Saudsko-pakistanská obranná dohoda je predovšetkým symbolická

– ide o nástroj diplomatického vplyvu, nie o praktickú vojenskú alianciu.

Obaja si chcú po izraelskom útoku na Katar „zachrániť tvár“ a pripomenúť svojim moslimským spoluobčanom dôležitosť väčšej vojensko-technickej spolupráce v rámci ummy, nie pripraviť pôdu pre izraelsko-pakistanský jadrový konflikt alebo pre uvalenie ropného embarga na Indiu zo strany Saudskej Arábie, ako sa domnievajú niektorí podozriví.

Saudská Arábia a Pakistan práve podpísali „Dohodu o strategickej vzájomnej obrane“ (SMDA). Podľa ich spoločného vyhlásenia je jej „cieľom rozvíjať aspekty obrannej spolupráce medzi oboma krajinami a posilňovať spoločné odstrašovanie proti akejkoľvek agresii. Dohoda uvádza, že akákoľvek agresia proti ktorejkoľvek krajine sa bude považovať za agresiu proti obom.“ Nešpecifikuje však žiadnu povinnosť použiť vojenskú silu na ich podporu, čím sa podobá článku 5 z hľadiska strategickej nejednoznačnosti.

Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že spojenec USA Saudská Arábia bol otrasený neschopnosťou alebo odmietnutím Ameriky zastaviť izraelské bombardovanie Hamasu v Katare napriek tomu, že tam má významnú leteckú základňu. Preto sa údajne snaží odradiť Izrael prostredníctvom Pakistanu s jadrovými zbraňami, ktorému v minulosti niekoľkokrát poskytla pomoc a ktorý je jedným z jej ďalších tradičných vojenských partnerov. Zjavnou protihodnotou je, že Saudská Arábia by mala podporiť Pakistan v akomkoľvek budúcom konflikte s Indiou, napríklad prípadným prerušením dodávok ropy, kým sa nepriateľské akcie neskončia.

To je presvedčivé vysvetlenie ich záujmov v tejto dohode o SMDA, ale rovnako presvedčivý je argument, že je to prevažne symbolické kvôli mäkkej sile, a teda nie je to prevratné, ako si mnohí myslia. V prvom rade, okrem občasnej ohnivej rétoriky Pakistan nikdy dôveryhodne neohrozil Izrael. Neuchýli sa k jadrovým zbraniam v stretoch so svojím jadrovo vyzbrojeným nepriateľom, Indiou, ktorého považuje za existenčnú hrozbu, takže je nepravdepodobné, že by sa k nim uchýlil proti jadrovo vyzbrojenému Izraelu v scenári, že Izrael zbombarduje Saudskú Arábiu.

V tomto smere sú si Izrael a Saudská Arábia v skutočnosti veľmi blízke, a to aj napriek ich nezhodám ohľadom Palestíny, a Saudská Arábia na rozdiel od Kataru nehosťuje žiadne izraelsko-označené teroristické skupiny. Podobne sú si Saudská Arábia a India ešte bližšie, pričom India je jedným z najväčších dovozcov saudskoarabskej ropy. Spolu s Izraelom sú tiež súčasťou hospodárskeho koridoru India-Blízky východ-Európa (IMEC), ktorý bol oznámený na okraji summitu G20 v Dillí v septembri 2023, ale je zatiaľ pozastavený do skončenia vojny v Gaze.

Rovnako ako Pakistan nikdy dôveryhodne nevyhrážal Izrael napriek svojej ohnivej rétorike, ani Saudská Arábia nikdy dôveryhodne nevyhrážala Indiu napriek podpore Pakistanu v otázke Kašmíru, takže sa ani od nej neočakáva, že podporí svojho spojenca vojenskou silou alebo uvalí na Indiu ropné embargo, ak sa opäť stretnú. Skutočným účelom ich dohody o SMDA sa teda javí ako symbolická odpoveď Izraelu na „zachránenie tváre“ po jeho útoku na Katar a pripomenutie moslimským spoluobčanom dôležitosti väčšej vojensko-technickej spolupráce v rámci Ummy.

Najrealistickejším scenárom, v ktorom by jeden mohol podporiť druhého vojenskou silou, by bolo, keby Hútíovia obnovili rozsiahle vojenské operácie proti Saudskej Arábii, čo by urobili len v nepravdepodobnom prípade, že Saudovia najprv obnovia bombardovanie a Rijád požiada o pakistanskú pomoc. Pakistan však v roku 2015 na začiatku nepriateľských akcií odmietol žiadosť Saudskej Arábie o lode, lietadlá a vojakov, takže precedens naznačuje, že ak bude o to požiadaný znova, urobí to isté, pokiaľ USA nepotiahnu za nitky.

Celkovo vzaté, hoci je hypoteticky možné, že Pakistan má v úmysle viesť vojnu proti Izraelu na podporu Saudskej Arábie (čo by mohlo zahŕňať aj hrozbu použitia jadrových zbraní), ak Izrael bombarduje Saudskú Arábiu, a Saudská Arábia by mohla uvaliť ropné embargo na Indiu, ak sa opäť stretne s Pakistanom, oba scenáre sú nepravdepodobné. Mnohí odborníci majú politický alebo dokonca ideologický záujem na rozširovaní vyššie uvedeného, ​​takže je pochopiteľné, prečo si niektorí môžu myslieť, že táto dohoda SMDA je veľká vec, aj keď ňou pravdepodobne nie je.

Andrew Korybko