na jednotlivé momenty hrdosti, ako boli vakcíny, Ukrajina, rozširovanie Únie či dokonca Eurovízia, no len ťažko dokážu pomenovať súčasných lídrov, ktorí by v nich tento pocit hrdosti vyvolávali aj dnes. Iní hovoria, že taký moment vôbec nemajú a len dúfajú, že raz príde.

Autor správy Paweł Zerka, vedúci politický analytik ECFR, uviedol, že problémom nie je to, že by ľudia prestali chcieť silnejšiu Európu, ale skôr to, že mnohí už neveria, že je možné ju dosiahnuť.

Tvrdí, že proeurópski lídri potrebujú poskytovať „dôkazy o smerovaní“, a nie ďalšie veľké sľuby, pričom práve skupina „neistých“ rozhodne o tom, či prevládne nostalgia za lepšou minulosťou alebo viera v dôveryhodnú budúcnosť.

Tieto zistenia sú v kontraste s prieskumom Standard Eurobarometer 105 (jar 2026).

Tento oficiálny prieskum uviedol, že 51 percent respondentov dôveruje EÚ (o tri percentuálne body viac než na jeseň 2025), 60 percent je optimistických ohľadom budúcnosti Únie, 72 percent si myslí, že ich krajina profitovala z členstva, a 73 percent vníma EÚ ako miesto stability v nepokojnom svete. Podpora spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky dosiahla 81 percent.

Oba prieskumy sa líšia metodikou aj formuláciou otázok. Eurobarometer používa štruktúrované uzavreté otázky vo všetkých 27 členských štátoch, ktoré majú tendenciu smerovať odpovede k vopred určeným možnostiam a oficiálnym rámcom. Projekt ECFR-ECF využíval otvorené, konverzačné rozhovory v šiestich krajinách a analyzoval, ako ľudia hovoria o Európe vlastnými slovami.

Future nostalgia je piatym ročníkom projektu European Sentiment Compass, ktorý spoločne pripravujú Európska rada pre zahraničné vzťahy a Európska kultúrna nadácia. Táto séria sa začala v roku 2022.

Zdroj: Most Europeans say the EU is in decline – Brussels Signal