Potrebujeme iný model vládnutia

Demokracia, ako forma vládnutia prostredníctvom zastupiteľských inštitúcií v podobe parlamentných demokracii, totálne zlyhala. Parlamentné demokracie, v ktorých  súťažia stranícke zoskupenia vo voľbách o priazeň voličov, sú v realite oligarchické systémy financujúce jednotlivé strany vo volebných kampaniach za výdatnej podpory nimi vlastnených resp. platených masmédií. Následne sú vládnuci politici týmto oligarchickým zoskupeniam zaviazaní kompenzovať ich výdavky. Formy sú rôzne (vládne objednávky, „správny“ lobing, citlivé informácie a pod.)

Čo je však horšie, uvedený systém umožňuje, aby sa do politických výšin dostali ľudia s pochybnými charakterovými vlastnosťami, ktorým navyše chýbajú reálne vedomosti a znalosti. Česť výnimkám. Zarážajúce je, že týmto predstaviteľom politických elít nechýba  absencia sebareflexie a bohorovnosť pri prezentácií a následnom presadzovaní ich „myšlienok“. Tak ako bolo v dokumente „Ako ďalej EU“ popísane, takéto správanie politických elít v rámci parlamentnej demokracie vedie k postupnému ekonomickému a aj morálnemu úpadku spoločnosti.

Výsledkom je, že „kvalita“ politických elít nachádza svoj odraz v správaní ľudí ako aj hodnotení členov spoločnosti. Úspech sa nemeria reálnymi pracovnými výsledkami, múdrosťou a charakterom, ale bohatstvom a sebareprezen-táciou.

Úspech politikov vo voľbách umožňuje nielen masívna finančná a mediálna podpora počas volebných kampaní, ale na druhej strane aj klesajúca úroveň kognitívnych schopností členov spoločnosti, čo prispieva k ich ľahšej manipulácií. Veľa ľudí v spoločnosti preto ľahko podľahne lákavým sľubom a dobre znejúcim jednoduchým heslám, častokrát prezentovaných rôznymi celebritami, ktoré pritom ani nerozumejú tomu čo propagujú. Zásluhu na takomto správaní ľudí v spoločnosti má aj postupná degradácia školského systému.

O tom, že Slovensko je konfrontované s klesajúcou úrovňou vzdelanosti svedčí vývoj meraní PISA. Súhrnný index (veda, matematika, čítanie ) medzi rokmi 2006 a 2025 klesol z 1455 na 1392. Podobný nepriaznivý trend sa týka takmer všetkých krajín tak EÚ, ako aj OECD. (Pre zaujímavosť index pre Čínu je 1736 a Singapur 1658.)Treba však podotknúť, že nezanedbateľný vplyv na tomto nepriaznivom trende má digitalizácia ( sociálne siete) a v poslednom období aj umelá inteligencia (AI).

Ako samozrejmá sa natíska otázka, že čo by sme mali robiť, aby sme sa (na Slovensku) z európskej cesty úpadku  dostali na cestu vedúcu k našej prosperite. Keďže spravovanie spoločnosti prostredníctvom zastupiteľskej demokracie nás doviedlo do tejto situácie, tak sa treba poobzerať po inom riešení spôsobu spravovania spoločnosti. Racionálnym riešením je participatívna demokracia na báze lokálnych komunít. Pritom lokálny aspekt je kľúčovým parametrom a nutnou podmienkou uplatňovania tejto formy priamej demokracie. V podmienkach Slovenska to znamená potrebu decentralizácie a  aj racionalizácie územnosprávneho usporiadania. Na Slovensku máme 2927 obcí, z ktorých má 1876 menej než 1000 obyvateľov. Zabezpečenie   fungovania takéhoto počtu obcí je extrémne náročné na verejné zdroje. Preto má zmysel uvažovať o racionálnejšom usporiadaní obcí.

