Interpretácia Zelenského meniacich sa cieľov víťazstva

Konečne akceptuje nemožnosť obnovenia hraníc Ukrajiny spred roku 2014.

Zelenskyj nedávno pre ABC News povedal: „Podľa mňa je Putinovým cieľom okupovať Ukrajinu, chce nás zničiť, okupovať, a okupoval ju?… Neokupoval nás, my sme vyhrali, a myslím si, že áno, pretože máme svoju krajinu.“ Toto je ďaleko od mantry, ktorú si skanduje takmer denne už 3,5 roka od začiatku špeciálnej operácie o obnovení hraníc jeho krajiny spred roku 2014. Celkom jasne naznačuje, že akceptuje ukončenie konfliktu, ktoré tento cieľ nedosiahne, a tým sa prispôsobí politickému prúdu.

Čo sa týka toho, hoci Trump môže eskalovať angažovanosť USA s cieľom prinútiť Putina zmraziť konflikt bez toho, aby dosiahol ktorýkoľvek zo svojich deklarovaných cieľov, nerobí si žiadne ilúzie o tom, že Ukrajina obnoví svoje hranice spred roku 2014. To isté platí, ak sa pokúsi o priamu intervenciu NATO v tejto krajine, či už pred alebo po ukončení nepriateľských akcií a bez ohľadu na to, či predchádza bezletovej zóne, čo je hotová vec. Zelenskyj si je toho vedomý a nechce riskovať Trumpov hnev tým, že bude požadovať nemožné.

Preto teraz začal s úlohou naprávať domáce a západné vnímanie víťazstva, a preto teraz mení pravidlá tvrdením, že sa to dosiahlo len ukončením konfliktu bez toho, aby Rusko okupovalo celú Ukrajinu. Problém je, že Rusko nikdy nemalo v úmysle okupovať celú Ukrajinu. Dokazuje to, že sa nikdy ani nepokúsilo dobyť Odesu, nehovoriac o tom, že neurobilo žiadne kroky na západnej Ukrajine, pričom okolie Kyjeva je najvzdialenejším západným smerom, kam sa Rusko kedy dostalo.

Iste, niektorí z jeho podporovateľov fantazírovali o tom, že cieľom Ruska je okupovať celú Ukrajinu až po poľské hranice, ale vždy to bolo len zbožné prianie a nikdy to nebolo odrazom deklarovaných cieľov Ruska, či dokonca jeho implicitných cieľov, ako to dokazuje priebeh vojenských operácií. Tým, že Zelenskyj túto nepodloženú špekuláciu vydáva za strategický fakt, ktorý neúmyselne zdôrazňuje zvláštnu naratívnu konvergenciu medzi niektorými podporovateľmi Ruska a Ukrajiny, dúfa, že sa uspokojí s menším bez toho, aby „stratil tvár“.

Motivujú ho nielen obavy o svoj odkaz, ale aj strach z ultranacionalistickej (fašistickej) vzbury zo strany segmentov občianskej spoločnosti a ozbrojených síl v prípade, že v rámci mierovej dohody prijme neobmedzenú ruskú kontrolu nad územiami, ktoré si nárokuje Ukrajina. Iróniou je, že Ukrajina by si ponechala časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sú v súčasnosti pod ruskou kontrolou, keby Zelenskyj prijal podmienky návrhu mierovej zmluvy z jari 2022, ktorú sa Spojené kráľovstvo a Poľsko sprisahali, aby ju sabotovali.

Precedens, ktorý vytvorilo epické zlyhanie protiofenzívy z leta 2023, ktorá bola pripravovaná viac ako rok a nasledovala po príleve desiatok miliárd dolárov vojenského materiálu na Ukrajinu, ktorý Západ už nemá nazvyš, naznačuje, že Zelenskyj si nič nezíska späť, nech sa deje čokoľvek. Konflikt sa tak skončí tak, že Rusko si prinajmenšom ponechá územia, ktoré v týchto dvoch regiónoch získalo, ak nie rozšíri svoje zisky (či už tam a/alebo inde), v závislosti od toho, ako sa veci čoskoro vyvinú.

Ak sa vrátime k Zelenskému, ktorý posúva hranice víťazstva, dôležité je preto, že je skutočne ochotný zmraziť konflikt minimálne pozdĺž frontovej línie, s možnosťou, že by dokonca súhlasil so stiahnutím sa zo zvyšku Donbasu, ak mu to Trump nariadi v rámci dohody s Putinom. To však nemožno považovať za samozrejmosť, keďže doteraz naňho v ničom netlačil. V každom prípade vojensko-politická dynamika naďalej prispieva Rusku a Zelenskyj to konečne akceptoval.

Andrew Korybko