RUKY PREČ OD KUBY!

Na pozvanie veľvyslanca Kubánskej republiky na Slovensku Rafaela Pina Bécquera som tento týždeň navštívil ambasádu Kuby v Bratislave, aby som osobne tlmočil a demonštroval svoju hlbokú a pevnú solidaritu s kubánskym ľudom v čase, keď je vystavený zničujúcemu a neprijateľnému tlaku Spojených štátov. Donald Trump sa netají tým, že jeho drastická energetická blokáda tohto karibského ostrova má Kubu vyhladovať a zraziť na kolená tak, aby mohol tento štát obsadiť alebo ako tomu hovorí on – „priateľsky prevziať“. Každý vie, že od tohto plánu ho zdržala len vojenská agresia v Iráne, ale už sa nechal počuť, že ďalšia na rade je Kuba.

Je dôležité pochopiť, že Trumpove agresívne útoky a vyhrážky voči Venezuele, Grónsku, Iránu, Kube atď. nemajú nič spoločné s ideológiou, autoritatívnym režimom či ľudskými právami v tamojších krajinách. Ide primárne o nezávislosť a slobodu týchto štátov voči imperiálnej politike USA, ktorú by sme mali prestať akýmkoľvek spôsobom podporovať a tolerovať. Napokon, Donald Trump urazený z toho, že sa štáty NATO nechcú namočiť do toho svinstva, ktoré spôsobil v Perzskom zálive, sa dnes vyhrážal, že keď mu nepomôžeme dobyť Irán, dobyje on sám Grónsko. Kedy pochopíme, že tomuto šialenému tyranovi, ktorý sa rozhodol ovládnuť celú planétu, sa už nesmie ustupovať?

Zavraždený iránsky štátnik Lárindžání – ktorý bol mimochodom architektom jadrovej dohody z roku 2015 (hanebne pošliapanej Trumpom) a o ktorom sa bývalý generálny riaditeľ MAAE Mihamed ElBaradei vyjadril, že jeho odstránením stratilo medzinárodné spoločenstvo mimoriadne vzdelaného a cenného pragmatického partnera, s ktorým sa dalo dohodnúť – pred svojou smrťou povedal: „Vždy sme boli otvorení dialógu. Ale o našej suverenite nebudeme vyjednávať.“

Za týmto pevným stanoviskom hrdí Peržania stoja a myslím, že už aj americkí a izraelskí agresori zistili, že si vybrali nesprávneho súpera. Preto naše médiá tak tápu a nerozumejú situácii vrátane verejnoprávnej STVR, ktorá zahanbujúco jednostranne preberá iba informácie od exilových Iránčanov. A myslím si, že rovnako si vylámu zuby aj na Kube. Vždy som obdivoval, že tento ostrovný štát, ktorý je vzdialený od brehov USA menej ako je vzdialenosť z Bratislavy do Banskej Bystrice, si takmer 70 rokov dokáže udržiavať nezávislosť napriek nespočetným pokusom o inváziu, prevrat či atentáty. Dnes majú doraziť na Kubu prvé konvoje s humanitárnou pomocou potravín a liekov z celého sveta, ktoré ignorujú americkú blokádu. Niektorí odvážni politici – ako napríklad britský opozičný líder Jeremy Corbyn – dorazili priamo do Havany, aby na mieste vyjadrili podporu Kube.

Toto nemá nič spoločné s našimi spojeneckými záväzkami v rámci NATO, ani s naším hodnotovým rebríčkom v rámci EÚ. V tomto prípade sledujeme naše najvyššie záväzky ľudstva zakotvené v Charte OSN chrániť nezávislosť a slobodu členských štátov. Kubánci nestoja o to, aby sa opäť stali kolóniou USA. Na Kube sa dnes bojuje o zachovanie zvyškov medzinárodného humanitárneho práva. Preto spolu s celým mierumilovným svetom voláme: ruky preč od Kuby! Svet nesmie byť hračkou v rukách Donalda Trumpa.

Eduard Chmelár