Hrozba zákazu exportu nafty z USA tlačí Európu k otvoreniu núdzových zásob palív.

Na leteckom pohľade osoba umiestňuje svoj dieselový nákladný automobil na termináli Sunoco LP Fuel Supply 15. júna 2026 v Austine v Texase. Brandon Bell/Getty Images
Washington požiadal Európsku úniu o uvoľnenie 120 miliónov barelov z núdzových zásob, pričom členské štáty sa majú 2. októbra stretnúť s Európskou komisiou, aby sa dohodli na spoločnom postupe.
Americký prezident Donald Trump pohrozil zákazom vývozu americkej nafty, pokiaľ európske vlády neotvoria svoje núdzové zásoby palív. Takýto krok by sa dotkol dopravcov, poľnohospodárov a spotrebiteľov v celej Európskej únii.
Podľa agentúry Reuters Washington požiadal Úniu o uvoľnenie 120 miliónov barelov nafty počas šiestich mesiacov. Členské štáty sa mali 2. októbra stretnúť s Európskou komisiou, aby koordinovali spoločnú odpoveď.
Väčšina európskych núdzových zásob nafty sa nachádza v Nemecku a Francúzsku, teda v dvoch krajinách, na ktoré sa Washington osobitne zameral. Trump 30. septembra počas vystúpenia v Oválnej pracovni povedal novinárom, že o takomto opatrení uvažuje.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič uviedol, že takýto zákaz by Európanov prekvapil, a varoval, že by mal „veľmi dramatické dôsledky pre náš ekonomický výkon“.
Hrozba prichádza v čase, keď je trh už teraz napätý. Priemerná cena motorovej nafty na čerpacích staniciach v EÚ dosiahla podľa týždenného ropného bulletinu Európskej komisie zverejneného 1. októbra rekordných 2,24 eura za liter. Pred začiatkom vojny s Iránom bola na úrovni 1,59 eura za liter.
Závislosť, ktorú teraz Washington využíva, je do veľkej miery výsledkom rozhodnutí samotného Bruselu. Po tom, ako EÚ v roku 2023 zakázala dovoz ruskej nafty po mori, sa európski odberatelia obrátili na krajiny Perzského zálivu a americké rafinérie. Tie tento rok pokrývali približne tretinu dovozu nafty do EÚ a v auguste takmer polovicu.
Tento dodávateľský reťazec sa však dostal pod tlak zo všetkých strán. Faktické uzavretie Hormuzského prielivu po útoku Spojených štátov a Izraela na Irán 28. februára vyradilo z trhu blízkovýchodné objemy. Neskoršie ukrajinské dronové útoky na rafinérie zase prinútili Moskvu zaviesť vlastný zákaz vývozu nafty.
Najväčšie náklady nesie cestná doprava. Podľa Európskeho združenia výrobcov automobilov jazdí približne 96 % nákladných vozidiel v EÚ na naftu. Medzinárodná únia cestnej dopravy odhaduje, že ceny nafty na európskych čerpacích staniciach vzrástli od konca februára o 38 %.
Trump pripisuje rast cien vojne na Ukrajine, a nie konfliktu s Iránom. Tento argument použil pri oznámení energetického prímeria, ktoré však nepotvrdil ani Kyjev, ani Moskva.
Nie všetci vo Washingtone zákaz podporujú. Minister energetiky Chris Wright vyhlásil, že „hrubý nástroj v podobe zákazu exportu nafty jednoducho nefunguje“. Americký ropný inštitút a Obchodná komora USA zároveň varovali, že zákaz by znížil ponuku a zvýšil ceny aj na domácom trhu.
Goldman Sachs odhaduje, že zákaz by mohol znížiť ceny nafty v USA približne o 4 %, zatiaľ čo veľkoobchodné ceny v Európe by vzrástli približne o 2 %. Európske vlády zároveň musia zvážiť riziko znižovania strategických rezerv tesne pred zimou, keďže vojna na Blízkom východe zostáva nevyriešená
Zdroj: US diesel export ban threats Europe – Brussels Signal
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.