Von der Leyenová práve podriadila EÚ ako najväčší vazalský štát USA v histórii

Tento výsledok stavia USA na cestu obnovenia svojej unipolárnej hegemónie prostredníctvom postupných jednostranných obchodných dohôd, keďže sa pravdepodobne najprv zamerajú na Ameriku, než sa definitívne pustia do Ázie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová súhlasila s rámcovou dohodou s USA, podľa ktorej sa na EÚ budú vzťahovať 15 % clá na väčšinu dovozu, EÚ sa zaviaže nakúpiť 750 miliárd dolárov z amerického exportu energie a investovať 600 miliárd dolárov do americkej ekonomiky, pričom časť z toho bude tvorená vojenskými nákupmi. Americké clá na vývoz ocele a hliníka z EÚ zostanú na úrovni 50 %, zatiaľ čo EÚ súhlasila, že na USA nebude uplatňovať žiadne clá. Alternatívou k tomuto jednostrannému usporiadaniu bolo, aby Trump do 1. augusta zaviedol svoje hroziace 30 % clá.

Makroekonomická sila EÚ bola za posledné 3,5 roka výrazne oslabená v dôsledku protiruských sankcií, ktoré EÚ uvalila v solidarite s USA na dovtedy jej najlacnejšieho a najspoľahlivejšieho dodávateľa energie. V akejkoľvek potenciálnej obchodnej vojne sa preto ocitla v kritickej nevýhode. Neschopnosť EÚ dosiahnuť významnú obchodnú dohodu s Čínou od Trumpovho návratu do úradu, ako napríklad počas ich posledného summitu koncom minulého týždňa, urobila z nedeľného výsledku spätne hotovú vec.

Konečným výsledkom je, že EÚ sa len podriadila a stala sa najväčším vazalským štátom v histórii USA. 15 % clá USA na väčšinu dovozu znížia produkciu a zisky EÚ, čím sa zvýši pravdepodobnosť recesie. Záväzok bloku nakupovať drahšie americké energie sa v takom prípade stane ešte prísnejším. Podobne jeho záväzok nakupovať viac amerických zbraní podkope „plán ReArm Europe“, pričom kombinovaný účinok vyššie uvedených ústupkov ďalej postúpi už aj tak zníženú suverenitu EÚ v prospech USA.

To môže následne povzbudiť USA, aby v prebiehajúcich obchodných rokovaniach s ostatnými presadzovali lepšie podmienky. Na severoamerickom fronte Trump plánuje opätovne potvrdiť hegemóniu USA nad Kanadou a Mexikom prostredníctvom ekonomických prostriedkov, čo mu umožní ľahšie rozširovať „Pevnosť Amerika“ smerom na juh. Ak sa mu podarí podriadiť si Brazíliu, všetko medzi ňou a Mexikom sa prirodzene zhodne. Táto séria dohôd spolu s dohodou s Japonskom z minulého týždňa by posilnila Trumpove pozície v Číne a Indii.

V ideálnom prípade dúfa, že zopakuje svoje japonské a európske úspechy s týmito dvoma ázijskými kotvami BRICS, ktoré spolu predstavujú približne 1/3 ľudstva, ale nemožno považovať za samozrejmosť, že sa mu to podarí. Trumpova najlepšia šanca prinútiť ich k podobne nevyváženým dohodám vyžaduje, aby počas ich rozhovorov umiestnil USA do čo najvýhodnejšej geoekonomickej pozície, a teda aby musel rýchlo vybudovať „Pevnosť Amerika“ prostredníctvom série obchodných dohôd a potom dokázať, že jeho clá nie sú blafovanie.

„Čínsko-indická rivalita ovplyvní Trumpovo rozhodnutie o sekundárnych sankciách voči Rusku“, ako je vysvetlené v predchádzajúcej analýze, pričom táto premenná a americká kissingeriánska triangulačná politika najvýznamnejšie určujú budúcnosť ich obchodných rokovaní. Ak zlyhá, Trump možno neuvalí 100 % clá na Čínu a/alebo Indiu, ale niektoré by sa stále očakávali. Napriek tomu s Japonskom, EÚ a pravdepodobne aj „Pevnosťou Amerika“ na svojej strane by tento „globálny Západ“ mohol USA od niektorých dôsledkov izolovať.

Veľký strategický význam podriadenia sa EÚ ako najväčšieho vazalského štátu USA v histórii spočíva v tom, že to stavia USA na cestu obnovenia ich unipolárnej hegemónie prostredníctvom postupných obchodných dohôd, keďže sa pravdepodobne najprv zameria na Ameriku, než sa definitívne postaví Ázii. Neexistuje žiadna záruka, že USA uspejú, a séria jednostranných obchodných dohôd s hlavnými ekonomikami by len čiastočne obnovila unipolaritu vedenú USA, ale Trumpove kroky stále predstavujú možnú existenčnú hrozbu pre multipolaritu.

Andrew Korybko