Kauzy Ribár a Lindtner: Mágia čuríll a lipšicovcov sa zrazila s realitou

PREDSLOV: SKĽUČUJÚCE PRÍPADY M. RIBÁRA A D. LINDTNERA

Každá akcia nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov bola spojená s mediálnym pogromom.

Spočiatku naoko všetko štimovalo a ladilo, pretože čurillám a spol. sa za spolupáchateľstva žoldnierov progresívnej agitácie a propagandy darilo navodzovať dojem, že slovné výpary kajúcnikov dávajú zmysel.

Tí, čo upozorňovali na závažné porušovania zákona a používanie manipulatívnych praktík, boli umlčiavaní a obviňovaní z kopania za mafiu.

Prešli však roky a neštimuje a neladí nič. Takzvané profilové kauzy sú v troskách.

Kajúcnické skazky sa rozpadli na prach.

Žoldnieri propagandy sa tvária, akoby sa nechumelilo.

Čurilly a ich predražený akože advokát JUDr. Čurina vďaka dôverčivosti veriacich svedkov Lipšicových s fanfárami zarábajú cez Donio desaťtisíce.

A súdy medzitým v tichosti oslobodzujú čestných mužov, ako sú Martin Ribár a David Lindtner. Mesiace strávené v neústavnej väzbe im však už nikto nikdy nevráti.

———

V priebehu krátkeho času prvostupňové súdy vyhlásili oslobodzujúce rozsudky vo veciach advokátov Martina Ribára a Davida Lindtnera. Príbehy oboch pánov sú podobné, aj keď vychádzajú z rozdielnych skutkových a právnych okolností. Spája ich podstatná súvislosť: účinkovanie nebezpečného zoskupenia čuríll a Lipšicovho gestapa, zvaného aj špeciálna prokuratúra.

Martin Ribár

Martin Ribár bol oslobodený v kauze zvanej Casey. Čelil obvineniu z toho, že sa mal podieľať na vydieraní istého čašníka. Ako bolo preukázané na hlavnom pojednávaní, tento skutok sa nikdy nestal. Presnejšie niekto možno vydieral, ale rozhodne pri tom nebol doktor Ribár, preto prvostupňový súd konštatoval, že skutok kladený mu za vinu sa nestal.Martin Ribár čelí ešte jednému obvineniu. Oba prípady do určitej miery súvisia, pretože sa majú dotýkať údajnej „zločineckej“ skupiny takáčovcov, existencia ktorej však dodnes nebola zákonne preukázaná na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.V spomínanom druhom prípade čurilly a Lipšicovi gestapáci tvrdia, že doktor Ribár mal byť činný pre skupinu takáčovcov. Vraj nezákonného konania sa mal dopustiť tým, že poradil klientovi Pavlovi Kmeťovi prekrstenému na kajúcnika, aby nevypovedal. Čiže právni analfabeti a mäsiari vinia advokáta za to, že v súlade so zákonom poskytol klientovi právnu radu. S ohľadom na popísané súvislosti je možné očakávať, že na konci dňa bude Martin Ribár oslobodený aj v kauze kajúcnika Kmeťa, čurillami prezývaného mozgový makač.Martin Ribár je svedkom-poškodeným v kauze Kajúcnik. Teda v prípade, v rámci ktorého sú trestne stíhané viaceré čurilly aj Lipšicov gestapák Šúrek. Aj na základe tohto faktu možno presvedčivo tvrdiť, že doktor Ribár nie je žiaden páchateľ, ale obeť nezákonností zákerných kompasov s vychýlenou strelkou.

