NAOZAJ SME PRESTALI SNÍVAŤ O LEPŠOM SVETE?

Pred 45 rokmi zavraždil britského hudobníka a mierového aktivistu Johna Lennona jeho vlastný fanúšik a náboženský fanatik, ktorého pobúrili spevákove slová, že Beatles sú populárnejší ako Ježiš Kristus… Lennon bol však čímsi viac ako zakladateľom fenomenálnej hudobnej skupiny. Jeho radikálna pacifistická filozofia zachvátila milióny ľudí na celej planéte. Jeho pieseň Imagine sa stala hymnou pacifistov a všetkých, ktorí túžili po svete bez vojen, bez hraníc, bez chamtivosti a bez neznášanlivosti.

☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️

Predstav si, že nad nami nie je žiadne nebo.
Dá sa to, ak sa o to pokúsiš.
Predstav si, že pod nami nie je žiadne peklo a nad nami je len obloha.
Predstav si, ako všetci ľudia žijú len pre dnešok…
Predstav si, že neexistujú žiadne krajiny.
Nie je to také ťažké.
Predstav si, že neexistuje dôvod vraždiť či zomierať a nebolo by tiež žiadne náboženstvo.
Predstav si, že všetci ľudia žijú v mieri.
Možno si povieš, že som iba snílek, no nie som jediný.
Dúfam, že sa k nám raz pridáš a svet sa zjednotí.
Predstav si, že by nikto nič nevlastnil.
Uvažujem, či to dokážeš.
Predstav si, že neexistuje chamtivosť či hlad a ľudia sú súdržní.
Predstav si, že všetci ľudia sa spoločne podieľajú na existencii sveta.
Možno si povieš, že som iba snílek, no nie som jediný.
Dúfam, že sa k nám raz pridáš a svet sa zjednotí.

☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️☮️

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia zažíval svet nevídané tvorivé vzopätie ľudského ducha a rozkvet ľudskej spolupatričnosti. Platí to aj pre Slovensko. Naši rodičia boli hippisáci, užívali si slobodu, voľnú lásku, všetky odvetvia umenia a vedy sa nachádzali na svojom civilizačnom vrchole a budúcnosť sa zdala plná nekonečných možností. Potom však sovietske tanky udusili Pražskú jar a západné vojenské štruktúry rozdrvili barikády v Paríži, svet sa vrátil do starých koľají a z našich sklamaných predkov sa stali frustrovaní konzervatívci, ktorí prestali veriť v (ten skutočný) pokrok. O dvadsať rokov neskôr sa niečo podobné odohralo v Číne. Demokratické protesty na Námestí Nebeského pokoja v Pekingu krvavo rozohnala armáda. Vtedajších radikálnych študentov požadujúcich slobodu prejavu a zhromažďovania by ste dnes nespoznali. Stali sa z nich konformní príslušníci strednej triedy v drahých oblekoch, ktorí sú ekonomicky nasýtení a politické reformy už nepožadujú.

Čo sa to stalo s naším svetom? Naozaj už nemáme žiadne sny, vízie a túžby po hodnotnejšom živote? Ak si aj mladá generácia myslí, že jej ostali nejaké ideály, tak to nie sú nijaké nové myšlienky, ale zväčša staré otrepané tisíckrát predžuté klišé mocenských vrstiev hlavného prúdu o prosperite a demokracii, ktorú nám zabezpečuje EÚ a NATO… ktoré znejú ušiam kriticky zmýšľajúceho človeka rovnako nepresvedčivo ako niekdajšie táraniny komunistických aparátčikov o spokojnom živote v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Výstrely na Manhattane pred 45 rokmi neukončili len jednu hudobnú éru – akoby zabili idealizmus v súčasnom svete. Americký prezident Donald Trump nazval európskych lídrov slabými a hlúpymi. Slovenský prezident Peter Pellegrini sa v Sobotných dialógoch zasa posťažoval, že Európa nemá lídrov. Problém je v tom, že sa to vzťahuje aj na nich. Dnes nás nevedú ľudia, ktorí by boli našimi radcami, mentormi, sprievodcami a vzormi. Zväčša sú to treťotriedni, pomerne obmedzení, nezdravo ambiciózni ľudia s psychopatickými a narcisistickými sklonmi, ktorým by ste za normálnych okolností nielenže nezverili starostlivosť o účty, ale pri väčšine z nich by ste sa nespoľahli ani na to, že vám postrážia bicykel. Prečo by sme im potom mali dôverovať pri riadení štátu, plánovaní našej budúcnosti a tváriť sa, že ich prázdne reči berieme vážne?

Každého, kto poruší pravidlá tejto vopred dohodnutej nezmyselnej hry, pokúsi sa vystúpiť zo začarovaného kruhu a ukázať cestu von, považujeme za čudáka, podivína a blázna, ktorý sa stane skôr terčom nášho výsmechu než dôvodom na zamyslenie. Masám neimponuje múdrosť a predvídavosť, ale sila a bezohľadnosť. Takíto ľudia môžu vygenerovať zo svojich radov len zbabelca a darebáka na svoj obraz, nie niekoho, kto ich bude formovať a viesť. Avšak každá doba temna sa raz skončí. Ak nás musí prebudiť až ľadová sprcha, nech sa tak stane. Ale táto civilizácia sa nevyvíjala tisíce rokov, aby skončila takto biedne. Text Johna Lennona, ktorý nám príde príliš naivný, jednoduchý a neuchopiteľný, nám iba nastavuje zrkadlo, na čo všetko sme v živote zabudli. Na tie najprirodzenejšie veci ako je mier, láska, súdržnosť a jednota. Je čas vrátiť ich späť do hry a odmietnuť tých, ktorí nás od nich vzďaľujú.

Eduard Chmelár