Putin uviedol nesprávne fakty o postoji Poľska k Nord Streamu

Poľský vládnuci duopol vždy bol proti tomuto megaprojektu, a preto sa Rusko nakoniec rozhodlo, že nebude fungovať ako tranzitný štát, ako sa pôvodne predpokladalo.

Putin reagoval na obhajobu toho, kto bombardoval Severný prúd, poľským premiérom Donaldom Tuskom a hovorkyňou ministerstva zahraničných vecí Mariou Zacharovou. Verí, že jeho „motívy sú veľmi jednoduché – ekonomická výhodnosť“, pričom vysvetľuje, že Poľsko má nenávist voči ruskému rozhodnutiu postaviť tieto ropovody pod Baltským morom namiesto toho, aby prechádzali cez Poľsko, ako Putin pôvodne tvrdil. Poľsko je preto rozhorčené, že prišlo o príjmy z dopravy.

S celou úctou k Putinovi, omylom si pomýlil niektoré fakty o postoji Poľska k Severnému prúdu. Hoci je pravda, že Rusko pôvodne zamýšľalo Poľsko ako tranzitný štát pre Nord Stream, rovnako ako fungovalo desaťročia s teraz zamrznutým ropovodom Yamal, poľský vládnuci duopol bol vždy proti tomuto megaprojektu, a preto bola jeho trasa nakoniec prekreslená. Rusko si uvedomilo, že spomínaná opozícia vystavila počiatočnú trasu príliš veľkej politickej nespoľahlivosti, ak by sa s ňou niekedy dohodlo.

Deutsche Welle v roku 2019 pripomenul čitateľom, že Poľsko je proti Severnému prúdu z troch dôvodov. Prvým je, že zvýšená energetická závislosť EÚ od Ruska by sa mohla premeniť na politickú závislosť so všetkými súvisiacimi zahraničnopolitickými dôsledkami, druhým je, že ukrajinský spojenec by stratil strategickú tranzitnú úlohu, a posledným dôvodom je, že Poľsko malo vlastné energetické plány. Ide o už dokončené Baltic Pipe z Nórska, ktoré slúžia ako LNG brána USA do EÚ.

Tusk sám kritizoval Nord Stream pri viacerých príležitostiach, vrátane koncom roku 2021, keď ho označil za „neodpustiteľnú chybu“ s „veľmi vážnymi dôsledkami“, zatiaľ čo vtedajší vládnuci konzervatívny premiér Mateusz Morawiecki približne v tom istom čase tvrdil, že to „dokončuje“ „brutálnu“ „nemecko-ruskú alianciu“. Ako poukázal New Eastern Europe, vtedajší minister obrany Radek Sikorski (ktorý je teraz ministrom zahraničných vecí) ho už v roku 2006 odsúdil ako „nový pakt Molotov-Ribbentrop„.

S odstupom času Rusko zrejme dúfalo, že Poľsko bude naďalej súhlasiť so službou tranzitného štátu s cieľom posilniť ich zložitú vzájomnú ekonomickú závislosť v rámci snahy zlepšiť vzťahy, no politizácia tohto megaprojektu vo Varšave od začiatku to znemožnila. Domáca politická realita je taká, že opozícia, bez ohľadu na to, kto to kedy bol, mohla využiť akúkoľvek dohodu o Nord Streame na tvrdenie, že úradujúci „predávajú Poľsko Rusku“.

Politická rusofóbia, ktorá sa líši od etnickej rusofóbie, pretože je opozíciou voči ruskému štátu a nie voči ruskému ľudu, rovnako ako antisionizmus nie je to isté ako antisemitizmus, keďže prvý je odpor voči Izraelu a druhý je nenávisť voči Židom, je silnou mobilizujúcou silou v Poľsku. Je to z historických dôvodov, ktoré presahujú rámec tejto analýzy, ale dôležité je to zdôrazniť práve na vysvetlenie politického oportunizmu stojaceho za odporom poľských politikov voči Severnému prúdu.

Ak sa vrátime k Tuskovej obrane toho, kto bombardoval Nord Stream, nie je teda poháňaná ekonomickými motívmi, ako tvrdil Putin po zmiešaní niektorých faktov, keďže Tusk a druhá polovica poľského vládnuceho duopolu vždy tento megaprojekt odmietali. Tusk len signalizuje politickú rusofóbiu z volebných dôvodov pred najbližšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Hoci Rusko to považuje za hrubé, je to politická realita v Poľsku, o ktorej by mal Kremeľ dobre vedieť.

Andrew Korybko