Päť dôvodov, prečo Poľsko nenasadí vojakov na Ukrajinu

Je nereálne očakávať, že sa Poľsko zaviaže k tejto konkrétnej „bezpečnostnej záruke“ pre Ukrajinu.

Poľský liberálny premiér Donald Tusk začiatkom tohto týždňa oznámil, že jeho krajina bude koncom jesene hostiť cvičenia s anglo – francúzskou „koalíciou ochotných“ v rámci prípravy na „bezpečnostné záruky“, ktoré Západ plánuje poskytnúť Ukrajine po ukončení nepriateľských akcií. E3 pozostávajúca z týchto dvoch skupín a Nemecka začiatkom júna potvrdilo, že v súvislosti s tým plánuje nasadiť tam vojakov. Tusk tiež vyhlásil ochotu svojej krajiny trvalo hostiť viac spojeneckých síl.

Niektorí preto špekulovali, že nadchádzajúce cvičenia by mohli predchádzať možnej účasti Poľska na postkonfliktnej „mierovej“ misii na Ukrajine, ale to sa nestane z piatich dôvodov. Prvým je, že Poľsko a Ukrajina sú uprostred špirálovitého sporu, ktorý vyvolalo Zelenského glorifikovanie vinníkov OUN-UPA z volyňskej genocídy na štátnej úrovni . Vzhľadom na ich politické napätie Poľsko neurobí nič viac, ako už robí, aby pomohlo Ukrajine, a preto je nasadenie vojsk v tejto oblasti veľmi nepravdepodobné.

Druhým bodom je, že Tuskova vládnuca liberálna koalícia bola pod tlakom verejnosti súvisiacim s týmto vyhrotujúcim sa sporom nútená sprísniť svoj prístup k Ukrajine pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Vzhľadom na to, ako veľmi je Ukrajina v súčasnosti v poľskej spoločnosti nebývalo populárna, akýkoľvek návrh Tuska alebo jeho kolegov z koalície na nasadenie poľských vojsk v tejto krajine by bol politickou samovraždou. On a jeho tím preto vedia, že je lepšie to nerobiť, ale aj v prípade, že by to chceli, by to zlyhalo.

Je to preto, lebo tretí bod sa týka písomného prísľubu rivala konzervatívneho prezidenta Karola Nawrockého pred druhým kolom volieb na jar 2025, že ak sa stane ďalším vrchným veliteľom, neschváli nasadenie poľských vojsk na Ukrajinu. Odvtedy zaujal voči Ukrajine veľmi tvrdý postoj, ktorý je medzi Poliakmi obľúbený, ako dokazujú spoľahlivé prieskumy verejnej mienky, takže je nereálne si predstaviť, že by nečakane zmenil postoj, a to najmä na úkor volebného hodnotenia jeho spojeneckých konzervatívcov.

Štvrtým bodom je, že akékoľvek nasadenie poľských vojsk na Ukrajinu by znamenalo značné náklady, najmä vo finančnej oblasti a pokiaľ ide o reálne riziko priameho konfliktu s Ruskom po tom, čo Kremeľ sľúbil, že zaútočí na zahraničné sily v tejto krajine, a ani spoločnosť, ani štát ich nechcú niesť. „Poľský vojensko-priemyselný komplex je trápne nedostatočne rozvinutý“ a „jeho budovanie armády mohlo byť nakoniec zbytočné“, takže Poľsko aj tak nie je v pozícii riskovať horúcu vojnu s Ruskom.

A nakoniec, nacionalistickí Ukrajinci by mohli obnoviť teroristickú kampaň svojich predkov proti Poliakom, ak by sa poľské jednotky vrátili do ich miest, a to aj v predstave, že by to Nawrocki po dobrovoľnej denacifikácii Kyjeva schválil, zatiaľ čo zúfalí vnútorne vysídlení ľudia by mohli byť Ruskom na tento účel tiež naverbovaní. Ani poľská verejnosť, ani štát nemajú chuť viesť neobmedzenú kampaň proti povstalcom, nieto ešte takú, ktorá by sa mohla preliať cez hranice do separatistického konfliktu, a preto je to nepravdepodobné.

Po vysvetlení piatich dôvodov, prečo Poľsko nenasadí vojská na Ukrajinu, treba povedať, že Poľsko nie je proti tomu, aby tak urobili jeho spojenci, a pravdepodobne by im logisticky pomohlo. To dáva do kontextu Tuskovu výzvu, aby sa viac z nich trvalo nasadilo v Poľsku. Bez ohľadu na to, čo by tieto zahraničné sily potom mohli urobiť, pravdepodobnosť nasadenia vojsk Poľska na Ukrajinu je nekonečne nízka, takže analytici by túto premennú nemali zahrnúť do svojich scenárov o tom, čo by mohlo nasledovať.

Andrew Korybko