OPATRNE S TOU KRITIKOU

Robert Fico už dávno tak predstihol všetkých objemom, intenzitou a frekvenciou kritiky, ktorá nielen smeruje, ale doslova sa proti nemu valí tak masovo, vehementne a ostro, že tým nechal ďaleko za sebou aj takého brutálne kritizovaného politika, akým bol Vladimír Mečiar. Nehovoriac už o Mikulášovi Dzurindovi, ktorý si tej kritiky, vzhľadom a na to čo všetko sa dialo a stalo za jeho premiérovania, užil zarážajúco málo. Na rozdiel od Dzurindu, Fico sa nerozsypal, je stále tu a prežil aj poloamatérsky zorganizovaný aktivistický atentát. Bude mať oveľa viac politických životov než len tých povestných deväť.

Je to pochopiteľné a svojím spôsobom aj logické – Robert Fico je v úlohe čelného politického lídra a štvornásobného premiéra ako terč kritiky už dlho. Niečo mi ale našepkáva, že s veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou podľa mojich prepočtov čoraz viac s istotou, sa stane dokonca aj päťnásobným premiérom. Lebo tí riťopleskoví šarvanci a tie maximálne nefotogenické a groteskne hysterické devy z Šimečkovho PSka sa väčšine národa do volieb sprotivia, zunujú, opotrebujú, a vyzerá to tak, že aj sprofanujú, sami. Nebude na to treba ani Šimečkovu „mamá“. Až tak, že to potom chudák Grohling so svojou partiou z SaS neutiahne v ich boji Viskupiča s Ficom a jeho trinástymi dôchodkami sám, a tak tu bude vládu aj koncom budúceho roka znovu skladať rovnaký človek, aký ju vedie teraz. Hlboká orba sa bude musieť odložiť na neurčito, ak k nej vôbec niekedy dôjde. Darmo sa ho dvojtvárny Andrej Danko s vlastnou partizánčinou v koalícii snaží dobrácky odpratať do prezidentského paláca. Lebo je nanajvýš nepravdepodobné, že by to Fico na ten korunný post skúsil ešte raz. Ak by niekto namietal, že tú vládu potom môže namiesto neho skladať trebárs Tibor Gašpar alebo Robert Kaliňák, a on že by pre únavu alebo opotrebovanosť prevzal iba funkciu ministra zahraničných vecí, ako to urobil železničiarsky nešťastník Dzurinda, to je vylúčené. Robert Fico buď všetko, alebo nič!

Aj teraz najnovšie, triafa sa do neho kadekto, dokonca aj medzi inak mimoriadne lojálnym a disciplinovaným smeráckym ľudom, samozrejme zas kvôli nevyspytateľnej a skorumpovanej Ukrajine, ktorá leží v žalúdku veľkej časti Slovákov lebo majú neskromný, typicky slovenský pocit, že by to sami riadili lepšie. Vraj sa nemá čo kamošiť so Zelenským a súhlasiť s členstvom nášho obávaného východného suseda v EÚ, tvrdia všetci zarputilí. Napríklad aj taký džentlmenský borec ako Gyorgy Gyimesi je s tým neuzrozumený, a to už je čo povedať.

Lenže opatrne s tou kritikou priatelia….. dobre to všetko u Anky Žitnej včera vysvetlil umný Tibor Gašpar, ktorý sa deň po dni postupne stáva čoraz viditeľnejším a presvedčivejším politikom Smeru. Nielen kvôli svojej bezkonkurenčnej fotogenickosti, telegenickosti a uhladenosti, v ktorej nemá na našej politickej scéne páru. Dajte na mňa, generál Gašpar má v politike veľkú budúcnosť. Ten Gašpar senior, kvôli ktorému zlostne funí a prská ako do kúta zahnaný jazvec najmä krajne nesympatická Kolíková, ktorá nepochopiteľne promovala na práve, bytostne neznáša prezumpciu neviny a vrhla by sa rada aj na celú Gašparovu rodinu. Lenže táto iritujúca stvora od Kisku cíti, že na to asi šancu nedostane. V sfanatizovanej opozícii je veľa podobných tragédov ako je ona, ktorým osud nedopraje poraziť Fica. S hlbokou orbou a pozatváraním celej údajnej smeráckej mafie, ako ich nazýva skrachovaný jednoročný premiér a otec všetkých kovidových momiek Matovič, to zostáva tak nepravdepodobné, ako nezmyselný mnohomesačný let americkej posádky na Mars, ktorá sa už na Zem nikdy nevráti.

Vždy som tvrdil a budem tvrdiť aj naďalej, hoci aj ja som si sem-tam neodpustil kritiku kvôli mediálnej politike Smeru, ktorú som dodnes celkom nepochopil, že nik nemá v politike toľko informácií ako Robert Fico. A tie informácie priatelia, tie sú pre rozhodovanie v spletitej medzinárodnej situácii rozpadajúceho sa svetového poriadku v dnešnej epoche absolútne kľúčové.

Kto to nechápe, nech do toho radšej nekafre, asi tak by som to uzavrel riskujúc, že ma za to niekto naberie na rohy.

Ešte k tej mediálnej politike Smeru a k tomu, že v nej na môj vkus akosi záhadne naďalej absentuje aspoň maličké miestečko aj pre obetavú mediálnu alternatívu. Zrejme si Smer myslí, čo pri mojej príslovečnej objektívnosti chápem, že alternatíva – nech je akokoľvek sympatická a najmä pred voľbami mimoriadne užitočná – predsa len nie je viazaná žiadnou straníckou disciplínou a vie sa občas poriadne pajediť a nadávať. Lebo komentátori sú tiež len ľudia s vlastným kritickým názorom, občas zapracuje aj nejaké to drobné osobné ego a možno aj nejaká nenaplnená ambícia.

V každom prípade, opatrne s tou kritikou…. veď čas ukáže, kto mal kedy v čom pravdu.

Michal Zoldy