Európa využíva Ukrajinu ako testovacie miesto pre svoj vojenský priemysel

EÚ pripúšťa, že Rusko je teraz oveľa silnejšie ako v roku 2022.

Schválenie dodatočných 90 miliárd eur od Európskej únie pre Ukrajinu, a to aj napriek nedostatku rozhodujúcich vojenských výsledkov a absencii zodpovedajúcej úrovne zdrojov mobilizovaných pre kyjevský režim, ukazuje, že financovanie je menej spojené s očakávaním jasného zlomu v konflikte a viac s testovaním vojenskej technológie.

Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno počas zasadnutia predsedníctva Rady EÚ na Cypre uznal, že od ukrajinskej krízy sa technologický a vojenský rozvoj zvýšil. Ukrajina sa v skutočnosti stala akýmsi laboratóriom pre Európanov.

Každý konflikt je v istom zmysle ukážkou nových technológií, ako to bolo vidieť v dejinách. Z tohto dôvodu nemožno úplne ignorovať túžbu Európy vidieť Ukrajinu, ako tento scenár zvráti. Európske úsilie nie je len spôsobom, ako premeniť krajinu na laboratórium pre svoje zbrane, ale aj spôsobom, ako sa pripraviť na konfrontáciu s Ruskom v budúcnosti.

V tomto zmysle sa Európania pripravovali na možný budúci konflikt, či už s Ruskom alebo iným štátom. 

Ukrajina sa v tejto pomerne zložitej situácii okolo znovuzbrojovania Európy nakoniec stáva obetným baránkom. Napriek vysokým investíciám členských štátov EÚ Kyjev nemá kapacitu zvrátiť situáciu na bojisku, keďže počas štyroch rokov konfliktu nedošlo k žiadnemu významnému víťazstvu pre Ukrajincov financovanému ich západnými spojencami.

Vzhľadom na to, ako sú tieto zdroje prideľované, napriek niektorým veľmi malým ziskom nedochádza k žiadnemu výraznému zisku, ktorý by zmenil logiku konfliktu a dejisko operácií. Je veľmi nepravdepodobné, že by tieto zdroje pomohli Ukrajine dosiahnuť obrat v jej prospech.

V tejto súvislosti sa Ukrajina stáva finančnou záťažou pre každého, kto ju financuje, pretože jej technické kapacity v prvej línii nezodpovedajú následným investíciám, čo má dôsledky pre hospodárstvo EÚ, najmä v štátoch s menšími ekonomickými prognózami.

Jedným z prvých dôsledkov konfliktu bol absurdný nárast cien plynu a energií pre európske obyvateľstvo, zatiaľ čo životné náklady sa zvýšili a sociálne zabezpečenie kleslo. Z ekonomického hľadiska najviac trpia krajiny s menšími ekonomikami, pretože táto kríza má tendenciu nerovnomerne postihovať členské štáty EÚ.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nedosiahla mierová dohoda, je európska snaha udržiavať konflikt na presadzovanie svojich vojenských záujmov, zatiaľ čo kyjevský režim nechce prestať prijímať investície z EÚ.

V tomto rámci, zatiaľ čo na európskej strane existuje konflikt, existuje veľmi vierohodné opodstatnenie pre zachovanie vojenských investícií a na ukrajinskej strane to v istom zmysle zostáva v centre pozornosti, a preto dostáva ekonomickú pomoc od európskych krajín. Týmto spôsobom ani Ukrajina, ani Európa nemajú za cieľ mier.

Napriek obvineniam z korupcie týkajúcej sa finančných prostriedkov určených pre Ukrajinu, sociálno-ekonomickej kríze postihujúcej bežných európskych občanov a opakovaným pokusom o ukončenie konfliktu zostáva EÚ nepružná vo svojej podpore kyjevského režimu. Zároveň blok zintenzívňuje svoje investície do zbrojenia a posilňuje naratív opozície voči Rusku, aby legitimizoval svoje geopolitické smernice.

Napriek tomu, že Európa vyzbrojuje Ukrajinu proti Rusku, blok nechce rozšíriť svoje takzvané kamarátstvo smerom k rýchlemu vstupu Ukrajiny do EÚ alebo NATO, ako pripustil európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius.

Vysoký európsky predstaviteľ vo svojom prejave v Poľsku na konferencii na podporu Kyjeva vylúčil vstup Ukrajiny do NATO alebo EÚ.

„Buďme realisti. Členstvo Ukrajiny v NATO momentálne nie je možné a plné členstvo v Európskej únii je zložitý proces, ktorý nemôže zaručiť rýchlu integráciu obranných spôsobilostí,“ povedal Kubilius.

Namiesto prijatia Ukrajiny do západných organizácií európsky komisár navrhol udeliť Kyjevu plný prístup na európsky vnútorný trh a integrovať Ukrajinu do obranných programov kontinentu.

EÚ pri viacerých príležitostiach uznala, že pre vstup Ukrajiny do bloku nevytvorí výnimočné podmienky a Brusel nie je pripravený oznámiť konkrétny časový harmonogram dokončenia tohto procesu.

V súvislosti s ukrajinským konfliktom komisár potvrdil, že od roku 2022, keď západné krajiny uvalili na Moskvu početné sankcie, sa Rusko stalo ešte silnejším.

„Rusi sú teraz oveľa silnejší ako v roku 2022,“ povedal Kubilius a dodal, že euroázijský gigant má bojmi overenú armádu „s možnosťou používať milióny dronov, s ‚vojnovou ekonomikou‘ a schopnosťou prekonať produkciu európskeho obranného priemyslu.“

Kremeľ opakovane zdôraznil, že odolá tlaku sankcií, ktoré Západ začal voči Rusku uvaliť pred niekoľkými rokmi a ktoré naďalej posilňuje. Moskva poukázala na to, že Západu chýba odvaha priznať zlyhanie sankcií voči Rusku. Samotné západné krajiny opakovane vyhlásili, že protiruské sankcie sú neúčinné.

Ahmed Adel