Francúzsko: „Finančná kríza je nevyhnutná“

„Finančná kríza je nevyhnutná,“ varuje bývalý francúzsky premiér François Bayrou.

Bývalý francúzsky premiér François Bayrou. EPA/LUDOVIC MARIN

„Budúci rok nebude celý výnos z dane z príjmov, ktorý zaplatia Francúzi, postačovať ani na zaplatenie celkových úrokov zo štátneho dlhu. Nie istiny, iba úrokov,“ povedal.

Bývalý francúzsky premiér François Bayrou vydal vážne varovanie, že krajina smeruje k bezprecedentnej kríze: hroziacemu finančnému kolapsu spojenému s rizikom „smrteľného“ druhého kola prezidentských volieb medzi Národným združením (RN) Marine Le Penovej a krajne ľavicovou stranou La France Insoumise (LFI) Jeana-Luca Mélenchona.

V rozhovore pre Europe 1 z 12. augusta 2026 Bayrou uviedol, že budúcoročný celkový výnos z dane z príjmov nebude stačiť ani na pokrytie úrokových platieb z francúzskeho dlhu, nieto ešte splácania samotnej istiny.

„Budúci rok nebude celý výnos z dane z príjmov, ktorý zaplatia Francúzi, postačovať ani na zaplatenie celkových úrokov zo štátneho dlhu. Nie istiny, iba úrokov.“

Situáciu opísal ako bezprecedentnú v pamäti žijúcich generácií a takú, ktorá robí krajinu zraniteľnou voči zahraničným veriteľom.

„Za trištvrte storočia sa Francúzsko nikdy nenachádzalo v situácii, v akej sa nachádza dnes,“ povedal vysielateľovi.

Bayrou prirovnal súčasný stav k obdobiu po druhej svetovej vojne, keď Francúzsko nieslo podobne vysoké dlhy. Vtedy však podľa neho existoval hospodársky rast a možnosť devalvácie meny, teda nástroje, ktoré v rámci eurozóny už nie sú k dispozícii.

„Finančná kríza je nevyhnutná,“ varoval.

Francúzsko ukončilo rok 2025 s verejným deficitom vo výške 152,5 miliardy eur, čo predstavovalo 5,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), oproti 5,8 % v roku 2024, podľa údajov národného štatistického úradu INSEE. Verejný dlh dosiahol 3 460,5 miliardy eur, teda 115,6 % HDP.

Účtovný dvor (Cour des comptes), štátny kontrolný orgán, odhaduje, že náklady na obsluhu dlhu sa v roku 2027 priblížia k 84 miliardám eur. Francúzsko zostáva predmetom procedúry EÚ pri nadmernom deficite a vláda premiéra Sébastiena Lecornua sa zaviazala Bruselu znížiť deficit do roku 2027 na 4,1 % HDP.

Samotný Bayrou pôsobil v úrade premiéra od 13. decembra 2024 do 10. septembra 2025. O funkciu prišiel po tom, čo spojil svoju dôveru s rozpočtom založeným na úsporných opatreniach.

Počas jeho pôsobenia deficit klesol o 0,7 percentuálneho bodu za jediný rok a na rok 2026 navrhoval ďalšie úspory vo výške 43,8 miliardy eur.

Opozičné strany zľava aj sprava sa však spojili a vládu porazili pomerom hlasov 364 ku 194, pri 15 zdržaniach sa. Jeho kabinet sa tak stal prvou vládou Piatej republiky, ktorá padla v hlasovaní o dôvere, ktoré sama iniciovala podľa článku 49.1 ústavy.

Pri odchode z funkcie trval na tom, že si z úradu nevezme žiadne výhody, a varoval, že odmietanie spoločného úsilia povedie len k tomu, že disciplína bude Francúzsku nanútená zvonka.

Bayrou vylúčil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách 2027 už v júni 2026, keď vydal knihu Alerte sur la France qui vient („Varovanie pred Francúzskom, ktoré prichádza“), venovanú stavu verejných financií.

Namiesto kandidatúry presadzuje široké primárky, ktoré by spojili politický priestor od socialistov až po gaullistov a vybrali jediného kandidáta schopného zastaviť to, čo označuje za extrémy. Túto myšlienku predstavil v rozhovore pre Le Figaro 10. augusta 2026.

Chce, aby bol takýto kandidát vybraný najneskôr vo februári. Pozitívne sa vyjadril najmä o bývalom eurokomisárovi Thierrym Bretonovi, pričom zdôraznil jeho skúsenosti a príslušnosť k tomu, čo Bayrou označuje za demokratickú a reformnú politickú rodinu.

Prvé reakcie na tento návrh boli prevažne odmietavé.

Bayrou tvrdí, že tradičný filter prvého kola volieb v rámci Piatej republiky už nefunguje, keďže strany, ktoré považuje za neprijateľné, sú veľkou časťou voličov vnímané ako legitímne alternatívy. Fragmentovaný politický stred podľa neho môže napokon priviesť krajinu práve k najhoršej možnej dvojici kandidátov v druhom kole.

„Pre mnohých z nás, a v každom prípade pre mňa, nie sú prijateľné ani LFI, ani RN,“ povedal.

RN obvinil z toho, že si za terč berie prisťahovalcov, zatiaľ čo LFI podľa neho útočí na bohatých.

Bez poriadku podľa neho Francúzsku hrozí rozdelenie spoločnosti, hľadanie obetných baránkov a strata národnej odolnosti v období, keď v Európe zúri vojna a Západ čelí štrukturálnemu úpadku.

„Nemôžeme podstúpiť toto riziko, ktoré je smrteľným rizikom,“ povedal.

Na záver rozhovoru použil letecké prirovnanie adresované kandidátom uchádzajúcim sa o prezidentský úrad:

„Boeing nezveríte niekomu, kto nikdy nič neriadil, ani len vetroň.“

Vyzval preto na výber osobnosti, ktorá má zároveň skúsenosti potrebné na výkon funkcie aj schopnosť stelesňovať obnovu.

Prezidentské voľby vo Francúzsku sa majú konať v apríli 2027, teda približne o osem mesiacov. Parlament sa v septembri vráti k rozpočtu na tento rok, ktorý bude musieť vláda presadiť v Národnom zhromaždení bez stabilnej väčšiny a uprostred volebnej kampane.

Európska centrálna banka by mohla byť nútená zasiahnuť vo Francúzsku po páde vlády premiéra Françoisa Bayroua, pretože politická nestabilita sa zhoršuje a vyhliadky na znižovanie dlhu sa zdajú byť čoraz menej pravdepodobné.

Zdroj: ‘The financial crisis is inevitable’, warns Bayrou – Brussels Signal