David Lindtner

Prvostupňový súd oslobodil Davida Lindtnera takisto na podklade konštatovania, že skutky kladené mu za vinu sa jednoducho nestali. Povedané inými slovami podkladom obvinenia bola fatamorgána, prízrak – čiže niečo neexistujúce v materiálnej realite.Je potrebné pripomenúť, že doktor Lindtner bol nielen obeťou perzekúcie čuríll a Lipšicovho gestapa, ale predtým bol ako predsedom Okresného súdu Bratislava III vystavený extrémne brutálnemu mediálnemu pogromu len preto, lebo sa objavil v Threeme. Tódová a iné Lipšicove mediálne žinenky ho lynčovali, aj keď komunikácia Davida Lindtnera prostredníctvom aplikácie Threema bola absolútne benígna.V dôsledku mediálneho pogromu sa vzdal funkcie sudcu, odišiel do advokácie a keď falošné kvílenie kajúcnika a najmä najskorumpovanejšieho sudcu v dejinách Okresného súdu Bratislava I Vladimíra Sklenku rozpútalo akcie Búrka a Víchrica, bol David Lindtner obvinený z nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu.Zvyšok je história, pretože už vieme, že podľa názoru súdu sa skutky nestali. Výpovede kajúcnikov Sklenku a Repákovej sa nielen vzájomne neprekrývali, ale si aj odporovali a navyše neboli potvrdené žiadnymi inými dôkazmi. Naopak, všetky ostatné dôkazy podporovali záver, že David Lindtner sa nielen nepodieľal na nepriamej korupcii a zasahovaní do nezávislosti súdu, ale ani nepoznal osoby, v prospech ktorých mal údajne intervenovať.Obvinenie stálo a padalo na tom, že Sklenka s Repákovou si zachraňovali zadky, pretože sa sami podieľali na páchaní rozsiahlej trestnej činnosti. Sklenkove výpovede sa nepotvrdili nielen v prípade doktora Lindtnera, ale aj v prípadoch iných nezákonne stíhaných sudcov, čo jasne diskvalifikuje nielen kajúcnika, ale aj všetkých, čo sa opierali o jeho zúfalé blúznenie.

Čestní, nezlomní muži

Prípady Martina Ribára a Davida Lindtnera spája niekoľko spoločných a vzájomne prepojených znakov (i) neústavná väzba; (ii) nedôveryhodní kajúcnici; (iii) nátlak čuríll, aby začali spolupracovať; (iv) odhalenie manipulácií čuríll pred súdom.Martin Ribár strávil vo väzbe 565 dní, David Lindtner sedem mesiacov. Ústavný súd v oboch prípadoch konštatoval neústavnosť obmedzenia osobnej slobody. Jeden aj druhý mohli ísť von oveľa skôr, stačila maličkosť: začať spolupracovať. Z toho vyplýva, že väzba bola zneužívaná ako nástroj donucovania.S ohľadom na niektoré prebiehajúce trestné konania je lepšie v prípade Martina Ribára nekonkretizovať mená. Avšak časom budú zverejnené. Na tomto mieste a v tomto čase stačí povedať, že doktorovi Ribárovi dávali – ako on hovorí – „ponuky, ktoré sa neodmietajú“ priamo vyšetrovatelia a v jednom prípade jeden vyšetrovateľ za prítomnosti istého operatívneho pracovníka. Ak by začal hádzať do pľacu sudcov a prokurátorov, išiel by von z väzby. Aby nedošlo k omylu, Martin Ribár nemal čo povedať, pretože nevedel o žiadnej trestnej činnosti sudcov a prokurátorov. Napriek tomu od neho chceli, aby rozprával. Čokoľvek…To isté len v bledoružovom musel podstupovať aj David Lindtner. Počas prevozov z ústavu na výkon väzby do budovy policajného prezídia a aj v kanceláriách čuríll naňho tlačili, aby začal potvrdzovať Sklenkove bludy. Ani on sa nezlomil a nevymenil slobodu a prospech svojich detí za väzbu iného nevinného otca alebo nevinnej matky iných detí. Z mojich zistení vyplýva, že na doktora Lindtnera tlačili a lámali ho dve menej známe operatívne čurilly Ivan Kuzma a Mário Melichárek. (Už som o nich hovoril napríklad tu a písal napríklad tu.)

