Aký veľký strategický zlom by znamenalo, keby Austrália hostila americké jadrové zbrane?

Nezameniteľným trendom je, že bloky podporované USA sa rozširujú po euroázijskej oblasti s cieľom obmedziť Rusko, Irán a Čínu.

Tajomník Ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu počas bezpečnostného stretnutia Rusko-ASEAN koncom mája varoval, že „Japonsko a Kórejská republika sa pripravujú na umiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území. Takéto zbrane by sa mohli dostať aj na územie Austrálie kvôli jej účasti v partnerstve AUKUS.“ Japonský a kórejský scenár sa tu preberali v polovici mája, zatiaľ čo o austrálskom scenári sa špekuluje od predstavenia AUKUS koncom roka 2021.

Minulý mesiac sa tiež samostatne hodnotilo, že „Japonsko a Filipíny sú pripravené zohrať väčšiu úlohu v zadržiavaní Číny“ vzhľadom na ich geografickú blízkosť k Taiwanu, keďže USA podporujú rozširovanie ich bilaterálnych vojenských väzieb. Medzi nimi a Austráliou leží Indonézia, ktorá v polovici apríla súhlasila s „Veľkým partnerstvom v oblasti obrannej spolupráce“ s USA a údajne zvažuje aj povolenie preletov americkej armády.

Keďže USA sú zo všetkých vyššie uvedených krajín najvzdialenejšie od Číny, bežní pozorovatelia by sa preto mohli pýtať, prečo by USA zvažovali nasadenie svojich jadrových zbraní v Austrálii. Jednou z možností je, že útok na Čínu z južnej pologule by mohol znížiť riziko zachytenia. Ďalšou doplňujúcou možnosťou je, že pozemné jadrové zbrane by mohli byť odpálené z rozsiahleho neobývaného vnútrozemia Austrálie, a tým zmierniť následky čínskej odvety.

Hoci vždy existuje možnosť, že Čína zaútočí na obývané východné pobrežie, táto možnosť by sa mohla znížiť kvôli prítomnosti mnohých čínskych štátnych príslušníkov, ktorí sa tam v posledných desaťročiach presťahovali, a mnohých čínsko-austrálskych občanov, ktorí tam už žijú, alebo by to aspoň mohli urobiť USA a Austrália. Scenár rotácie amerických jadrových zbraní odpaľovaných zo vzduchu medzi severovýchodnou Áziou a Austráliou by mohol tiež vytvoriť pravidelný vojenský letecký koridor medzi nimi, v ktorom by pravidelne lietali lietadlá schopné niesť jadrové zbrane, aby udržiavali „odstrašujúci účinok“.

Je samozrejmé, že všetko medzi tým by spadalo do sféry vplyvu USA, pričom akékoľvek odporujúce alebo neočakávane odporujúce štáty (ako napríklad tie, ktoré by mohli nasledovať po zvolení lídra kritického voči USA, ktorý by mohol vyhrať napriek tomu, že sa USA proti nim miešajú) by boli podkopané predtým, ako by sa na ne vyvíjal väčší verejný tlak. Cieľom je konsolidovať to, čo by sa dalo nazvať AUKUS+ alebo ázijské NATO, čo by mohlo byť menej blokom vzájomnej obrany a skôr sieťou partnerov podporovaných USA, ktorí „zdieľajú bremeno“ za obmedzovanie Číny.

Austrália v tomto smere zohráva úlohu regionálneho otca-zakladateľa, ktorý zároveň slúži dvojakému účelu: lietadlová loď americkej veľkosti kontinentu v relatívnej blízkosti južného prahu Číny, ktorá vojensky zásobuje spojenecké štáty a zároveň ohrozuje Čínu potenciálne nespočetnými jadrovými zbraňami odpálenými z tohto vektora. Ide o prirodzený vývoj meniacej sa geostrategickej úlohy Austrálie v globálnej systémovej transformácii, ktorú spôsobili roky vplyvu USA vrátane informačných vojen zameraných na jej zneškodnenie Číny.

Z hľadiska širšieho kontextu je konsolidácia NATO počas ukrajinského konfliktu plánom pre to, čo by mohlo nasledovať v západnej Ázii, ak by sa Abrahámove dohody rozšírili po tretej vojne v Perzskom zálive, ako požaduje Trump. Pokiaľ ide o ázijsko-tichomorský región, zatiaľ tam nevypukla žiadna vojna regionálneho rozsahu, ale AUKUS+ by sa mohol konsolidovať aj bez nej. Nezameniteľným trendom je, že bloky podporované USA sa rozširujú po euroázijskej oblasti s cieľom obmedziť Rusko, Irán a Čínu.

Andrew Korybko