„PROTOKOL“ z vykonanej sondy do svedomia vedenia KDH

So záverom, že podobnosť blížiacej sa vážnej hrozby „klopania osudu“ na ich dvere nie je s nesmrteľnou 5-tou symfóniou, osudovou, náhodná..

Dôvodová správa:

Cieľom predchádzajúcej sondáže, zloženej mimochodom tiež zo 4 častí. bolo (z)mapovanie „stôp, faktov a svedectiev“, týkajúcich sa vedenia hnutia, ktoré vo svojich dôsledkoch nemôže dotknutá verejnosť už ďalej prehliadať. Majúc na mysli odozvy, ktoré identifikujú jeho merateľný a hodnotiteľný podiel na súčasnom vážnom stave spoločnosti, ako ho je možné a potrebné vnímať v reálnom prostredí. Deštruktívny v tej miere, že (spolu)priviedol Slovensko do fázy rozvratu prekročenia hraníc v tom najširšom slova zmysle.

Do fázy, z ktorej dnes už niet cesty späť. Cesty, ktorú vedenie hnutia (spolu)odštartovalo vtedy, keď organizačne aj finančne (spolu)vložilo pomyselnému  Golemovi na ulici do úst šém. Cesty, na ktorej sa z vyvolaného chaosu prešlo už do (ne)regulárnej anarchie, kde pod rúškom falošnej slobody prestali platiť akékoľvek pravidlá. Morálne. Etické. A už aj právne. Kde sa v nehanebnom „vyššom záujme“ už verejne vsadil do banku v nečistej hre o Slovensko už aj ľudský život. Lebo použité prostriedky bez hanby, bez pocitu viny a bez hrozby právnej zodpovednosti svätia účel..

A toto je historická hriešna (spolu)zásluha, podielový copyright nepoučiteľných, vedenia hnutia na osudovej hrozbe pre Slovensko, nad ktorou dnes už stratilo kontrolu. Lebo z prvoplánového chaosu sa vygeneroval „smrtiaci genóm“, ktorý dnes tvrdí muziku na ulici. „Permanentná revolúcia“, nebezpečný nástroj na (organizované) zmeny režimov v rukách ešte nebezpečnejších nedočkavých.

Fenomén históriou dobre poznaný. Rovnakými motívmi i (jakobínskymi) dôsledkami, kde sa menili iba dobový hráči o všetko. Na Slovensku špecificky, s neprehliadnuteľným udržiavaním revolučného protivládneho odporu, nenáhodne, s meniacimi sa nositeľmi štafetového „napäťového kolíka“. Od politických neziskoviek, kultúrnej elity“ až po dnešnú akademickú obec.

A táto pri živote udržiavaná revolúcia s priebežnou výmenou bojovníkov v „1.línií“ bude aj ich zásluhou prekérnou súčasťou našich životov až do volieb.

A tu kdesi je hraničný bod, ktorý je výsledkovým spolu-dôsledkom konania vedenia hnutia navonok, žijúceho akoby v bubline, vedome-nevedome spolupodieľajúc sa na likvidácií vlastnej, základovej dosky, na ktorej stoja nosné, neobchodovateľné kresťanské hodnoty. Tie, verejne, na ulici, pošliapavané, ktoré sa aj vinou vedenia hnutia strácajú na Slovensku v čase. Po vzore, ktorý dnes možno vidieť a počuť v priamom prenose v toľko vyzdvihovanej západnej spoločnosti.

Od rodovej agendy, priorizovania záujmov minoritných skupín obyvateľstva, cez postupné, systematické vytláčanie národných a kresťanských hodnôt a ich symbolov z verejných priestorov, etablovanie neprispôsobiteľného multikultúrneho myšlienkového sveta – až po demonštratívne trestanie za odlišné verejne komunikované názory a za aktivity spojené s udržateľnosťou domácich zvykov a tradícií, kultúrneho dedičstva svojich predkov. 

A čo je najnepochopiteľnejšie, neuvedomujúc si pritom, že si sami pília konár pod sebou. Programové ciele, samotný zmysel existencie hnutia, ktoré sa už nebudú dať „reštituovať“. Vrátiť im „život“. Lebo „mea culpa“,.. , či neskoršie iritujúce reči o tom, ako by som to dnes už neurobil (však pán Majerský, po prehratých voľbách v roku 2020) si už môže, len slušne povedané, dať po tom všetkom za širák. Lebo po-tom znamená exit. Len im, horlivcom to ešte nedošlo..

Lebo toto je príčina i dôsledok. Sám o sebe do neba volajúci. Už nezastaviteľný. A ten násobne horší ešte len príde. Ten, ktorý po špirále narastá ako snehová guľa a berie so sebou všetko domáce. Pôvodné.

A to už nie je len o „lepšej predvolebnej pozícií“, ale o rozklade základných pilierov štátu. Nevnímajúc pre jednostranné čítanie reálií doby nebezpečenstvo z blížiaceho sa konca predstieranej hry poturčencov na ochranu slobody slova, názoru/prejavu a zhromažďovania. Na falošne hranú demokraciu.  Už bez možnosti „reparátu“. Nezabudnite na to, jakobíni, zakladatelia „teroru“ a  (už nielen verbálnej) „streľby“ na odlišný názor.  Aj keď už včera bolo neskoro..

A bez snahy súdiť motív ich konania, aj v tomto prípade platí to staré známe, pravdivé, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. A to je tragédia, ktorá nie je len ich osobnou, ale celej veriacej aj neveriacej komunity. Tragédiou skrz tie (aj) kladené dlaždice na cestu doň..

Tie, ktoré boli preukazne uvedené v ich viacdielnom verejnom obnažovaní. Tie, ktoré mali byť v prvom rade čítaním pre tých, ktorí sa na skazonosnom „mobilizačnom úsilí“ ako dostať ľudí do ulíc, podieľali. S potrebou prejavenia sebareflexie, rešpektu k politickému súperovi  V každom čase a za každých okolností. Lebo tak velí česť a charakter človeka, aj desatoro. Bez ohľadu na stranícke tričko. A to už nie je len vecou hnutia. To je už vecou nás, všetkých..

A verte, že zámerom (ani) tohto záverečného vystúpenia nie je robiť vládnej koalícií advokáta. Lebo toto je o službe tým, ktorým sa, či už vedome alebo nevedome, ubližuje najviac. Ktorým pre svoju politickú neukotvenosť, rezignáciu na  nosný program a možno aj nenaplnené osobné ambície jednotlivcov – hnutie robí medvediu službu. Ľuďom, ktorý „mobilizáciou“  prichádzajú o pokoj a dobro. O bezpečnosť. O dôstojné bytie. Lebo s programového len a len – LEBO FICO sa človek nenaje. Ani ďaleko nezájde. Nanajvýš po dátum volieb. Asi preto ho chcú skrátiť na čo najskôr..

A príznačný dôvetkom na (osudový) záver  :

S filozofiou nasadzovania psej hlavy vládnej koalícií a permanentného ukazovania prstom na (dnešného) vinníka spoločne a nerozdielne s lúzrami, ktorých cieľom je iba škodiť – vedenie hnutia ostáva bez osobitnej značky. Bez politického rešpektu. Servilné. Verbálne splynuté, na nerozoznanie od opozičných predátorov. Súc byť na najlepšej ceste, aby po záverečnej povolebnej hostine skončilo tak, ako to už v nerovnovážnom, nerešpektovanom, ale okolnosťami vyvolanom vzťahu chodí. Ako potrebný a užitočný, však viete čo..

A za týchto okolností nejde nedodať už vopred,, že právom. A nielen silnejšieho..

Laco Kopál