Geopolitické súvislosti vzdušnej vojny Izraela proti Iránu

Vzdušná vojna Izraela proti Iránu púta množstvo pozornosti, vyvoláva emócie a provokuje k formulovaniu paralel s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine. Ešte viac záujmu a emócií pritiahol krátky, presne cielený a zrejme aj extrémne ničivý úder amerického letectva proti trom iránskym jadrovým zariadeniam Isfahan, Natanz a Fordow. Objektom neobyčajného záujmu je najmä zariadenia na obohacovanie uránu Fordow, nachádzajúce sa v masívnom bunkri okolo 80 metrov v útrobách horského masívu.

Prečo Izrael udrel proti Iránu práve teraz? Prečo nie skôr? A prečo nie neskôr, ak by sa ukázalo, že úsilie Spojených štátov dosiahnuť jadrovú dohodu s Iránom nikam nevedie? Ak chceme nájsť na položené otázky odpovede, ktoré sa čo najvernejšie približujú realite, musíme urobiť krok vzad a pripomenúť si niekoľko predchádzajúcich udalostí, ovplyvňujúcich geopolitickú situáciu na Strenom východe od východného pobrežia Stredozemného mora, cez Jemen na juhu a, samozrejme, až po Irán na východe Perzského zálivu.

V relatívne krátkom slede došlo k trom udalostiam. Po prvé, Izrael za cenu obrovského a neobhájiteľného utrpenia Palestínčanov zdecimoval Hamas a jeho najvyššie politické aj vojenské vedenie. Hamas bol dôležitým partnerom (pešiakom) Iránu v tieňovej vojne s Izraelom.

Po druhé, Izraelu sa podarilo takmer vyhladiť libanonský Hizballáh, súčasťou tohto procesu bola takisto likvidácia politického aj vojenského vedenia hnutia. Hizballáh bol takisto ako Hamas na výplatnej listine Iránu a zohrával významnú úlohu v úsilí Teheránu čo najviac strpčovať život Izraelu.

Po tretie, za výdatnej pomoci Turecka padol v Sýrii iránsky bábkový režim prezidenta Asada. Irán doslova zo dňa na deň stratil Sýriu, dôležitú baštu v stratégii zadržiavania Izraela. Zo zahraničných pešiakov ostali Iránu k dispozícii len Húsíovia v Jemene, ktorí však nie sú tak ľahko ovládateľní, ako sa mnohí mylne domnievajú. Teherán sa ešte môže opierať o šiitske milície v Iraku, tie však nemajú z hľadiska konfrontácie s Izraelom žiaden praktický význam.

Zdecimovanie Hamasu a Hizballáhu, pád Asada a vcelku pragmatické vzťahy Izraela s novým sýrskym režimom vytvorili v oblasti Stredného východu novú strategickú situáciu. Irán bol zjavne oslabený a Izrael to považoval za príležitosť zasadiť mu ak nie smrteľnú, tak aspoň extrémne zničujúcu ranu. Opodstatnenosť tohto uvažovania potvrdzujú viaceré fakty. Izrael sa zameral nielen na jadrové zariadenia, na balistický program Iránu a na jeho letecké, raketové sily a protivzdušnú obranu, ale zavraždil aj viacerých nukleárnych vedcov a veliteľov regulárnej armády či Zborov islamských revolučných gárd. V tomto procese prišlo o život aj množstvo radových Iráncov. Úvahy Jeruzalema nepochybne počítali s možnosťou zvrhnutia režimu alebo aspoň s vyvolaním vnútropolitickej krízy.

Izrael odôvodňuje oprávnenosť útoku na Irán tvrdením, že rozsiahle programy balistických rakiet a obohacovania uránu umožnia získať Teheránu funkčný jadrový vojenský prostriedok. Je nepochybné, že Irán má pokročilý balistický program a že má/mal množstvo dostatočne obohateného uránu na výrobu niekoľkých hlavíc. Lenže je to len časť pravdy. Je takmer isté, že Irán zatiaľ nedokáže miniaturizovať jadrovú nálož natoľko, aby ju bol schopný umiestniť na hlavicu rakety. A už vôbec nie je jasné, či Teherán disponuje technológiou, ktorá by umožnila jadrovej hlavici vydržať tlaky a teploty, spôsobené návratom balistickej rakety do atmosféry Zeme.

Inou vecou je okolnosť, že Izrael nepochybne chce ostať jedinou jadrovou mocnosťou v regióne. Z pohľadu Iránu je logické chcieť tento proces zvrátiť. Isteže, odporuje to medzinárodným právnym normám, ale to isté platí aj o izraelskom jadrovom potenciáli.

Izrael zjavne nebral žiaden ohľad na názor Spojených štátov. Síce si nedovolil Washington v predstihu neinformovať o pripravovanom útoku, ale to bolo všetko. Izrael nechcel, aby došlo k dohode USA s Teheránom, kým je Irán ešte relatívne silný. Preto spustil vzdušný útok doslova niekoľko hodín pred tým, ako sa malo začať ďalšie kolo jadrových rozhovorov medzi Američanmi a Iráncami. Izrael dokáže byť brutálne bezohľadný aj voči svojmu hlavnému sponzorovi a protektorovi, ak má pocit, že jeho záujmy nie sú dostatočne zohľadnené. Nie je ospravedlnenie, len vysvetlenie reality a dynamiky vzťahov na linke Jeruzalem – Washington.

Okolnosť, že USA sa napokon zapojili jedným náletom s využitím extrémne presných a účinných bômb GBU-57, je možné interpretovať rôzne. Jedna zo schodných interpretácií môže byť založená na predpoklade, že izraelské útoky boli síce ničivé, ale z pohľadu vytýčenej stratégie nie dostatočne. Američania síce nemuseli byť nadšení rozhodnutím Izraela napadnúť Irán, ale keď už k tomu došlo, chceli si byť istí, že popri napáchaných politických škodách bola dostatočne spustošená jadrová infraštruktúra islamskej republiky. Životaschopnosť tejto úvahy potvrdzuje aj okolnosť, že USA sa obmedzili len na jediný úder a ponáhľali sa sprostredkovať prímerie.

Predmetom množstva diskusií a dohadov sú reálne spôsobené škody. Izrael, Irán ani USA v tejto chvíli nemusia poznať úplnú pravdu. Zber informácií na mieste (Iráncami) aj prostredníctvom satelitov a špionážnych sietí (Izraelčanmi a Američanmi) je v plnom prúde. Realistické údaje budú sprvu poznať len nemnohí. A je vysoko pravdepodobné, že o nich z rôznych dôvodov (najmä propagandistických a politických, ale aj strategických) nebudú hovoriť pravdu. Časom začnú unikať relevantné informácie aj do médií, ale bude veľmi ťažké odlíšiť šum od signálu.

Nepochybne by boli legitímne aj iné pohľady na popísaný vzdušný konflikt. Môže sa o ňom hovoriť z pohľadu medzinárodného práva, morálky, spravodlivosti či uplatňovania dvojitých metrov. Tieto perspektívy veľmi nepomáhajú pochopiť geopolitickú realitu a motivácie jej aktérov. S istotou je možné povedať, že liberálni internacionalisti kontaminujú geopolitickú diskusiu nerovnakým prístupom napríklad k Rusku a Izraelu. Aj preto sa nemôžu čudovať, že sa im dnes paralely s Ukrajinou vracajú ako poriadne tvrdé bumerangy búšiace rovno do čela.

Peter Tóth