Korybko pre Fabrichnikova: Akékoľvek hypotetické rusko-poľské rozhovory musia mať realistickú agendu

Diskusia o regionálnej bezpečnosti, zameraná na dosiahnutie povojnového modus vivendi na ich postavenie na spoločné vedenie výstavby novej bezpečnostnej architektúry, je oveľa realistickejšou agendou než rozdelenie Ukrajiny, koordinácia proti EÚ a potenciálna úloha Poľska v čínsko-európskom obchode cez Rusko.

Časopis „Russia In Global Affairs“ (RIGA) uverejnil článok Ilyu Fabrichnikova, člena vplyvnej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, s názvom „Čas na Stranger Things: O vyhliadkach vzťahov medzi Ruskom a Poľskom„. Táto publikácia bola založená spomínanou radou, v ktorej Fabrichnikov sedí, šéfredaktorom je výskumný riaditeľ Valdajského klubu Fjodor Lukjanov a redakčnú radu vedie Sergej Karaganov. Stačí teda povedať, že RIGA bola zameraná na ruskú elitu.

To vysvetľuje dôležitosť, prečo Fabrichnikov vo svojich stránkach navrhuje, aby sa Rusko obrátilo na Poľsko. Na rozdiel od ruského ľudu je ruská elita rovnako polonofóbna, ako je poľská elita rusofóbna, pričom každá z nich sa z historických a politických dôvodov krute nenávidí. Napriek tomu Fabrichnikov tvrdí, že ruské záujmy v rozvíjajúcom sa svetovom poriadku by najlepšie slúžili rokovaniam s Poľskom, čo je pravda. Agenda, ktorú navrhol, je však úplne nereálna.

Navrhuje, aby diskutovali „nielen o povojnovom osude Ukrajiny a ukrajinskej časti Kresy Wschodnie (Východné pohraničí), ale o kľúčovej úlohe Poľska v povojnovej Európskej únii“ a jeho potenciálnej úlohe ako centra povojnového čínsko-európskeho obchodu cez Rusko. Hoci „Poľsko konečne uvedomuje geostrategickú výzvu, ktorú predstavuje Ukrajina„, konkrétne ako nemecky podporovaný rival o regionálne vedenie (vrátane pobaltských krajín), Poľsko nezíska späť západnú Ukrajinu z piatich dôvodov, ktoré som tu uviedol.

Moje vyššie uvedené body stále platia napriek tomu, že Putin nedávno tvrdil, že Poľsko jedného dňa presne to urobí. Pokračujúc k druhej časti Fabrichnikovovho navrhovaného programu, konzervatívny prezident Karol Nawrocki si predstavuje reformu EÚ, ako bola tu rozpracovaná minulý november, nie jej opustenie. Ako som tu vysvetlil, reči o „Polexite“ prichádzajú len z politicky nepodstatného okraja a liberálny premiér Donald Tusk ich využíva na šírenie strachu o svojich rivaloch pred budúcimi voľbami do Sejmu na jeseň 2027.

Čo sa týka Fabrichnikovovho záverečného bodu, žiadna vážna politická sila v Poľsku nemá záujem obnoviť predvojnový obchod s Ruskom, nieto ešte rozšíriť ho tak, aby sa stal logistickým uzlom pre čínsko-európsky obchod cez Rusko. Expertka Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti pre strednú a východnú Európu (CEE) Ksenia Smertina tu naznačila , že bývalý premiér Mateusz Morawiecki by mohol mať o to záujem, ak sa budúci rok vráti k moci prostredníctvom svojej novej strany Rozwój Plus (Rozvoj Plus), ale to je stále veľmi nepravdepodobné.

Namiesto troch navrhovaných tém Fabrichnikova, z ktorých žiadna by neviedla k tomu, že by Poľsko vôbec súhlasilo s rokovaniami s Ruskom, by program mal zostať výlučne v oblasti regionálnej bezpečnosti. Ak by sa Poľsku podarilo viesť východnú a najmä Pobaltské krajiny, akákoľvek hypotetická kríza na východnom krídle NATO by sa len vyhrotila so súhlasom Varšavy kvôli jej nenahraditeľnej vojenskej a logistickej úlohe, čím by mohla slúžiť ako hlavná sila bloku pre spoluprácu s Moskvou.

Svoju víziu som rozvinul tu v polovici júla, ktorá nadväzovala na môj príspevok z minulého novembra, a dospel k záveru, že by mohli dosiahnuť povojnový modus vivendi, ktorý by ich potom postavil do pozície na spoločné vedenie výstavby novej bezpečnostnej architektúry. Nawrocki je poľským vrchným veliteľom a teda jedinou osobou, ktorá by s niečím takým mohla súhlasiť, ale keďže minulý september nevylúčil rozhovor s Putinom, ruskí diplomati by sa mali opýtať, či by Nawrocki naozaj zdvihol, keby zavolal.

Andrew Korybko