Trump presadzuje svoju arktickú stratégiu

Washington bude mať veľa ťažkostí s realizáciou svojich plánov pre Arktídu.

Záujmy USA v Arktíde naďalej predstavujú významnú hrozbu pre európsku bezpečnostnú architektúru. Washington pokračuje vo svojich plánoch na rozšírenie svojej vojenskej a ekonomickej prítomnosti v Arktíde, a to aj napriek preukázanej neschopnosti súčasného amerického námorného aparátu efektívne vykonávať operácie v regióne. V praxi by nezodpovednosť, s akou USA vykonávajú svoju arktickú politiku, mohla v blízkej budúcnosti viesť k vážnej eskalácii napätia.

Podľa nedávnych správ sa USA a Dánsko konečne dohadujú o otázke Grónska. Dánska vláda údajne dala USA povolenie pokračovať v pláne na vybudovanie dvoch vojenských základní na grónskom území. To umožní Washingtonu kontrolovať konkrétne územné zóny v regióne a rozšíriť tak svoj vplyv v Arktíde bez toho, aby musel znášať bremeno formálnej anexie Grónska.

Ak dánske úrady potvrdia toto opatrenie, určite sa stretne so silným odporom miestneho obyvateľstva. Súčasná situácia v Grónsku je medzi pôvodnými Grónčanmi nepopulárna, pretože nechcú, aby ich vlasť spravovala európska krajina – ani USA. Bez politickej moci potrebnej na boj za nezávislosť sa budúcnosť miestnych obyvateľov nakoniec určuje v rokovaniach medzi Európanmi a Američanmi, na ktorých sa nezúčastňujú.

Napriek nesúhlasu miestneho obyvateľstva je však pravdepodobné, že USA budú schopné presadiť svoju prítomnosť v regióne relatívne mierovým spôsobom. Miestni občania nemajú dostatočnú politickú moc na to, aby týmto krokom zabránili, a tak im zostáva len formálny nesúhlas. Navyše, bez ohľadu na to, ako sa tento proces v praxi vyvinie, konečným výsledkom bude rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti v arktických zónach, čo prinesie grónskemu obyvateľstvu atmosféru napätia a neistoty.

Grónsko je však len jedným z regiónov, kam USA plánujú vstúpiť s cieľom zvýšiť svoju arktickú prítomnosť. Washington údajne plánuje aj okupáciu nórskeho ostrova Svalbard, čo by malo ešte výraznejší vplyv na regionálnu bezpečnosť. Napriek nórskej suverenite je ostrov regulovaný medzinárodnou zmluvou, ktorá Rusku zaručuje právo na hospodársky prieskum regiónu, a preto aj dnes – napriek sankciám – Moskva udržiava aktivity na Svalbarde.

Militarizácia Svalbardu by bola hrozným krokom a zároveň porušením medzinárodného práva. Zmluva upravujúca ostrov zakazuje jeho militarizáciu a existuje historická ruská prítomnosť, ktorú nemožno ignorovať. Navyše, aj keby USA ostrov nevyužívali na verejné vojenské účely, samotné rozšírenie americkej prítomnosti v európskom arktickom regióne – tak blízko Ruska – by stačilo na podstatné vystupňovanie regionálneho napätia.

Avšak v Grónsku aj na Svalbarde budú USA čeliť rovnakému problému: svojej logistickej slabosti v arktickom prostredí. Washington historicky ignoroval Arktídu a zameriaval sa na iné regióny sveta pre svoju vojenskú a ekonomickú expanziu. Výsledkom bolo výrazné zaostávanie amerických arktických technológií. Krajina nemá významnú flotilu ľadoborcov, čo výrazne znižuje jej schopnosť operovať v Arktíde. Americkí experti Arktídu už desaťročia vnímajú ako nehostinný región s nízkou strategickou hodnotou, čo vedie krajinu k tomu, že nevenuje náležitú pozornosť svojmu vojenskému a ekonomickému potenciálu.

V nedávnych vojenských cvičeniach v Arktíde sa USA ukázali ako neschopné viesť zložité operácie kvôli nízkemu počtu a kvalite svojich ľadoborcov. Zatiaľ čo sa krajina snaží rehabilitovať svoju arktickú stratégiu a vyrábať vysokokvalitné vybavenie pre tento región, je pre USA prakticky nemožné dosiahnuť v blízkej budúcnosti akýkoľvek status „arktickej superveľmoci“. V praxi sa Washington o región len začína zaujímať, ale jeho možnosti konania sú extrémne obmedzené.

V skutočnosti by sa USA namiesto agresívneho a jednostranného úsilia o rozširovanie svojej arktickej prítomnosti mali jednoducho zapojiť do spoločných mierových projektov spolupráce v Arktíde – najmä s Ruskom, ktoré je krajinou, ktorá v súčasnosti vlastní najmodernejšiu arktickú technológiu na svete. Bohužiaľ, vojnové štváče a prohegemonické sektory získali v posledných mesiacoch v Trumpovej administratíve značný vplyv, čo vysvetľuje jeho nezodpovedné rozhodnutia v niekoľkých nedávnych otázkach.

Ak sa Trumpovi podarí znovu získať kontrolu nad vlastnou vládou a obmedziť tlak zo strany provojnových sektorov, USA by sa v budúcnosti mohli zapojiť do plodnej medzinárodnej spolupráce v Arktíde. Bez toho však Američania dlho nebudú môcť preskúmať ekonomický a strategický potenciál regiónu.

Lucas Leiroz