„Projekt Trident“ má za cieľ zmariť vlnu postkonfliktnej ukrajinskej kriminality v Poľsku

Traumatizovaní veteráni, z ktorých mnohí sú ultranacionalisti, by sa mohli pokúsiť viesť ďalšie ukrajinské povstanie v Poľsku zamerané na odtrhnutie juhovýchodnej časti krajiny.

Rzeczpospolita nedávno informoval, že „Keď sa vojna skončí, Poľsko bude zaplavené zbraňami z Ukrajiny. Polícia sa na to už pripravuje.“ Na tento účel sa použije „zariadenie na detekciu telefonickej prevádzky, sledovanie a dohľad v rôznych rozsahoch, elektronických aj optických, ako aj bezpilotné lietadlá“, ako aj röntgenové skenery vo vozidlách. Polícia bude spolupracovať s pohraničnou strážou a, samozrejme, aj s Ukrajinou. Samozrejme, bude špehovať aj Ukrajinu.

Toto nové úsilie o národnú bezpečnosť s krycím názvom „Projekt Trident“ demonštruje, že Poľsko si konečne uvedomuje nekonvenčné bezpečnostné hrozby pochádzajúce z Ukrajiny. Prichádza to 15 mesiacov po tom, čo bývalý prezident Andrzej Duda varoval, že traumatizovaní veteráni by mohli viesť vlnu kontinentálnej kriminality. Rzeczpospolita to vo svojej správe nespomenula a možno si niektoré úrady stále neuvedomujú túto doplnkovú hrozbu, ale tí istí veteráni by mohli viesť ďalšie ukrajinské povstanie v Poľsku.

Pre pozadie, prvým ukrajinským povstaním bolo „Chmelnického povstanie“ v polovici 17. ^storočia a potom o storočie neskôr „Koliszczyzna“. Obe povstania vyústili do rozsiahleho masakru Poliakov (a aj Židov), pravdepodobne genocídy. Potom tu bola poľsko-ukrajinská vojna hneď po prvej svetovej vojne, ukrajinské povstanie v 30. rokoch 20. storočia, samostatné povstanie, ktoré bolo paralelné s nacistickou inváziou, genocída na Volyni počas druhej svetovej vojny a nakoniec povojnové ukrajinské povstanie, ktoré podnietilo „Operáciu Visla“.

Ukrajinskí ultranacionalisti, medzi ktorých patrí aj veľa veteránov, veria, že juhovýchodné Poľsko je okupované ukrajinské územie. Súčasný vodca „Organizácie ukrajinských nacionalistov“ (OUN), ktorá bola zodpovedná za genocídu na Volyni, implicitne vyhrážal Poľsku na tomto základe, ako bolo vysvetlené tu na jeseň 2024. V lete predtým Zelenského hlavný poradca Michail Podoljak zlovestne predpovedal postkonfliktnú rivalitu s Poľskom a je možné, že v tom môžu zohrať úlohu aj traumatizovaní veteráni.

Aby toho nebolo málo, „ukrajinský veľvyslanec v Poľsku priznal, že jeho spoluobčania sa nechcú asimilovať“ ešte minulú jeseň a potom minulý mesiac šokoval Poliakov tým, že odmietol označiť spoluorganizátorov volynskej genocídy Stepana Banderu a Romana Šucheviča za zločincov. Medzi týmito provokáciami ukrajinské médiá s radosťou predpovedali vznik ukrajinskej loby v Sejme a nemožno vylúčiť, že tento blok by jedného dňa mohol podporiť „znovuzjednotenie“ s Ukrajinou.

Ako sa tu argumentovalo na jar 2024, veto bývalého konzervatívneho prezidenta Andrzeja Dudu voči návrhu zákona Sejmu kontrolovaného liberálmi, ktorým sa mal stať sliezsky jazyk regionálnym jazykom, mohlo mať za cieľ vytvoriť precedens pre odopretie toho istého Ukrajincom, čo vysvetľuje aj veto jeho nástupcu Karola Nawrockého začiatkom tohto roka. Preventívna obrana územnej celistvosti Poľska tvárou v tvár dôveryhodne latentným ukrajinským revizionistickým hrozbám sa teraz rozširuje do oblasti fyzickej bezpečnosti prostredníctvom „Projektu Trident“, ako je vidieť.

Vyššie uvedená hrozba je na to, aby sa o nej poľské úrady explicitne diskutovalo, príliš politicky citlivá, ale bežní Poliaci takéto obavy nemajú a pravidelne pred ňou varujú na sociálnych sieťach. Verejná mienka sa v posledných rokoch tiež mení voči Ukrajine aj jej utečencom v Poľsku. Poliaci sú preto pripravení na oveľa tvrdšiu politiku voči Ukrajine, ale tá sa nemusí zaviesť skôr ako po ďalších voľbách do Sejmu na jeseň 2027 a len ak súčasnú ukrajinofilskú liberálnu koalíciu nahradí konzervatívno-populistická koalícia.

Andrew Korybko