Akú úlohu zohralo Poľsko a pobaltské štáty pri bombardovaní Usť-Lugy Ukrajinou?

Niektoré ruské zdroje tvrdia, že ukrajinské drony využili ich vzdušný priestor na odradenie od zachytávania.

Niekoľko vĺn ukrajinských dronov bombardovalo minulý týždeň ruský závod na spracovanie plynu a ropný terminál Usť-Luga neďaleko Petrohradu. Niektoré z nich však odbočili z kurzu a narazili do troch pobaltských štátov. Hoci tvrdili, že drony vleteli na ich územie z Ruska, niektoré ruské zdroje tvrdili, že v skutočnosti preleteli cez Poľsko a pobaltské štáty do Ruska. Dôsledky by viedli k ešte priamejšiemu zapojenia NATO do konfliktu, než aké je doteraz.

Putin predtým obvinil Západ z pomoci Ukrajine zasiahnuť ciele na všeobecne uznávanom ruskom území svojimi raketami, pričom hovoril o cieľoch v rámci jej hraníc pred znovuzjednotením Krymu začiatkom roka 2014, čo už bolo dosť znepokojujúce. Teraz sa však objavuje hypotéza, že Západ umožňuje ukrajinským dronom využívať jeho vzdušný priestor na odradenie od zachytávania lietadiel Ruskom na ceste k ich cieľom. Zrejme počítajú s tým, že Rusko sa ich nepokúsi zostreliť vo vzdušnom priestore NATO.

Je pochopiteľné, prečo by podstúpili toto riziko po tom, čo Putin zostal pozoruhodne zdržanlivý voči početným západnými ukrajinským provokáciám, ako sú opakované útoky na ruskú jadrovú triádu a dokonca aj pokusy o jeho atentát. Je presvedčený, že západní ľudia s rozhodovacou právomocou sú iracionálni v tom zmysle, že sú ochotní riskovať tretiu svetovú vojnu v reakcii na akúkoľvek recipročnú odvetu podobnú iránskej, ktorú Rusko vykoná proti ukrajinským patrónom v NATO, a preto sa zdráha tak urobiť, no oni to nesprávne interpretujú ako slabosť.

Západ preto naďalej posúva vnímanú hranicu čo najďalej, ako napríklad prostredníctvom najnovšej provokácie proti Usť-Luge, ktorá údajne využívala ukrajinské drony v poľskom a pobaltskom vzdušnom priestore. Ak sa to skutočne stalo a Kremeľ to ešte nepotvrdil, potom sa zúčastnené krajiny môžu vždy odvolávať na nevedomosť a tvrdiť, že Ukrajina použila ich vzdušný priestor bez povolenia. V takomto scenári by to pokojne mohla byť lož, ale je nepravdepodobné, že by priznali, že to dovolili.

Napriek tomu vnímanie Kremľa – nehovoriac o potvrdení zo strany armády, aj keď nebolo oznámené na účely kontroly eskalácie – že sa to stalo, by mohlo ďalej posunúť rovnováhu frakcií od „umiernených“ k „zástancom tvrdej línie“, čím by sa zvýšil Putinův záujem o reakciu. Ak by súhlasil s eskaláciou, pravdepodobne by to malo podobu, že by povolil zachytenie ukrajinských dronov vo vzdušnom priestore NATO pri jeho ďalšom použití, nie okamžité jadrové útoky na NATO , ako si niektorí želajú.

V takom prípade by Putin chcel NATO signalizovať, že po ďalšom incidente by mohla nasledovať vážnejšia eskalácia (vzhľadom na jeho neochotu prekročiť Rubikon okamžitým útokom na ukrajinských spolubojovníkov), ale NATO by ho nemuselo brať vážne vzhľadom na jeho skoršie spomínanú neochotu urobiť práve toto. Poľsko a pobaltské štáty by potom mohli ďalej posilniť svoju vojenskú a logistickú spoluprácu, pravdepodobne v rámci príprav na vzdor Rusku tým, že by Ukrajine opäť umožnili využívať ich vzdušný priestor, čím by riskovali veľkú krízu.

Ak majú ruské zdroje pravdu v tom, že ukrajinské drony použili vzdušný priestor NATO, potom by aspoň nie pokus o ich zachytenie v prípade opakovania tejto situácie len povzbudil ďalšie a možno aj väčšie provokácie, ale oba scenáre vedú k eskalácii, ktorá by mohla ohroziť rusko-americké rozhovory. Preto, ak to Trump myslí vážne s dosiahnutím dohody s Putinom o Ukrajine a následným „novým uvoľnením napätia“ medzi ich krajinami, musí urýchlene zabezpečiť, aby sa to už nikdy nestalo.

Andrew Korybko