Svedok Štefunko

Nie je potrebné opakovať, čo je už známe o účinkovaní kajúcnikov v prípadoch Martina Ribára a Davida Lindtnera. Mozgový makač alias Pavol Kmeťo alebo skorumpovaný zločinec Vladimír Sklenka sú firmy dostatočne zafixované v povedomí verejnosti. Jeden aj druhý toho majú toľko na rováši, že ich pevné objatie s čurillami a spolupáchateľmi zo špeciálnej prokuratúry bolo doslova nevyhnutné a svojským perverzným spôsobom aj prirodzené.Už menej sa hovorí o kajúcnikovi, bývalom členovi zločineckej skupiny piťovcov Adamovi Štefunkovi, ktorý vypovedal na hlavnom pojednávaní vo veci Casey. (Hovoril som o ňom tu.) Podrobne popísal, ako ho dve nižšie postavené čurilly Sivoková a Farkašová inštruovali, že má vypovedať v neprospech Martina Ribára. Ďalej sa na preparácii podieľali prominentné čurilly Dunčko, Magula, Zvijač, Staš.Adam Štefunko mal 22 rokov, keď ho odsúdili na 22 rokov za hrubý nátlak. Išlo o neprimerane vysoký trest. Niektorí piťovci dostali podobne vysoké tresty za vraždy. Štefunko sa na žiadnej nepodieľal. Pointa spočíva v tom, že čurilly a Lipšicovi gestapáci zo špeciálnej prokuratúry mu sľubovali za zmanipulované výpovede proti Martinovi Ribárovi obnovu konania a v jej rámci možnosť zníženia neprimeraného trestu. Štefunko súhlasil, vypovedal tak, ako to od neho chceli čurilly a spolupáchatelia, a na hlavnom pojednávaní sa za to Martinovi Ribárovi ospravedlnil.

Zrážka s realitou

A tým sa dostávame k ďalšej pointe príbehov Martina Ribára a Davida Lindtnera. Akcie nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov sa začínali pompéznou mediálnou kampaňou. Všetko naoko štimovalo a ladilo. Výpovede svedkov rozkrývali chápadlá mafie v justícii, advokácii a na prokuratúre. V tomto hluku škriekajúcich nádenníkov progresívnej agitácie a propagandy zanikali hlasy zdravého rozumu. Kritici boli dokonca umlčiavaní a obviňovaní z toho, že kopú za mafiu.Lenže po rokoch sa propagandistické heslá a právna mágia čuríll a lipšicovcov zrazili s realitou hlavných pojednávaní. Odrazu to nebol taký jednoznačný príbeh, aký v rámci mediálnych lynčov a pogromov maľovali Lipšicove mediálne žinenky. Výpovede kajúcnikov sa rozpadli pod ťarchou materiálnych dôkazov alebo začali kajúcnici vypovedať o praktikách manipulovania, masírovania a nezákonného nátlaku čuríll a pridružených mäsiarov.Nemôžeme očakávať od čuríll a lipšicovcov, že sa ospravedlnia obetiam svojich zločinov. Na to nemajú adekvátnu psychologickú výbavu. Sú emocionálne plochí, intelektuálne zakrpatení a naskrz skazení. To isté je možné povedať aj o ich mediálnych žinenkách. No predsa len sa žiada dodať, že nádenníci šírenia progresívnej agitácie a propagandy sa stále oháňajú sloganom o tom, že slúžia pravde a verejnému záujmu. Žiaľ, pravda a verejný záujem ich bubliny sa nijako neprekrýva s pravdou a verejným záujmom reálneho materiálneho sveta. Kým sa ich prístup k faktom a realite nezmení, na Slovensku nebude možná rozumná kritická diskusia o stave právneho štátu a spravodlivosti, pretože polemizovať s mentálnymi výparmi je ešte márnejšie ako šermovanie sa s veternými mlynmi.

Peter Tóth