Hoci Sikorski osobne podporuje zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, nemusí sa to stať súčasťou vládnej politiky

Je však pravdepodobné ďalšie rušenie ruských dronov a rakiet NATO nad ukrajinským vzdušným priestorom.

Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski cez víkend povedal nemeckým médiám, že „o bezletovej zóne nad Ukrajinou sme už diskutovali pred rokom, keď bol Joe Biden ešte prezidentom USA. Technicky by sme to my ako NATO a EÚ boli schopní urobiť, ale nie je to rozhodnutie, ktoré môže Poľsko urobiť samo, ale iba so svojimi spojencami. Ochrana nášho obyvateľstva – napríklad pred padajúcimi troskami – by bola samozrejme väčšia, keby sme mohli bojovať proti dronom a iným lietajúcim objektom mimo nášho štátneho územia.“

Potom dodal, že „ak by nás Ukrajina požiadala, aby sme ich zostrelili nad ich územím, bolo by to v náš prospech. Ak sa ma pýtate osobne: Mali by sme to zvážiť.“ Toto nasleduje po minulotýždňovom vpáde ruských dronov do Poľska, ktorý podľa tejto analýzy spôsobilo rušenie NATO. Incident viedol k rozkolu v inak pevných vzťahoch medzi USA a Poľskom po tom, čo Trumpov záver, že išlo o „chybu“, vyvrátili poľskí predstavitelia z oboch strán vládnuceho duopolu, ktorí trvali na tom, že išlo o úmyselnú provokáciu.

Aj keď Sikorski osobne podporuje bezletovú zónu aspoň nad časťou Ukrajiny po tom, čo sa stalo, z dôvodov, ktoré vysvetlil vyššie, nemusí sa to nakoniec premietnuť do politiky. Ako bolo zhodnotené pred rokom, keď sa o tomto scenári naposledy diskutovalo na základe jeho nedávnych komentárov, „poľskí politici (najprv) musia prekonať svoje rozdiely a dohodnúť sa, že to stojí za riziká; a (potom) im USA (musia) dať zelenú“, ani jedno z toho nemožno považovať za samozrejmosť.

Nový poľský prezident Karol Nawrocki je voči Ukrajine ešte tvrdší ako jeho predchodca Andrzej Duda, ktorí obaja predstavujú konzervatívno-nacionalistickú opozíciu voči vládnucej liberálno-globalistickej vláde premiéra Donalda Tuska, ktorej súčasťou je aj Sikorski. Rovnako ako Duda, ani Nawrocki nechce riskovať priame zapojenie Poľska do ukrajinského konfliktu a dokonca pred druhým kolom volieb minulú jar sľúbil, že neschváli nasadenie poľských vojsk v tejto krajine.

Čo sa týka Trumpa, hoci údajne zvažuje eskaláciu zapojenia USA do konfliktu buď pred, alebo po prímerí prostredníctvom potenciálnej podpory bezletovej zóny zavedenej EÚ aspoň nad časťou krajiny, nemusí to schváliť, ak s tým Rusko nebude súhlasiť kvôli riziku vypuknutia horúcej vojny medzi NATO a Ruskom. Dokonca aj samotný Sikorski počas toho istého víkendu povedal britským médiám, že hovoril s nemeckými médiami o tom, že západné bezpečnostné záruky „nie sú veľmi dôveryhodné“, keďže s takýmto scenárom nikto nechce flirtovať.

Dôležité je, že Financial Times informoval, že NATO je zraniteľné voči dronom, v súvislosti s čím RT vo svojom článku na vyššie uvedenú tému pripomenul čitateľom, že iné zdroje im skôr povedali, že majú iba 5 % protivzdušnej obrany potrebnej na ochranu východného krídla. Tieto obavy znižujú šance, že USA schvália bezletovú zónu nad Ukrajinou proti vôli Ruska, pretože ich spojenci v NATO riskujú zničenie, ak to povedie k horúcej vojne s Ruskom, pokiaľ sa USA neuchýlia k jadrovému riešeniu v ich mene.

Vzhľadom na všetky tieto body je preto nepravdepodobné, že by USA schválili takéto plány, a to ani v prípade pritiahnutej za vlasy scenára, na ktorom sa Nawrocki a Tusk dohodli, pokiaľ Trump radikálne neprekalibruje svoju politiku a neprevezme zodpovednosť za potenciálne apokalyptické riziká, ktoré by to mohlo znamenať, čo sa stále zdráha urobiť. Z týchto dôvodov je síce pravdepodobné ďalšie rušenie ruskej munície (dronov a rakiet) zo strany NATO nad ukrajinským vzdušným priestorom, ale neočakáva sa jej priame zostrelenie poľskými systémami protivzdušnej obrany alebo stíhačkami.

Andrew Korybko