KTO Z KOHO….HÁDZANIE HRACHU NA STENU POKRAČUJE

Poznáme to, už sme si na to za tie roky zvykli…. Na Ta3 beží v tom malom červenom pruhu na samom vrchu avízo, že po tej a tej hodine a tej a tej minúte „očakávame“ takú a takú tlačovú konferenciu tej a tej politickej strany na takú a takú tému.

To aby si ako informácie chtivý homo politicus nevytiahol ani náhodou päty zo svojho útulného domova, nikam v tom čase radšej nechodil, nič nerobil, s nikým netelefonoval o triviálnych blbostiach, neumýval náhodou na dvore auto a nákup v obchode, ak máš nejaký v pláne, odložil na neskôr. Lebo by ti mohlo v avizovanom čase uniknúť niečo mimoriadne dôležité, nejaké prelomové informácie, odhalenie nejakého epochálneho škandálu alebo kauzy, ktorá zásadným spôsobom ovplyvní chod Slovenska a tvoj každodenný fádny život zmení na nepoznanie.

Aj minule ma volala moja zhovorčivá známa, ktorá práve nemala zapnutý televízor, hoci ho pozeráva skoro nepretržite, vrátane starých českých filmov na ČT, a chcela so mnou odpoludnia debatovať bohvie o čom. Opýtať sa trebárs ako sa mám a čo mám doma v mojej jednočlennej domácnosti nového, ale ja som ju okamžite zastavil s tým, že už-už je na spadnutie začiatok dlho avizovanej mimoriadnej tlačovky strany Smer-SD (rozumnej tandemu Fico-Gašpar, s občasnou „prímesou“ v osobe Roberta Kaliňáka). Pred pár dňami to tiež tak bolo, s avizovanou témou Smeru, že opozícia by si mala založiť volebnú koalíciu s názvom „Fakturanti“. Vravím si, a povedal som aj mojej známej „Azapád neky, tak konečne je to tu….!“ Teraz sa už raz a navždy dozvieme o nejakom obrovskom, doslova kolosálnom, svinstve, ktoré definitívne potopí celú tú protislovenskú opozíciu aj s jej zapredaným mediálnym príslušenstvom a rozpúta sa dlho očakávaná vlna zatýkania, obvinení a súdov s darebákmi.

Ale zase nič….. tlačovka tandemu R. Fico – T. Gašpar sa síce začala presne na sekundu v avizovanom momente, ale raz dva bolo po prvých slovách zrejmé, že tu vlastne pôjde v prvom slede len o nejakých „zanedbateľných“ 2,1 milióna eur za obdobie neslávne známych MOMiek z rokov 20-23. Lieta v tom akási ministerská pracovníčka, ktorej meno neviem a ani ma nezaujíma, lebo na Slovensku síce pozná vraj každý každého ale v mojom prípade to až tak doslova neplatí. Bublina odrazu spľasla, aspoň v mojej zvedavej hlave určite, hoci ja som pri mojom dôchodku v „ohromujúcej“ mesačnej výške 695 eur, samozrejme len kým som nažive, mimoriadne šporovlivý.

Počujte Slováci, bol by zo mňa ideálny minister financií, lebo by som nepustil ani cent mimo absolútne nevyhnutných transparentných výdavkov! Nie, že by 2,1 milióna eur neboli veľké peniaze, to rozhodne nie, hlavne ak idú z našej spoločnej štátnej kasy, lebo také „love“ dnes, uznajte, vytiahne z vrecka kde kto ako bagateľ, ale ja som pri svojom nehynúcom optimizme čakal oveľa vyššie sumy, rádovo v desiatkach miliónov, ideálne až v miliardách, za to šialené obdobie éry Covidu. Vraj sa tam kdesi v pozadí črtajú možno aj stovky miliónov, ktoré skončili v bohvie akých vreckách. Ale 2,1 milióna eur sa mi pri všetkej úcte javilo ako primalá kauza na takú pompézne oznamovanú tému tlačovky. A to mám oboch aktérov – Fica aj Gašpara – ešte stále dosť rád. Možno som už príliš náročný a mám neprimerane veľké očakávania, to pripúšťam, ale za dva milióny eur kúpiš sotva päť bytov v Bratislave a nejaké to slušné autíčko k tomu, takže zatiaľ skôr veľa kriku pre nič. Do frasa, veď vytaste sa vy v tom Smere už konečne aj s niečím väčším a údernejším, nielen volať podaromnici generálneho prokurátora do akcie, ak náš GP aj tak iba mávne rukou, že jemu rozkazovať alebo prikazovať nik na šírom svete nebude.

A sme tam, kde sme boli aj pred tlačovkou, čiže nikde…. Život pobeží po starom a nič sa neudeje. Nepríjemný pohľad na odchádzajúceho a rozladeného Fica a Gašpara za frenetického kriku nepriateľskej novinárky.

Ešte sa tam totiž na oboch našich prominentných ústavných činiteľoch vybúrila na tej tlačovke na záver do sýtosti aj drzá redaktorka z denníka N, ktorú náš premiér otcovsky označil za nevychovanú, a tým celý ten špás neslávne skončil do stratena. Načo to bolo vlastne dobré? Dosť nechutný záver….. a ja, starý novinár na penzii, naďalej neviem, a do smrti sa už asi nedozviem, kto vlastne to mediálne dianie a mediálnu politiku v tej sociálno-demokratickej strane, plnej ambicióznych mladých intelektuálov, vedie a režíruje.

Lebo donekonečna vyzývať celý ten arogantný húf novinárov takzvaného hlavného prúdu, aby sa konečne začali seriózne zaoberať kauzami vlád z obdobia 20-23 a prestali viesť vojnu so Smerom, čistým ako ľalia, je rovnako zbytočné, ako keby niekto z opozície začal apelovať na mňa, aby som sa konečne pridal na ich stranu a pochopil, že Michal Šimečka je jeden nespravodlivo šikanovaný génius, ktorého ministerstvo, keď príde PS k moci, mi dá lukratívny úväzok, možno nie iba jeden, a budem sa mať ako prasa v žite.

Celé je to akosi pridlho už iba márne hádzanie hrachu na stenu a bežný čestný človek, za akého sa považujem aj ja, z toho nemá ako divák vôbec dobrý pocit a dobrú náladu.

Michal Zoldy