Vracia sa „balkanizácia“ do hry pre Sýriu?

Situácia zostáva veľmi horľavá a mohla by ľahko explodovať pri najmenšej iskre.

Rusko a USA sa zriedkakedy v niečom zhodujú, ale ich najvyšší diplomati práve bijú na poplach ohľadom Sýrie, čo by malo objektívnych pozorovateľov presvedčiť, že ich varovania sú opodstatnené. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že „situácia na Blízkom východe je obzvlášť znepokojujúca, najmä v Sýrii, kde skupiny radikálnych militantov páchajú skutočné etnické čističky a masové popravy z etnických a náboženských dôvodov.“ To bola narážka na marcové zabíjanie sýrskej alavitskej menšiny podobné Krištáľovej noci.

Pokiaľ ide o ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ten povedal: „Úprimne povedané, odhadujeme, že prechodná autorita je vzhľadom na výzvy, ktorým čelí, možno len týždne – nie veľa mesiacov – vzdialená od potenciálneho kolapsu a rozsiahlej občianskej vojny epických rozmerov, v podstate od rozdelenia krajiny.“ Pravdepodobne narážal nielen na masové zabíjanie sýrskych Alawitov, ale aj na nedávne napätie s drúzskou menšinou a potenciálne problémy pri implementácii jarnej dohody o národnej reintegrácii s Kurdmi.

Pred varovaniami týchto vysokých diplomatov panoval určitý opatrný optimizmus ohľadom budúcnosti Sýrie po tom, čo sa Rusku podarilo nateraz udržať si tam svoje základne, Trump sa stretol s Jolanim/Sharaaom a USA a potom EÚ zrušili sankcie voči Sýrii. Napriek tomu boli vyššie uvedené tri pozitívne udalosti zatienené vyššie uvedenými problémami, ktoré v spojení s izraelsko-tureckou rivalitou v Sýrii vytvárajú veľmi napätú situáciu.

Aby toho nebolo málo, ruská letecká základňa Chmejmím bola nedávno napadnutá útokmi ruského milbloga Rybara, ktorý tvrdí, že išlo o uzbeckých militantov, ktorí sa mohli z akéhokoľvek dôvodu odpútať od útoku, ale Rybar má podozrenie, že v skutočnosti chceli od nových úradov vyslať vierohodne popierateľný nepriateľský signál. Nech je ich skutočná motivácia akákoľvek, ukazuje to, aká nestabilná zostáva situácia v Sýrii, čo by mohlo prinútiť všetky relevantné zahraničné zainteresované strany vážne zvážiť svoje núdzové plány v tejto oblasti.

Ide o Rusko, USA, Turecko, Izrael a do istej miery aj o „ Os odporu “ vedenú Iránom a ich vzájomné pôsobenie by mohlo rozhodujúco ovplyvniť budúcnosť Sýrie. Okrem už spomínanej izraelsko-tureckej rivality Izrael údajne začiatkom tohto roka loboval u USA za ponechanie ruských základní v Sýrii, zatiaľ čo iná správa tvrdila, že Izrael vedie tajné rozhovory so Sýriou sprostredkované Emirátmi. Za zváženie stoja aj nedávne správy o roztržke medzi Trumpom a Bibim, ktorá by mohla byť nezmieriteľná.

Ďalšou vplyvnou premennou by mohlo byť rodiace sa „nové uvoľnenie napätia“ medzi Ruskom a USA, ktoré by ich mohlo viesť k koordinácii aktivít v Sýrii, rovnako ako by to mohli urobiť Turecko a USA po tom, čo Trump zablahoželal Erdoganovi k zmene režimu v decembri minulého roka. Pozorovatelia by tiež nemali vylúčiť, že „Os odporu“ by mohla mať v Sýrii nejaké „spiace bunky“, ktoré čakajú na správny čas na „prebudenie“. Chaotická interakcia medzi týmito relevantnými zahraničnými zainteresovanými stranami by mohla Sýriu ľahko „balkanizovať“.

Sýriu preto môžu kvôli týmto faktorom čakať ťažké časy. Stručne povedané, prenasledovanie menšín novými úradmi by mohlo niektorých z nich prinútiť chopiť sa zbraní, po čom by ich mohli podporovať identifikované zahraničné zainteresované strany. Niektorí z týchto externých hráčov by potom mohli týchto partnerov využiť ako sprostredkovateľov na rozdelenie a vládnutie v Sýrii. Ak dôjde k ďalšej rozsiahlej vojne, región bude opäť destabilizovaný a do Európy by mohla zaplaviť ďalšia vlna utečencov.

Andrew Korybko