Doc. JUDr. ROBERT FICO, CSc. VERÍ SLOVENSKÝM AKADEMIKOM. RÁD BY SOM TIEŽ…

Minulý týždeň, bolo to 28. januára, sa premiér Fico stretol v priestoroch historickej budovy NR SR na odbornom seminári so zástupcami akademickej obce a oficiálne tam odštartoval proces tvorby a spracovania Vízie rozvoja Slovenska do roku 2040. Rozumná vec, vzdelaný a vyspelý národ by mal aspoň rámcove vedieť kam sa má v budúcnosti uberať.

Tá Vízia má byť predstavená do 30. júna tohto roka, teda o päť mesiacov, a do 31. januára 2027, čiže presne o rok, bude vypracovaná aj stratégia Slovenskej republiky na nasledujúcich 15 rokov. Celé to prebehne pod odbornou gesciou Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s odborníkmi vysokých škôl a univerzít. Vypočul som si zásadné mobilizačné vystúpenie predsedu vlády na tom podujatí popredných mozgov a akademických inštitúcií nášho štátu a považujem to za užitočnú iniciatívu. Šimečkovi aktivisticko-progresivistickí polovzdelanci by sa na niečo také nikdy nezmohli, ani by ich to nenapadlo. Im ide o seba, nie o národ a jeho rozvoj. Kto iný, ak nie vysoko vzdelaní špičkoví odborníci, by mal mať jasno pokiaľ ide o to kam, kedy a ako by sa Slovensko ako celok malo uberať v blízkej budúcnosti? Pätnásť rokov navyše nie je tak veľa, dovtedy nik určite nepoletí ani na Mars. Vypracovanie oboch zásadných vizionárskych a koncepčných dokumentov by teoreticky nemalo byť nad sily našej akademickej obce. Okrem toho, docent Robert Fico nezvykne predstupovať nielen pred učenú, ale ani laickú verejnosť, s nezmyselnými triviálnosťami. Rovnako tomu bolo aj minulý týždeň.

O dobrom úmysle a plánoch premiéra pre Slovensko a jeho budúcnosť nepochybujem, pokiaľ však ide o SAV, som v strehu a mám na to dôvod. Nie, že by som SAV nejako zvlášť dopodrobna poznal, to určite nie, hoci som tretinu života býval hneď oproti budove vedenia SAV na križovatke Štefánikovej a Šancovej ulici v Bratislave. Na niečo si v tejto súvislosti ale spomínam, čo vo mne, nemôžem si pomôcť, vyvoláva menšiu neistotu. Nebol to totiž nie tak dávno vtedajší predseda SAV Šajgalík, kto chcel pred siedmimi rokmi z politických dôvodov vyhodiť z jedného z ústavov SAV dokonca samotného podpredsedu Ficovej strany, Ľuboša Blahu? A nebol vtedy okolo toho značný mediálny rozruch? Nezvyknem si dopisovať s akadémiou vied, nemám dôvod, ale 19. 12. 2019, som Šajgalíkovi v súvislosti s jeho postojom k Blahovi napísal dôrazný ale slušný list, v ktorom som proti takému politickému kroku vedenia SAV protestoval, a môj list v angličtine som okrem podateľne SAV a L. Blahu poslal v kópii na vedomie aj vybraným médiám a veľvyslanectvám desiatich kľúčových štátov EÚ a USA v Bratislave. Všelikto sa nad tým rozhodnutím vedenia SAV pohoršoval, ja som však navyše sadol a napísal im aj nesúhlasný list. Odpovede som sa samozrejme nedočkal, v také niečo som od Šajgalíka ani nedúfal. Dodnes vlastne neviem, ako to potom celé dopadlo.

Rovnako ma zo stoličky zdvihol aj súčasný nový predseda SAV Mgr. Martin Venhart, DrSc (tých titulov by mohlo na takom významnom poste byť pred menom aj viac) keď sa aj on nečakane zamiešal zo svojho akademického postu do politiky a do diania v parlamente a obul sa do mladého poslanca Barteka v súvislosti s jeho vyjadrením na adresu poslanca Mikloška. S Bartekovým vyjadrením v plnom rozsahu súhlasím lebo si neviem predstaviť, čo vlastne v parlamente Slovenskej republiky majú hľadať ľudia, ktorí ju vôbec nechceli, hlasovali proti deklarácii zvrchovanosti, proti Ústave SR a proti nezávislosti Slovenskej republiky? Nechcel si tento štát, tak čo tam robíš? Bodka! Okrem toho si spomínam aj na to, ako sa Historický ústav SAV postavil v roku 2008 úplne nepochopiteľne proti vydaniu Hrnkovej knihy o histórii slovenského parlamentu v angličtine pri príležitosti sto šesťdesiateho výročia založenia nášho parlamentu. Je toho dosť.

Spomínam si ale aj na to, ako sa vlani proti Ficovi a jeho demokraticky zvolenej vláde po zamindrákovaných psychiatroch a psychológoch z podnetu takzvaných „občianskych síl“ Filozofickej fakulty UK postavilo svojimi podpismi pod nesúhlas s Ficovou vládou 600 ľudí, „Slovenky a Slováci, ktorí pôsobia na vysokých školách a vo vedeckých inštitúciách.“

Čo možno od takých ľudí a od akademickej obce ako celku očakávať…. neviem. Pracoval som v minulosti sedem rokov na dvoch vedeckých ústavoch – na Ústave lekárskej bioniky a Ústave preventívnej a klinickej medicíny (ÚPKM) v Bratislave – a istý čas aj ako tlačový tajomnik a hovorca Národného centra podpory zdravia, ale ani na jednom z uvedených prominentných bratislavských ústavov sa nikdy nepolitizovalo! A to som bol pri tom aj podpredsedom Etickej komisie na klinické skúšky nových liečiv a pravou rukou predsedu komisie, a azda najváženejšieho člena SAV nielen v oblasti medicíny ale vôbec celkove, akademika Niederlanda. Nikto tam nikdy nepolitizoval a neburcoval proti vláde! Tí múdri ľudia v bielych plášťoch sa venovali tomu, za čo boli platení – vede a vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti – nie politickému štvaniu.

Dobre, Robert Fico má dôveru k SAV a k slovenským vysokým školám a univerzitám. Pokúsim sa zdieľať tú dôveru s ním, aspoň predbežne. Ale mal by som určite menší problém, ak by niekto vyšiel napríklad s iniciatívou zveriť výhradne do rúk hercov činohry SND a VŠMU akúkoľvek víziu alebo koncepciu budúceho rozvoja slovenskej kultúry. Nech mi to nik nemá za zle.

Michal Zoldy