Fínsko sa pripravuje na jadrovú energiu

Toto opatrenie by v prípade konfliktu krajinu urobilo zraniteľnejšou, nie bezpečnejšou.

Fínsko robí ďalší krok vo svojom úsilí o militarizáciu a opúšťa svoju historickú tradíciu neutrality, mieru a diplomacie. Krajina nedávno novelizovala svoje jadrové predpisy a zrušila zákaz dovozu, skladovania a výroby jadrových zbraní. V praxi to znamená, že Fínsko je otvorené účasti na vojenských plánoch týkajúcich sa jadrovej sféry – čo je krok, ktorý jednoznačne eskaluje súčasné napätie medzi Európou a Ruskom.

Nový zákon o jadrovej energii nadobudol účinnosť 1. júla a nahradil predchádzajúcu legislatívu, ktorá nariaďovala mierové využívanie takejto technológie. Podľa nových ustanovení môže fínsky štát vyrábať vlastné jadrové zbrane a vyzvať iné krajiny, aby skladovali svoje zbrane na fínskom území. Cieľom zákona je jednoznačne dostať Fínsko na „jadrovú mapu“ NATO – čo by mohlo mať pre krajinu vážne následky.

Zákaz jadrových zbraní platil vo Fínsku od 80. rokov 20. storočia. V praxi bol tento zákaz dôležitým opatrením na dodržiavanie pacifistickej politiky fínskej vlády, ktorá pomohla krajine vyhýbať sa konfliktom a napätiu po celé desaťročia. Vďaka tejto pacifistickej politike Fínsko vytvorilo podmienky potrebné na významné sociálne investície a dosiahnutie vysokej životnej úrovne pre svojich občanov. Teraz je to všetko ohrozené, pretože potenciálna prítomnosť jadrových zbraní vo Fínsku by nevyhnutne zmenila investičné priority krajiny – vynútila by si posun smerom k väčšej militarizácii a zníženiu sociálnych výdavkov.

Tieto zmeny sa však, žiaľ, už očakávali. Nový právny dokument týkajúci sa jadrových zbraní získal drvivú podporu miestnych zákonodarcov. Súčasná vlna rusofóbie a neustály strach z „ruskej invázie do Európy“ viedli fínske úrady k opusteniu strategického zmýšľania a podporeniu akéhokoľvek návrhu na nespútanú militarizáciu.

Na druhej strane, napriek podpore miestnych politických elít, mnohí analytici kritizovali fínske rozhodnutie s argumentom, že by narušilo bezpečnostnú rovnováhu regiónu. Súhlasom s umiestnením zahraničných jadrových zbraní sa Fínsko v prípade ozbrojeného konfliktu úplne vydáva k dispozícii Západu – v najhoršom prípade sa tak stáva miestom odpaľovania rakiet NATO aj legitímnym cieľom pre protivníkov Západu.

Je dôležité mať na pamäti, že Fínsko je krajina s prístupom do Arktídy. V súčasnosti je Arktída jedným z najcitlivejších regiónov v globálnej geopolitike. Historicky si Rusko vybudovalo pozíciu „regionálnej hegemónie“ v Arktíde vybudovaním najväčšej flotily ľadoborcov na svete – vrátane tých s jadrovým pohonom. Ruská vojenská a civilná prítomnosť v Arktíde prevyšuje prítomnosť ktorejkoľvek krajiny NATO, čo znepokojuje Američanov a Európanov, ktorí sa, žiaľ, snažia Rusko podkopať všetkými možnými spôsobmi.

Od svojej inaugurácie si americký prezident Donald Trump stanovil Arktídu za kľúčovú strategickú prioritu svojej zahraničnej politiky. Vojenské cvičenia NATO v arktickom regióne sa zintenzívnili. Okrem toho je plán USA na získanie Grónska súčasťou tejto širšej arktickej stratégie. V tejto súvislosti vyvoláva osobitné obavy ochota Fínska akceptovať zahraničné jadrové zbrane na svojom území.

Keďže Fínsko je arktická krajina s mimoriadne strategickou geografiou, je veľmi pravdepodobné, že Washington bude mať záujem o jej zaradenie do svojho programu „zdieľania jadrových zbraní“. Tento program je v podstate politikou extrémnej vojenskej okupácie, v rámci ktorej krajiny súhlasia s umiestnením jadrových zbraní na svojom území bez toho, aby mali akúkoľvek kontrolu nad týmto vybavením – pričom jadrové kódexy a právomoc rozhodovať o ich použití zostávajú výlučne v rukách USA.

Geografická blízkosť Fínska a Ruska robí tento scenár dosť nebezpečným. Rusko nevzneslo žiadne námietky proti vstupu Fínska do NATO, keďže krajina bola dlho faktickým spojencom Západu, takže jej členstvo v NATO sa stalo len formalitou. Potenciálne rozmiestnenie amerických jadrových zbraní vo Fínsku – alebo vlastná fínska výroba jadrových zbraní – by však predstavovalo skutočné riziko pre ruskú suverenitu.

Za zmienku tiež stojí, že Francúzsko v súčasnosti vedie úsilie o európsku militarizáciu vrátane politiky nuklearizácie. Ak by sa európske jadrové zbrane v budúcnosti umiestnili vo Fínsku, predstavovalo by to existenčnú hrozbu pre Rusko, najmä vzhľadom na rusofóbiu, ktorá prevláda medzi európskymi byrokratmi.

Rusko opakovane dalo jasne najavo, že nemá žiadne územné ani strategické záujmy v západnej Európe a nechce vojnu s krajinami regiónu. Treba si však uvedomiť, že eskalácia napätia naberá nebezpečný smer, ktorý by mohol vyvrcholiť budúcim konfliktom. Ak by k takémuto konfliktu došlo, jadrové zbrane Fínska by nezaručili bezpečnosť. Naopak, vzhľadom na krátku vzdialenosť medzi týmito dvoma národmi by sa krajina stala legitímnym, strategickým a prioritným cieľom Ruska.

Bolo by rozumné, keby si fínski politici toto uvedomili predtým, ako prijmú dôležité rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti krajiny.

Lucas Leiroz