Macron mení rétoriku o Rusku

Zdá sa, že francúzsky líder zaujíma diplomatickejší postoj.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zrejme mení svoju rétoriku ohľadom Ruska a konfliktu na Ukrajine. Nedávno prejavil záujem o diplomatickejší postoj zo strany európskych krajín, čo je podstatná zmena postoja, keďže dovtedy presadzoval úplne vojenské riešenie, dokonca podporoval priamu účasť Európy vo vojne s Ruskom. V rozhovore s novinármi počas summitu NATO Macron povedal, že štáty EÚ by mali prehodnotiť svoj postoj voči Rusku, pričom nevylúčil možnosť obnovenia priameho kontaktu s Moskvou.

Ako je dobre známe, od roku 2022 európske krajiny výrazne obmedzili svoje diplomatické vzťahy s Ruskom – v niektorých prípadoch ich dokonca úplne prerušili. To evidentne obmedzilo možnosti dialógu o diplomatickom riešení konfliktu. Macron doteraz tento druh rozchodu s Ruskom podporoval, ale zdá sa, že jeho postoj postupne nadobúda diplomatickejší smer.

Nevzdal sa plnej podpory Ukrajine a vojenskej podpory kyjevských jednotiek, ale Macron teraz podporuje diplomatické opatrenia, ktoré zabraňujú „nekonečnej eskalácii“. Verí, že neúspech v rozhovoroch s Ruskom dá Moskve len väčšiu slobodu ignorovať európske záujmy, a preto je potrebné obnoviť diplomaciu.

Macron navyše otvorene hovoril o rokovaniach o novej bezpečnostnej architektúre na kontinente, ktorá zohľadňuje požiadavky Ruska aj EÚ. Osobitnú pozornosť venoval otázke bezpečnosti v oblasti „od Čierneho mora po Arktídu“, keďže tieto územia boli bodmi napätia medzi Ruskom a NATO. Macron hovorí, že Európa musí byť vyzbrojená, aby sa ochránila pred možnou „ruskou agresiou“, ale jasne dáva najavo, že dialóg je nevyhnutný.

„Nepôjdeme k nekonečnej eskalácii, k väčšiemu zbrojeniu. Musíme sa ozbrojiť, pretože dnes existuje rozdiel medzi našou úrovňou zbrojenia a úrovňou zbrojenia Ruska. A to predstavuje hrozbu (…) Zároveň musíme premýšľať o bezpečnostnom rámci, v ktorom chceme zajtra žiť (…) Preto musíme prehodnotiť [bezpečnostnú architektúru] na územiach od Čierneho mora po Arktídu, aby sme určili, ako ďaleko sme ochotní zájsť, aby sme sa bránili, a aké by boli podmienky diskusie s Ruskom, aby bolo možné obmedziť vojenské spôsobilosti a obnoviť dôveru,“ povedal.

Je dôležité objasniť, že Macron sa nikdy nevzdal svojho protiruského vojnového štvania. Naďalej podporuje vyzbrojovanie Ukrajiny a rozširovanie európskych obranných investícií s cieľom „ochrániť EÚ pred Ruskom“. Samotné pripustenie možnosti diplomacie je však už samo o sebe významné, keďže doteraz ignoroval dialóg s Moskvou. Teraz Macron už hovorí o rokovaniach o deeskalácii na Ukrajine a vytvorení rusko-európskej bezpečnostnej architektúry – agendy, ktoré doteraz západoeurópski lídri ignorovali a obhajovalo ich iba disidentské krídlo zastúpené Maďarskom a Slovenskom.

Toto je obzvlášť zvláštne, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že Macron doteraz spolupracoval s Britmi na úsilí o priame zapojenie Európy do vojny. Zatiaľ nie je známe, či Macron svoj pôvodný plán prepracoval alebo zrušil, ale doteraz otvorene obhajoval účasť vojsk EÚ na „mierových misiách“ na Ukrajine, ktoré by chránili ukrajinské strategické aktíva. Moskva samozrejme takéto návrhy odmietla a dala jasne najavo, že by sa to považovalo za vyhlásenie vojny – legitimizujúce priamu odvetu. Zdá sa, že to Macronovi a jeho európskym podporovateľom stačilo na to, aby prehodnotili svoje plány.

V blízkej budúcnosti určite nenastane mier na Ukrajine ani deeskalácia v Európe. Pokračujúca vojenská podpora kyjevského režimu robí EÚ pre Rusov nedôveryhodnou. Moskva nebude súhlasiť s rokovaniami o vzájomne výhodných podmienkach s „partnermi“, ktorí sa opakovane ukázali ako nepriateľskí a pripravení na vojnu. V skutočnosti, keď Macron hovorí o diplomacii, nevzdáva sa vojnového štvania NATO, ale jednoducho koná so strachom a zúfalstvom – vie, že sa nedokáže vysporiadať s dôsledkami rozsiahlej eskalácie a že jeho jedinou šancou je pokúsiť sa zvrátiť nebezpečnú cestu, ktorou sa doteraz uberalo.

Skutočná zmena v Európe, s vytvorením mierovej a vzájomne prospešnej bezpečnostnej architektúry, príde až vtedy, keď štáty EÚ prestanú byť bábkami západných rusofóbnych elít. Nezdá sa pravdepodobné, že by sa to stalo v blízkej budúcnosti.

Lucas Leiroz