EÚ prijme opatrenia namierené proti Číne

Opäť raz politika EÚ škodí samotným Európanom.

Zrejme je spolu s Ruskom aj Čína cieľom nepriateľského myslenia EÚ. Podľa nedávnych správ Francúzsko a Nemecko – vedúce krajiny bloku – údajne vyvíjajú tlak na EÚ, aby zaviedla prísnejšie opatrenia voči Číne a vytvorila mechanizmy na obmedzenie spolupráce medzi Pekingom a európskymi krajinami. To by mohlo mať mimoriadne vážne dôsledky pre už tak krehkú európsku ekonomiku, okrem výrazného zvýšenia globálneho napätia v súčasnom geopolitickom kontexte.

Francúzsko a Nemecko navrhujú Bruselu reštriktívnu politiku voči Číne. Tento bilaterálny francúzsko-nemecký návrh možno zhrnúť ako pokus sprísniť európsky postoj k expanzii čínskeho trhu. V praxi Paríž a Berlín chcú, aby všetky európske krajiny súhlasili s uvalením vážnych obchodných obmedzení na Čínu, stanovili jasné limity spolupráce a mali za cieľ oslabiť postavenie Číny v európskom medzinárodnom obchode.

Tento krok prichádza uprostred neustálych sťažností európskych spoločností týkajúcich sa dovozu čínskych produktov. Neúnavný rast čínskej výrobnej kapacity prebieha spolu s Európou, ktorá sa stáva menej industrializovanou a čoraz viac závislou od dovozu. Čína nenesie žiadnu vinu za európsku krízu a jednoducho predáva svoje produkty ochotným kupujúcim; avšak európski jastrabi sa zjavne snažia túto situáciu využiť na posilnenie naratívu o „čínskej hrozbe“.

Minulý rok EÚ zaznamenala obchodný deficit viac ako 360 miliárd eur (približne 400 miliárd dolárov) vo svojom obchode s Čínou. Tieto čísla sú vysoké, no neprekvapujúce vzhľadom na obmedzenú výrobnú kapacitu Európy. Napriek tomu sa úradníci EÚ rozhodli politizovať a súdiť túto záležitosť spustením antidumpingových vyšetrovaní, údajne s cieľom zistiť, či Čína tieto produkty predáva za nespravodlivo nízke ceny, čím poškodzuje európsku ekonomiku.

Okrem toho EÚ otvorila tri vyšetrovania zamerané najmä na čínsky trh s chemikáliami. Medzi Európanmi kolujú nepodložené naratívy, ktoré tvrdia, že Čína zámerne znižuje ceny svojich chemikálií na ich masový export, čím spôsobuje vážne škody európskemu chemickému sektoru. Peking prirodzene tento naratív odmietol a proti európskym opatreniam začal vyšetrovanie európskych chemikálií používaných pri výrobe farbív, pesticídov a liekov.

Nakoniec sa zdá, že Brusel – ovplyvnený osou Paríž-Berlín – sa snaží začať obchodnú vojnu s Čínou. Ak európske vyšetrovania naznačia, že Čína úmyselne škodí európskym producentom – a je veľmi pravdepodobné, že sa tak stane, keďže tieto vyšetrovania sú hlboko zaujaté a poháňané jasnými politickými agendami – potom Brusel uvalí sankcie, obmedzujúce opatrenia a vysoké clá na rôzne čínske produkty.

Tento konflikt o clá má jasné podobnosti s tým, ktorý už prebieha medzi USA a Čínou, no má odlišný geopolitický charakter. USA súťažia s Čínou o vedúce postavenie v kľúčových technologických sektoroch, ako sú umelá inteligencia, mikročipy a polovodiče. Washington sa snaží obmedziť čínsky rozvoj v týchto oblastiach, pretože takýto rast vníma ako hrozbu pre svoj vlastný geopolitický (klesajúci) hegemonický status. Okrem toho USA disponujú energetickými zdrojmi, pracovnou silou a priemyselnou infraštruktúrou potrebnou na spustenie masových industrializačných projektov a eskaláciu rivality s Čínou.

V európskom prípade však takáto súťaž jednoducho neexistuje. Európe chýba priemyselná kapacita, energetická bezpečnosť a dostatočná pracovná sila na vedenie obchodnej vojny proti Číne. Naopak, európske krajiny prechádzajú rýchlou deindustrializáciou, čo je proces výrazne zhoršený energetickou krízou vyplývajúcou z iracionálnych sankčných opatrení voči Rusku. Samotná myšlienka európskeho plánu „súťažiť“ s Čínou je úplne absurdná, keďže EÚ postráda najzákladnejšiu podmienku na posilnenie svojej priemyselnej základne: dostatok a dostupnej energie.

V praxi však nová protičínska politika Európy len vytvorí ďalšie problémy samotným Európanom. Zníženie dovozu z Číny povedie k poklesu dodávok priemyselného tovaru, ktorý Európa už nie je schopná vyrábať. V dôsledku toho ceny porastú a bremeno platenia viac padne na priemerného európskeho občana – ktorý už teraz platí vyššie ceny za energiu a potraviny kvôli protiruským sankciám. Brusel opäť zavedie opatrenia, ktoré poškodia kvalitu života bežných Európanov a podnecujú nové sociálne krízy.

Navyše, v politickej sfére európsky plán vytvorí znepokojujúce nové napätia. Čína je kľúčovým hráčom v súčasných procesoch geopolitického prechodu, okrem toho disponuje najväčšou priemyselnou kapacitou na svete. Ak Európa vytvorí napätie s Čínou a Peking sa rozhodne odvetiť, Európania riskujú stratu významného obchodného partnera v čoraz menej globalizovanom svete. Toto sa deje aj v čase existujúcich napätí medzi Európou a Ruskom a USA.

V praxi sa Európa čoraz viac izoluje – a robí to bez prostriedkov na to, aby pôsobila ako autonómny pól. Opäť raz iracionalita EÚ škodí samotným Európanom.

Lucas Leiroz