VÝSMECH AKO NEUROTICKÉ ZLYHANIE ALEBO ZAKÁZANÝ ARGUMENTAČNÝ DOPING

Všimol som si, že spindoktori Progresívneho Slovenska vyvinuli novú taktiku: výsmech. Nebolo by to po prvýkrát – už pred nejakým časom platili jednu humoristickú stránku, aby zosmiešňovala ich politických oponentov. Tentoraz je to však niečo iné. Každý, kto si všimol nepríjemný až nepríčetný smiech političiek PS ako je Lucia Yar, Veronika Cifrová Ostrihoňová či Zuzana Števulová (akoby si niečo šnupli), musel spozorovať, že to nie je znak straty sebaovládania, ale zámer. Dosť nepekný zámer.

Výsmech je dobrá taktika – ak chcete súpera zneistieť, znemožniť alebo umlčať. V každom prípade je to však taktika nepoctivá a neférová, lebo potláča racionálnu argumentáciu a ukončuje komunikáciu. Výsmech môžete uplatniť v humoristickej relácii alebo v nejakom sarkastickom skeči, ale nie v serióznej politickej debate. Existuje síce jeden rétorický trik ako posmeškára uzemniť, ale ten tu nebudem prezrádzať. Podstatné je, aby ste si všimli, že táto marketingová strana, tá povestná prázdna fľaša s etiketou, takto pracuje dlhodobo. Funguje ako politická sekta, ktorá nadiktuje striktné pravidlá, a tie potom bezvýhradne a bezmyšlienkovite opakujú vo svojich statusoch všetci politici PS ako keby boli naprogramovaní. Preto tak často počujete v ich statusoch a vyhláseniach navlas rovnaké heslá ako „Ficova chudoba“, „medzinárodná izolácia“ a podobne.

Tentoraz naordinovali dievčatám, ktoré sa dostanú argumentačne do úzkych, výsmech. Musia však pri tom vedieť udržať nervy na uzde, čo sa takej Lucii Yar nie vždy podarí, a potom tie zášklby vyzerajú skôr ako neuróza. Nečudujem sa moderátorke TA3 Diane Štrusovej, že dnešnú diskusiu Téma dňa rázne a predčasne ukončila s konštatovaním, že sa chcela ešte spýtať na vnímanie korupcie, ale ak má debata vyzerať takto, nemá to zmysel. Veru nemá. Ale diváci by mali vedieť, ako sú podvádzaní.

Eduard Chmelár