Keď prerastieš možnosti svojej vlastnej krajiny

Pozeral som práve video Róberta Fica z lietadla – let domov z USA. Veľká vec rokovať u Trumpa doma, v obývačke.
A v tomto mu treba naozaj dať kredit. Takmer 35-ročné skúsenosti v politike. On nie je obyčajný radový politik, on je geopolitik.

Doslova a do písmena, v rámci našej domácej politickej scény a reprezentatívnosti vo svete je to o Róbertovi a všetkých ostatných. Vlády v rokoch 2020 – 2023 nám ukázali, že politikom fakt nemôže byť hocikto. Nestačí iba oblbnúť ľudí a dostať sa ku korytu. Ono po prebratí moci potom príde moment, kedy si treba získať rešpekt, a obzvlášť vo svete. Rešpekt sa ale buduje časom a činmi, oveľa viac ako rečami a prázdnym opakovaním fráz o demokracii a hodnotách. Mocní vo svete si nikdy nevážili prisluhovačov a podlizovačov. Rešpekt získava ten, kto sa postaví za svoj názor, aj keby mal byť sám vojakom v poli. Aj keď nesúhlasí s vami, aj keď vám odporuje a dokonca vás vytáča svojou drzosťou. Stojí si jednoducho za svojím. Toto chce gule. Veľké gule.

Dodnes si spomínam na zábery Macronovej tváre, keď ho navštívil Igor Matovič v Elyzejskom paláci a pochválil sa mu (v rámci hihihi hahaha štýlu „van tajm, nekst tajm“), že ho pred odletom doma ostrihala jeho vlastná dcéra, lebo u nás je covid a kaderníctva sú zavreté. Chcelo sa mi vtedy smiať, ale pocit hanby za tohto nášho „reprezentanta“ vo mne bol oveľa silnejší. Na strane súčasnej opozície niet momentálne jedinej osoby, ktorá by bola zároveň osobnosťou svetového formátu. Nerobím si ilúzie, že na to, aby bol človek politikom, musí spĺňať celý etalón morálnych a mravných pravidiel. Politik musí mať v sebe všetko, hlavne silný žalúdok.

A práve nad tým som sa včera zamýšľal. Nikdy by som neveril, že to niekedy napíšem – a to, vážený čitateľ, pripomínam, že som nikdy nevolil Róberta ani stranu Smer (bol som pravicový volič, až do vytriezvenia v období covidu). Mám na Fica kopec výhrad – ale vzhľadom na to, ako sa zamotala svetová politika, som úprimne rád, že momentálne vládne Fico. A to píšem s plným vedomím, že v oblasti ekonomiky a financií je na opačnej strane toho, ako geniálny vie byť, pokiaľ ide o medzinárodné vystupovanie. Čísla jeho vlád to len potvrdzovali, že motor ekonomiky pri jeho ľavicových riešeniach viac drhol ako šliapal a že hlavne jeho prvé vlády žili z bolestivých pomečiarovských reforiem. Je mi jasné, že od Róberta nemôžem očakávať skutočnú podporu pre tých, ktorí hodnoty tvoria, a že s ním nám okolité krajiny životnou úrovňou utekajú. Áno, Matovič, Heger a Ódor zanechali na našej krajine a zadlžení riadne jazvy, no roky 2024 a 2025 ukazujú, že sen aspoň raz v histórii tejto našej krásnej republiky dosiahnuť vyrovnaný deficit verejných financií je iba snom. Jednoducho žijeme na dlh a ideme smer Grécko.

Som človek, ktorý dáva dôraz na čísla, nie na sľuby a nádeje. Len skutočné výsledky ukazujú, ako to naozaj je. Lenže každý podlieha svojmu vlastnému vývoju a ani ja nie som výnimka. Jedna vec sú domáce úlohy, sny a priania a druhá vec je uvedomenie, že sme malou, mladučkou a na spoluprácu so svetom odkázanou krajinou. A práve v tomto súčasnom svete, kde nezostáva kameň na kameni, je byť „OK“ s Rusmi, Američanmi aj Číňanmi to najlepšie, čo sa môže stať. Proste to preplávať bez zranení. A na to je podľa mňa momentálne najlepší práve Róbert Fico.

A prečo? Lebo jednoducho nikoho lepšieho nemáme. Nie preto, že by bol génius. Je to skôr preto, že ako jeden z mála má odvahu komunikovať vlastné postoje a nepatriť za každú cenu do nejakej skupiny len preto, aby bol za dobrého. Áno, tak zlé je to s ostatnými „tiež politikmi“, že povedať „cisár je nahý“ je na úrovni geniality. Róberta je v podstate škoda na domácej scéne, lebo on už dávno prerástol možnosti Slovenska. On by sa úžasne hodil na čelo nejakého globálneho spoločenstva, alebo minimálne ako spájajúca sila popri Orbánovi, pokiaľ by Západ skutočne chcel hľadať možnosti uzmierenia sa s Ruskom. Jediný, kto sa podľa môjho názoru nádejne a úspešne profiluje do role Ficovho dôstojného nástupcu, je Tomáš Taraba. No potrebuje ešte čas a nabrať viac skúseností. Dokonca si myslím, že raz bude premiérom. Má na to všetky predpoklady – je vzdelaný, vie sa predať a nerozdeľuje spoločnosť tak ako Fico. Róbert je u nás doma jednoducho už pridlhý čas pri moci, je už opozeraný. Taraba by bol jeho výborný nástupca.

