TVRDÉ POLITICKÉ „HITY“

Pred pár dňami skončila olympiáda v Miláne, ktorej hokejová časť bola plná tvrdých hitov a orazení protihráča o mantinel. Hokejisti, myslím tým tých našich dvoch bývalých profesionálov Gáboríka a Valábika, lebo to je teraz taká najnovšia móda, že veľké hokeje spolukomenujú bývalí špičkoví hokejisti z NHL a reprezentácie, si prišli na svoje aj v úlohe komentátorov. Neraz sa tam na tom štadióne aj dobre zabávali a zasmiali pri vzájomnom doberaní – bývalý útočník versus bývalý obranca. Osobitne sa nadchýnali pri komentovaní tvrdých hitov, kedy mantinely na klzisku len tak prašťali, že si to počul až do svojej tichej kysuckej obývačky, a pružné talianske plexisklo sa tam prehýbalo v neuveriteľných oblúkoch.

Priznám sa, že nemám nejako osobitne rád tvrdé hokejové hity. Kedysi, keď ešte boli ľadové plochy zimných štadiónov klasicky široké a dlhé, bolo v zápasoch viac korčuľovania a technickej hry, ktorú do hokeja priniesli technicky výborne vybavení sovietski hokejisti s ich kombinačnou hrou. Dnes je to inak, lebo aj tie ľadové plochy sa neuveriteľne zúžili – zámerne na americký a kanadský spôsob – aby bolo viac tvrdých osobných stretov hráčov a vzájomného omlátenia o mantinel. U nás je najväčšia hokejová plocha pokiaľ viem ešte na štadióne v Košiciach.

Dobre, musíme si zvykať, že sa hra neustále vyvíja a dnes ju v televízii za mikrofónom komentujú bývalí hráči, nie štandardní špecializovaní komentátori, z ktorých tam tentoraz zostal v podstate iba Pavol Gašpar. Tie naše bývalé hviezdy sa čoraz viac presadzujú aj v rôznych zábavných televíznych reláciách, ktoré nemajú s hokejom nič spoločné. Fajn, že sa pre nich našlo niečo zaujímavé a lukratívne k ich hokejovému dôchodku aj po tom, ako zavesili korčule na klinec.

Jedného z tých najznámejších a najžoviálnejších, ktorý spolukomentoval aj teraz, som pred tromi rokmi hlboko sklamal. Okomentoval som totiž na jeho stránke, podotýkam veľmi slušne a vecne, jeho politické vyjadrenia a názory, ktoré boli tvrdo proti-Ficovské. Zareagoval: „Pán Zoldy, sklamali ste ma, že práve vy, s vašou angličtinou….. sa zastávate Smeru a Fica“. No jasné, ako sa môže niekto, kto vyštudoval anglický jazyk, stavať proti neoliberálnej slniečkárskej demokracii v podaní Čaputovej progresivistov, lebo to v tom čase ešte bola v paláci Zuzana Čaputová. Nuž, sklamal som veľkého hokejového profesionála, nedá sa nič robiť, musel som sa s tým zmieriť a žiť s tým dodnes, keď ho počúvam a vidím v televízii. Nič si z toho nerobím, práve naopak. Bol to taký môj nezabudnuteľný férový mikrosúboj s veľkou hokejovou legendou.

Dnes sa zákerná hokejová hrubosť a tvrdosť presadzuje aj v médiách a v politike, ba stáva sa nosnou súčasťou nášho verejného života. Až tak, že napríklad taký Robert Fico je nemilosrdne verbálne masakrovaný, atakovaný, faulovaný a otrieskavaný o pomyselný mantinel na dennej báze hocikým, od sebavedomého stredoškolského študentíka s pubertálnymi vyrážkami, až po starého matadora Františka Mikloška, ktorý Fica nemôže ani cítiť. Aj to sem priatelia doputovalo ako import z Ameriky. Ten, kto sa prípadne odváži premiéra akokoľvek zastať, to schytá tiež.

A práve tu sa trochu pristavím, lebo mi jeden môj novinársky kolega predvčerom povedal, že v mojich komentároch badateľne pritvrdzujem, hoci som dlhodobo známy ako rezervovaný komentátorský džentlmen. Má pravdu, je to tak. Pritvrdzujem, a dokonca som na to pred pár týždňami aj sám upozornil a varoval, že srandy na bok, tu už pôjde do tuha aj z mojej strany. Ak si totiž progresivisti myslia, že môžu všetko, a rozdávať údery naľavo aj napravo môžu iba oni, tak sú na veľkom omyle. Ale takto pritvrdzujeme vlastne všetci – od prírodovedca Baránka a akademika Chmelára, cez noblesného filozofa Daga, historika Hrnka, až po rázneho inžiniera Štubniaka.

Keď som vlani na jar poslal do britského denníka Guardian moju reakciu na ich článok z pera jednej novinárky z Denníka N, a moju obsiahlejšiu reakciu som následne preložil do slovenčiny a uverejnil ju aj YouTube, ozval sa mi istý Angličan, žijúci na východnom Slovensku, a zlostne mi vynadal či si neuvedomujem, čo sa teraz tej novinárke Denníka N ušlo od mojich nahnevaných čitateľov. Ako si to predstavujem??? Myslím, že ten článok novinárky z Denníka N v skutočnosti napísal on, že to je taký ďalší spasiteľský neoliberálny predák „Tom Nicholson“ v britskom prevedení, alebo ho celý štylisticky upravil a preložil. Lebo viem rozoznať, či je nejaký text dielom človeka, ktorý má angličtinu ako svoj rodný jazyk, alebo nie.

Dobre, tvrdé hity sem, tvrdé hity tam. Človek musí kráčať s dobou, inak to nejde. Lebo ho doba nemilosrdne zatlčie do zeme, na čo prišli už aj moji ctení mierumilovní čitatelia, ktorí tiež musia znášať tvrdé hity na sociálnych sieťach, a nejaký ten hit aj rozdať.

Michal Zoldy