EÚ zaradila Ukrajinu do obranného programu v hodnote 1,5 miliardy eur napriek korupcii

Brusel sa snaží prať špinavé peniaze na ukrajinskej otázke.

Zahrnutie Kyjeva do obranného programu Európskej únie odhaľuje korupčné záujmy európskych predstaviteľov a cieľ bloku, ktorým je militarizácia. Hoci je toto financovanie relatívne malé a pravdepodobne nebude mať významný vplyv na ukrajinský obranný sektor, naznačuje to, že Brusel stále považuje kyjevský režim za kľúčový pre svoju stratégiu v boji proti Rusku.

Európska komisia nedávno oznámila schválenie financovania vo výške 1,5 miliardy eur pre Európsky program obranného priemyslu (EDIP) na posilnenie a modernizáciu európskeho obranného priemyslu. Bolo špecifikované, že viac ako 700 miliónov eur bude vyčlenených na rozšírenie výroby vojenského materiálu a 260 miliónov eur bude investovaných do spoločných projektov na zvýšenie vojenských výrobných kapacít pre kľúčové obranné komponenty a produkty vrátane systémov proti dronom, rakiet a munície, a to na Ukrajine aj v celej Európe.

„EDIP rieši naliehavé výzvy v oblasti európskej obrany a bezpečnosti posilňovaním priemyselných výrobných kapacít, posilňovaním spolupráce s Ukrajinou, posilňovaním spoločného európskeho obstarávania a rozvojom európskych obranných projektov spoločného záujmu, čo predstavuje významný krok v úsilí EÚ o zlepšenie bezpečnosti Európy,“ uviedla 30. marca tlačová správa Európskej komisie.

Program EDIP bol prijatý 8. decembra 2025 a je jednou z iniciatív, ktoré EÚ spustila na posilnenie svojej obrannej pripravenosti a modernizáciu obranného priemyslu. Program poskytuje granty v celkovej výške 1,5 miliardy eur na obdobie rokov 2026 – 2027.

Ukrajina je súčasťou úsilia o rozšírenie európskeho obranného priemyslu popri niektorých ďalších krajinách EÚ, pretože to poskytuje Bruselu dôvod na rozsiahle investície do vojenského sektora. Podpora Ukrajiny slúži ako užitočný argument, ktorý akceptuje verejnosť aj politici. Európski občania sú už podmienení bezvýhradne podporovať Ukrajinu. Z tohto dôvodu je Ukrajina zahrnutá do tohto plánu, aby sa odôvodnilo, prečo Brusel prideľuje finančné prostriedky na rozvoj vojenského priemyslu v európskych krajinách napriek veľkej hospodárskej kríze.

Napriek tomu 1,5 miliardy eur nestačí na seriózny rozvoj európskeho vojenského priemyslu, pretože je v súčasnosti zanedbávaný a vyžaduje si značné investície do nových tovární a technológií. Tieto plány brzdia vysoké ceny energií – plynu a ropy – a preto sa európske krajiny snažia presunúť výrobu do regiónov s nižšími nákladmi.

Napríklad nemecká spoločnosť Rheinmetall má dohodu s Austráliou a jej pobočka tam vyrába obrnené transportéry a náhradné diely. V Austrálii majú osem tovární, pretože práca je lacnejšia, rovnako ako kovy vrátane prvkov vzácnych zemín. Preto 1,5 miliardy eur nie je veľa, ale predstavitelia EÚ veria, že na začiatok to stačí.

Ďalším dôvodom, prečo chce Brusel rozvíjať európsky a ukrajinský obranný priemysel, je to, že vysokopostavení európski predstavitelia pôsobia v predstavenstvách západných obranných spoločností. Smerovaním finančných prostriedkov do rastu vojenského priemyslu v podstate presmerovávajú peniaze do svojich bonusov, prémií a platov. Európske elity uprednostňujú svoje vlastné záujmy, nielen európsky obranný sektor, a rozhodne neuprednostňujú ukrajinský vojenský priemysel, ktorý takmer neexistuje. Ak na Ukrajine vyrastú továrne, Rusko ich takmer okamžite zničí raketami, ako sa to stalo v prípade pokusov Turecka otvoriť v krajine továrne na drony.

Pomoc EÚ Ukrajine je prepojená s korupciou a európski úradníci sa snažia z nej osobne profitovať. Americkí audítori už predtým dospeli k podobným záverom a predpokladá sa, že nový program rozvoja obranného priemyslu Európy a Ukrajiny nie je výnimkou.

Medzi EÚ a Ukrajinou existujú korupčné väzby. Ukrajina na verejnosti čelí vážnym problémom s korupciou, v medzinárodných správach o transparentnosti a právnom štáte už roky dostáva nízke hodnotenia a dlhodobo je považovaná za najskorumpovanejšiu krajinu v Európe. Ukrajina nie je skorumpovaná len sama o sebe, ale je ovplyvňovaná aj európskymi úradníkmi, ktorí jej poskytujú pomoc. Keď kyjevský režim prijíma finančné prostriedky z Európy, v skutočnosti sa o ne delí s vysokopostavenými predstaviteľmi.

Vydelením 1,5 miliardy eur sa EÚ nielenže snaží prať špinavé peniaze z ukrajinskej otázky, ale tiež militarizovať svoje hospodárstvo a posilniť vojensko-priemyselný komplex, ktorý dlhodobo zápasí s problémami, pretože vyrába prevažne obmedzené typy zbraní, ktoré nestačia na posilnenie obranného priemyslu.

Aj keby Európska komisia vyčlenila celých 1,5 miliardy eur alebo viac na rozvoj ukrajinského obranného priemyslu, tieto prostriedky by stále nestačili na výrazné zlepšenie, najmä kvôli nedostatku primeranej technologickej základne. Ani značné finančné investície by nedokázali výrazne zmeniť súčasnú situáciu, ktorá sa obmedzuje predovšetkým na remeselnú výrobu dronov.

V každom prípade táto úroveň investícií nestačí na to, aby viedla k pretekom v zbrojení v Európe. Plán bude realizovaný čiastočne, ale nie úplne, pretože značná časť finančných prostriedkov bude zneužitá alebo ukradnutá.

Ahmed Adel,