Som absolútne presvedčený, že keby boli pri moci Šimečka, Naď a spol., na tisíc percent by naši vojaci už boli nastúpení na Ukrajine – a možno aj v Grónsku. A boli by sme rozhádaní s každým. Úprimne, necítil by som sa tu doma bezpečne. Baví ma sledovať, ako von der Leyenová, Merz, Starmer, Macron a spol. – také politické potkany – zrazu zistili, že sú slušne povedané v prúseri. Zrazu volajú po dialógu s Rusmi, keď sa ich veľký kamarát z USA vôbec nebráni odkrojiť si z EÚ. Zrazu chcú byť kamaráti s tými nenávidenými agresormi z Ruska. Situácia je vážna, ale na druhej strane je až trochu zábavné sledovať, ako sa snažia chytiť nejakého stebla. A toto si dovolil ty – eurovolič – a ďalšiu šancu na zmenu budeš mať až o 3,5 roka. Pokiaľ teda nejaká EÚ vtedy ešte vôbec bude.

Myslím si, že sme na prahu veľkých zmien. Stojí dokonca za úvahu, či je rozumné mať svoje úspory v eurách. Euro stojí a padá na vôli Nemecka a už niekoľko rokov to nie je ten strojovo presný a nezlomný národ. Dnes tu eurozóna je, zajtra nemusí byť. Určite sa to ľuďom neoznámi vopred, aby sa pripravili, skôr to bude v štýle menovej reformy z roku 1953. Nechcem robiť paniku ani „run na banky“, ale rozumný človek ráta s každou možnosťou. Udalosti sú turbulentné a aj samotná EÚ sa môže rozpadnúť tak rýchlo, že nestihneme napočítať do päť. A začínať znova s našou slovenskou korunou… to nás bude bolieť, hlavne na začiatku.

Ale poďme späť k Róbertovi, lebo tento článok je o tom, že ho treba doceniť.
Áno, je taký „ekonóm“, aký je. Ale vždy, keď Slovensko potrebovalo urobiť kľúčové strategické rozhodnutie, urobil ho práve on.

• Plynová kríza 2009 – vyrokovať to s Putinom v Moskve, keď nám Ukrajinci mesiac zadržiavali plyn a Tymošenková časovo oddiaľovala Ficove prijatie v Kyjeve, aby nestihol včas v ten istý deň doraziť na stretnutie s Putinom v Moskve. Ale stihol a dojednal. Dodávky boli v krátkom čase obnovené.
• Po Fukušime v roku 2011 – veľmi dobre si pamätám, čo sa stalo s burzovou cenou elektriny, aký masívny odpor proti jadru vznikol a ako padli ceny uránu. Už vtedy som si hovoril, že tento ošiaľ raz prejde. Prešiel rovnako, ako prejde súčasná nechuť Západu odoberať od Ruska komodity. Príde čas, keď sa budú predbiehať, kto skôr dostane termín v Kremli.
• Nemci si vypli všetky jadrovky – nazvali to „Energiewende“. A Fico presadil dostavbu 3. a 4. bloku v jadre v dobe, keď tomu nikto neprial. Toto chce gule. To chce doslova jadrové gule. Kto z opozície by toho bol schopný, na to si odpovedz, milý čitateľ, sám. Tento rok sa spúšťa 4. blok a po dlhých rokoch sa stávame čistým exportérom elektriny.
• Vodná elektráreň Gabčíkovo – zobrať ju Enelu späť pod štátom ovládanú Vodohospodársku výstavbu bol ďalší rozumný krok. Výroba v Gabčíkove pokrýva cca 10 % ročnej spotreby Slovenska. Navyše Slovenské elektrárne pod Enelom do obnovy tohto unikátneho diela vôbec neinvestovali. Úvaha na zamyslenie pre vnímavého čitateľa. Bolo by v dnešnej dobe možné postaviť takéto dielo? Alebo Liptovskú Maru, Oravskú priehradu, PVE Čierny Váh? Vieme veľa hromžiť na komunistov, ale zabúdame, že sa urobilo aj mnoho výborných vecí, z ktorých dodnes čerpáme.
• Ostré odmietnutie povinných migračných kvót v roku 2015 – postavenie sa proti migrácii. Tu nie som úplne doma, ale vnímam to ako veľmi dôležitú vec. Ešte stále sa naše ženy môžu slobodne v noci prechádzať ulicami našich miest. Kto bol v Anglicku, Francúzsku, Švédsku… rozumie.
• A teraz rozhodnutie postaviť 1200 MW zdroj vo vlastníctve štátu – výborné rozhodnutie. Áno, bavíme sa o horizonte okolo roku 2040, ale je to vizionárske a predvídavé. Samozrejme, nevieme zaručiť, ako s tým bude štát hospodáriť (slová štát a efektivita nie sú v našich podmienkach synonymá) a či to niekto časom nepredá súkromníkom. Každopádne to vnímam ako kľúčovú vec – rovnako aj projekt prečerpávačky Málinec. Energetická náročnosť sa bude len zvyšovať a popri zelenej energii mať v energetickom mixe stabilné zdroje je to najlepšie, čo sa môže stať. Energetická stabilita je základ.

Róbertovi Ficovi dávam kredit za strategické rozhodnutia, ktoré sa robia cez generácie, kde treba zobrať na seba zodpovednosť. Môžeme si o ňom myslieť hocičo, ale prežiť svoj vlastný atentát a ísť ďalej ako buldog, to si naozaj zaslúži uznanie. A svet (nie ten pomýlený západoeurópsky) to vidí a rešpektuje, bez ohľadu na to, ako zúfalo sa ho snaží slovenská opozícia ponížiť.

Róbert Fico je jednoducho geopolitik – nadčasový geopolitik.

Fortius