Taliansko odmieta plánované deportácie migrantov z Nemecka

Podľa dublinského systému nesie za žiadosť o azyl spravidla zodpovednosť členský štát EÚ, cez ktorý žiadateľ prvýkrát vstúpil na územie Únie.

Talianska premiérka Giorgia Meloni sa zúčastní slávnostného odovzdávania cien „Majster umenia talianskej kuchyne“ v Palazzo Chigi 15. júla 2026 v Ríme, Taliansko. Simona Granati/Corbis cez Getty Images

Rím dal jasne najavo, že nemá v úmysle prijať prvé prípady žiadateľov o azyl, ktorých chce Nemecko deportovať do Talianska. Tým sa vyostruje priamy spor medzi Rímom a Berlínom o zodpovednosť za migrantov, ktorí do Európskej únie prvýkrát nelegálne vstúpili cez Taliansko.

O vývoji situácie ako prvá informovala talianska redakcia La Repubblica 13. augusta 2026. Podľa denníka, ktorý sa odvoláva na zdroje s priamou znalosťou prípadu, taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi telefonicky kontaktoval svojho nemeckého kolegu Alexandra Dobrindta, aby ho informoval o postoji talianskej vlády. V priebehu niekoľkých hodín následne talianske ministerstvo vnútra zaslalo nemeckým orgánom formálne oznámenie, v ktorom uviedlo, že Taliansko transfery neakceptuje. Denník Il Messaggero informoval, že list mal priateľský tón a premiérka Giorgia Meloniová bola o jeho zaslaní informovaná vopred.

Talianske oznámenie prišlo len niekoľko dní pred plánovaným presunom prvých troch žiadateľov o azyl do Talianska, ktorý bol naplánovaný na 17., 19. a 20. augusta. Denník Il Messaggero ich identifikoval ako Iračanku Raniu Darezh, Somálčanku Abdirisaq Warsame Faduma a Afganca Hotaka Samira. Išlo by o prvé transfery vyplývajúce z rozhodnutia Berlína, o ktorom informovala La Repubblica 9. augusta, obnoviť presuny do Talianska podľa dublinských pravidiel. Takéto transfery boli totiž vo veľkej miere blokované od decembra 2022, keď talianska dublinská jednotka oznámila svojim európskym partnerom, že prijímanie migrantov je pozastavené pre nedostatok miest v prijímacom systéme.

Podľa dublinského systému nesie za žiadosť o azyl spravidla zodpovednosť členský štát EÚ, cez ktorý žiadateľ prvýkrát vstúpil na územie Únie. Ostatným členským štátom to umožňuje deportovať žiadateľa späť do tejto krajiny.

Prvým prípadom je Abdirisaq Warsame, 22-ročná žena zo Somálska, ktorá pristála na ostrove Lampedusa a následne sa 31. marca 2026 presunula do Nemecka, kde sa usadila v spolkovej krajine Hesensko, kde legálne žije jej rodina. Nemecké orgány podľa denníka Il Fatto Quotidiano začali transferové konania aj voči ďalším dvom žiadateľom o azyl a už podpísali príslušné rozhodnutia o ich transfere.

Pre Rím však problém presahuje týchto troch jednotlivcov. Zdroje oboznámené s postojom talianskej vlády, , uviedli, že Rím nechce vytvoriť precedens, ktorý by mohol viesť k obnoveniu nepretržitého prúdu dublinských transferov z Nemecka do Talianska. Práve preto sú tieto prvé prípady mimoriadne citlivé: ich prijatie by podľa talianskej vlády mohlo otvoriť cestu k systematickému vracaniu ďalších žiadateľov o azyl, ktorí do EÚ prvýkrát vstúpili cez Taliansko.

La Repubblica uviedla, že ministerstvo vnútra už dostalo od nemeckých orgánov ďalšie dve žiadosti, čo posilňuje obavy Ríma, že tri prípady môžu predstavovať začiatok širšieho procesu.

Očakáva sa, že Nemecko zvýši tlak na presuny žiadateľov o azyl do Talianska a bude sa pritom opierať o nový Pakt EÚ o migrácii a azyle, ktorý sa začal plne uplatňovať 12. júna 2026. Berlín podal v roku 2025 približne 35 900 žiadostí o prevzatie migrantov späť, z ktorých bolo približne 23 900 schválených. Realizovalo sa však iba približne 5 370 transferov, vyplýva z údajov ministerstva vnútra. V prvých šiestich mesiacoch roku 2026 Nemecko zaevidovalo 11 745 žiadateľov o azyl, za ktorých bol zodpovedný iný členský štát.

Pakt predstavuje balík právnych predpisov EÚ vyrokovaných členskými štátmi a Európskym parlamentom s cieľom reformovať spoločný azylový systém. Nahrádza nariadenie Dublin III novým Nariadením o riadení azylu a migrácie (AMMR). Nový rámec v praxi zachováva základný princíp Dublinu, podľa ktorého môže byť členský štát zodpovedný za azylové konanie preto, že bol prvou krajinou vstupu žiadateľa do EÚ. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že Taliansko a Grécko sa na jeseň 2025 zaviazali opätovne uplatňovať dublinské pravidlá po nadobudnutí účinnosti nového systému.

Taliansko nový európsky rámec prijalo ako členský štát EÚ, Rím sa však zdráha uplatniť ho v týchto konkrétnych prípadoch. Talianska vláda argumentuje, že tieto tri prípady vznikli ešte pred 12. júnom, keď sa nový systém začal uplatňovať, a preto by mali byť riešené podľa predchádzajúcich dohôd medzi Talianskom a Nemeckom, nie ako základ pre obnovenie transferov podľa nových pravidiel. Rím zároveň požaduje mechanizmus kompenzácie, ktorý by započítaval vrátených migrantov proti migrantom vyloženým v Taliansku záchrannými plavidlami vrátane lodí prevádzkovaných nemeckými mimovládnymi organizáciami, uviedol portál Open.

Prijatie nového európskeho rámca však môže Taliansku čoraz viac sťažovať udržiavanie všeobecného odmietania transferov z Nemecka alebo iných krajín EÚ po tom, čo sa nový systém plne rozbehne. Súdny dvor Európskej únie 5. marca 2026 v prípade C-458/24 rozhodol, že členský štát sa nemôže zbaviť svojich povinností podľa Dublinu jednostranným oznámením, že už nebude prijímať transfery. Európska komisia alebo ktorýkoľvek iný členský štát proti nemu môže začať konanie o porušení práva EÚ.

Nemecko zatiaľ nenaznačilo, že by po odmietnutí zo strany Ríma plánované transfery zrušilo. Dňa 12. augusta denník Il Sole 24 Ore informoval, že nemecké ministerstvo vnútra vyjadrilo prekvapenie nad pozornosťou, ktorú tieto prípady vyvolali, vzhľadom na existujúcu spoluprácu oboch krajín v oblasti migrácie. Berlín naďalej obhajuje obnovenie dublinských transferov a implementáciu nového európskeho azylového rámca.

Zároveň nebolo zo strany Nemecka verejne oznámené žiadne odvetné opatrenie voči Taliansku.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/