Racionalizáciu je vhodné riešiť administratívnym združením obcí do municipalít (bez straty identity obcí), tak aby počet obyvateľov v municipalite bol v rozpätí 5000 až 12000 osôb. Minimálny počet obyvateľov (5 tisíc) je dôležitý pre existenciu ekonomického potenciálu municipality a horné ohraničenie počtu obyvateľov (cca12000) ako predpoklad poznania sa obyvateľov v municipalite navzájom  tj. aby vedeli, že kto je kto. Takéto poznanie je dôležité z hľadiska možného delegovania do zastupiteľských orgánov  ako aj riešenia konkrétnych životných situácií občanov (napr. solidaritou).

Čo sa týka decentralizácie, tak tá je nutnou podmienkou pre uplatnenie priamej(participatívnej) demokracie pri rozhodovaní o bežných záležitostiach života občanov v príslušnej lokalite. V tom je zmysel priamej demokracie. Decentralizácia je aj predpokladom pre ľahkú identifikáciu nevhodného správania sa politických predstaviteľov (korupcia, nekompetentnosť) s možnosťou rýchlej korekcie.

V podmienkach Slovenska sa ako logický model decentralizácie  núka historický model prirodzených územných celkov /žúp/. ( Slovensko so 16-timi župami: Bratislava – hlavné mesto SR, Bratislavská, Trnavská, Trenčianska, Žilinská, Liptovsko-oravsko-turčianska, Hornonitrianska,  Nitriansko-tekovská, Komárňanská, Zvolenská, Novohradská, Gemersko-malohontská,  Spišská, Šarišská, Abovsko-turnianska, Zemplínska ).

Racionalizácia a decentralizácia pre dosiahnutie obratu smerom k prosperite nestačia. Je potrebné reformovať politický a a správny systém na princípoch participatívnej demokracie a to tak, aby v riadiacich funkciách boli kvalitní ľudia (v zmysle morálnych a znalostných parametrov). Správny systém je, potrebné koncipovať na takých princípoch, aby sa záležitosti občanov riešili transparentne a čo najbližšie k nim a zároveň, by bola jasná osobná zodpovednosť za rozhodnutie prijímané nielen na úrovni municipality, ale aj župy a vlády.

Možné princípy koncipovania správneho systému:

1. V municipalitách priamou voľbou voliť starostu a jeho zástupcu (kandidáti musia spĺňať morálne a odborné kritéria ). Do zastupiteľstva municipality voliť v obciach z každej obce jedného poslanca a jeho zástupcu.
   Starostovia municipalít by mali byť volení na obdobie troch  rokov(?) s možnosťou prolongácie na ďalšie trojročné obdobia  na základe potvrdenia vo funkcii prostredníctvom hlasovania v municipalite.
2. V župách voliť priamou voľbou župana a jeho zástupcu (kandidáti musia spĺňať morálne a odborné kritéria). Zastupiteľstvo župy by tvorili starostovia municipalít v župe.
   Župani by mali byť volení maximálne na štyri roky s možnosťou prolongácie na ďalšie  obdobia na základe potvrdenia vo funkcii prostredníctvom hlasovania obyvateľov župy (alternatívne prostredníctvom hlasovania starostov).
3. Proces výberu starostov a županov by mal byť založený na absolvovaní kvalifikačných testov, posúdení morálneho profilu uchádzačov, verejnej prezentácii programu spojenej s vypočúvaním a následným hlasovaním (tajným) obyvateľov municipality (v prípade županov alternatívne hlasovaním starostov v župe).
   Pri zistení vážnych pochybení ( ekonomického a aj morálneho charakteru) by občania municipality, alebo župy mali mať možnosť rýchlo odvolať dotyčného funkcionára.
4. Parlament by mohol byť zložený zo županov.
5. Vládu riešiť ako odborný výkonný orgán. Predsedu vlády schváliť parlamentom na základe výberového konania.
   Ministrov schvaľovať na návrh predsedu vlády parlamentom, pričom ministri by pôsobili ako vedúcí útvarov na úrade vlády.

V Bratislave 21.09.2026

RNDr. Rudolf Požgay, CSc.