Bezprecedentná kritika Číny zo strany ruských médií pripravuje pôdu pre tohtoročný letný zlomový moment

Čínsko-ruská dohoda sa buď nakoniec vyvinie do de facto aliancie za rovnakých podmienok, ako to mnohí v komunite alternatívnych médií falošne tvrdili, alebo Rusko pravdepodobne dosiahne sériu (potenciálne bolestivých) vzájomných kompromisov s USA.

Ruská globálna mediálna vlajková loď RT práve zverejnila bezprecedentnú kritiku Číny pred Putinovou cestou do krajiny, necelý týždeň po Trumpovej ceste. S názvom „Peking už nemôže zaobchádzať s Moskvou ako s mladším partnerom“ Alexej Martynov začal vyhlásením, že „Moskva do značnej miery akceptovala logiku hlbokej strategickej vzájomnej závislosti (s Čínou). Peking sa naopak stále správa, akoby si dokázal zachovať starostlivo riadené partnerstvo, v ktorom Čína zostáva starším partnerom a zároveň minimalizuje svoje vlastné záväzky.“

Dodal, že „bruselské think-tanky, washingtonskí analytici a dokonca aj mnohí čínski komentátori opakujú rovnaký vzorec: Rusko dodáva suroviny a Čína dodáva všetko ostatné.“ Podľa neho viac ako 200 miliárd dolárov v ohlásených spoločných rusko-čínskych projektoch „zostáva len čiastočne realizovaných, keďže čínske podniky naďalej starostlivo vypočítavajú náklady na vystavenie sa sankciám. Peking často uprednostňoval oportunistické zisky pred skutočnou strategickou vzájomnou závislosťou.“

Martynov potom zopakoval to, čo povedal v úvode o tom, ako sa „Čína stále často správa, akoby si mohla užívať výhody strategického partnerstva bez toho, aby sa plne zaviazala k bremenám, ktoré s tým súvisia. Moskva už hlboko integrovala Peking do kľúčových sektorov od energetiky cez logistiku až po potravinovú bezpečnosť. Mnohé významné čínske investície a technologické záväzky sa však naďalej uskutočňujú opatrne alebo zostávajú odložené.“ Svoj článok potom uzavrel zlovestnou nôtou.

Podľa jeho slov: „V určitom okamihu sa Peking bude musieť rozhodnúť, či Rusko skutočne vníma ako rovnocenného strategického partnera, alebo len ako užitočnú zdrojovú základňu pôsobiacu na periférii Číny. Táto otázka teraz definuje budúcnosť partnerstva a odpoveď bude formovať architektúru Eurázie na ďalšie desaťročia.“ Medzi bezprecedentnou kritikou Číny, ktorú práve zdieľal v ruských médiách, sa však prelínali aj argumenty o tom, prečo by čoskoro mohli uzavrieť de facto alianciu za rovnakých podmienok.

V podstate sa to redukuje na simultánnu nátlakovú kampaň USA proti obom stranám, ktorá sa vypomstí, ale implicitne závisí od toho, či Čína neuzavrie s USA významnú dohodu, ako si želá Trump. Preto je do tohto leta čoraz pravdepodobnejší jeden z dvoch prelomových scenárov: čínsko – ruská dohoda sa konečne vyvinie do de facto aliancie za rovnakých podmienok, ako mnohí v komunite alternatívnych médií falošne tvrdili, alebo Rusko dosiahne sériu vzájomných kompromisov s USA.

Pokiaľ ide o druhý scenár, ruskí zástancovia tvrdej línie by potom mohli za akékoľvek potenciálne bolestivé kompromisy viniť čínske odmietnutie očakávane navrhovanej de facto aliancie Putina, ktorá by vyrovnala ich napäté vzťahy, keďže Martynov ich v súčasnosti vykresľoval ako s redakčným súhlasom RT. V skutočnosti, vzhľadom na citlivosť témy, najmä v globálnom kontexte Putinovej cesty do Číny, je možné, že prezidentská administratíva musela tento článok najprv schváliť a možno si ho dokonca objednala.

Okrem špekulácií nemožno poprieť, že ruská globálna mediálna vlajková loď práve zverejnila bezprecedentnú kritiku Číny, ktorá rozbila dlhodobé zobrazovanie vzťahov ich krajiny s Čínou zo strany komunity alternatívnych médií, čo ich pripravuje na jeden z dvoch prelomových scenárov. Ako sa tu predpovedalo pred stretnutiami Trumpa a Putina s Si Ťin-pchingom, nakoniec rozhodne o kontúrach vznikajúceho svetového poriadku, v ktorom sa Čína buď de facto spojí s Ruskom, alebo sa tejto možnosti navždy vzdá.

Andrew Korybko