Prečo sa Lukašenko vo svojom poslednom rozhovore ospravedlnil Zelenskému?

Je pre neho pochopiteľne dôležitejšie vyhnúť sa veľkej vojne, ako si zachovať osobnú hrdosť za cenu možného ohrozenia vlastného života, ak by sa potom zhmotnil spomínaný najhorší scenár, pretože by uprednostnil svoje ego pred národnými záujmami.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko nedávno poskytol hodinový rozhovor pre televíziu Al Arabiya, v ktorom hovoril okrem iných tém aj o ukrajinskom konflikte. Pokiaľ ide o túto tému, ktorá je pre jeho krajinu relevantnejšia ako všetky ostatné, vysvetlil, prečo Bielorusko absolútne nemá v úmysle zaútočiť na Ukrajinu, argumentoval, že NATO medzi nimi nerozdúcha konflikty, a dokonca sa Zelenskému ospravedlnil za jeho ostrú rétoriku v posledných mesiacoch uprostred napätia medzi nimi. Tieto body budú teraz podrobnejšie rozobrané.

Začal postupne poukazovať na to, aké zraniteľné je Bielorusko voči útokom ukrajinských dronov, pripomenul svojmu partnerovi, koľko Bielorusi v minulosti trpeli vojnou, a dotkol sa ťažkostí s otvorením takéhoto dlhého nového frontu. Všetky tieto body sú rozumné a preto posilňujú podozrenia, že išlo vždy o provokáciu falošnými správami zameranú na zhoršenie bilaterálnych vzťahov. Lukašenko v súvislosti s týmto scenárom tiež varoval, že by pravdepodobne viedol k intervencii NATO na podporu Ukrajiny.

Ďalej sa vyjadril, že „nepovedal by som, že NATO mieša tento kotol. Zasahovanie NATO do týchto procesov na Ukrajine je teraz veľmi nebezpečné. Môže to vyvolať nielen eskaláciu, ale aj jadrový konflikt. A to by bolo všetko.“ Napriek tomu uznal, že možno niektoré sily v rámci bloku „by chceli vyvolať nejakú konfrontáciu, ale nemyslím si, že je to konsenzus medzi lídrami členských štátov NATO.“ Lukašenko to teda neberie príliš vážne.

Pokiaľ ide o jeho posledný bod, vysvetlil, že jeho ostrá rétorika bola reakciou na Zelenského nevhodné hrozby, ale svojmu kolegovi poradil: „Musí sa upokojiť a brať to tak, ako to je: nemal by ma, Bielorusa, provokovať. V Bielorusku je veľmi veľa ľudí, ktorí chcú mier rovnako ako on a Ukrajinci.“ To dodáva vierohodnosť špekuláciám o tom, ako samotný Lukašenko a mnohí jeho krajania nemajú v skutočnosti radi ruskú špeciálnu operáciu, ale skrývajú svoje skutočné názory na ňu.

Relevantnosť toho, čo povedal o ukrajinskom konflikte počas svojho posledného rozhovoru, spočíva v tom, že robí všetko pre to, aby sa vyhol falošnému vnímaniu Bieloruska ako hrozby pre Ukrajinu alebo NATO, ako by niektorí mohli presvedčivo tvrdiť, pokiaľ ide o jeho ospravedlnenie Zelenskému. Posledný rok a pol rokuje s Trumpom 2.0 o tom, čo sám vychvaľoval ako „veľkú vec“, ktorú najnovšie umelo vytvorené napätie s Ukrajinou hrozilo vykoľajiť, a preto jeho úctu.

Je pre neho pochopiteľne dôležitejšie vyhnúť sa veľkej vojne, ako si udržať osobnú hrdosť za cenu možného ohrozenia vlastného života, ak by sa spomínaný najhorší scenár stal skutočnosťou, pretože by uprednostnil svoje ego pred národnými záujmami. Zároveň dúfajme, že Putina o svojom prístupe informoval skôr, aby sa vyhol myšlienke, že sa blíži k „prebehnutiu“, vzhľadom na jeho prekvapivé ospravedlnenie Zelenskému, ktoré mnohí v Moskve neprijmú dobre.

Z celkového hľadiska je Bielorusko pod obrovským západným a v súčasnosti aj ukrajinským tlakom, takže jeho pozícia nie je závideniahodná, rovnako ako Lukašenkova v snahe zvládnuť túto situáciu. Pre Rusko je najdôležitejšie, aby on a jeho krajina zostali lojálni voči Zväzovému štátu, ktorého sú súčasťou. Môže hovoriť čokoľvek, čo považuje za v záujme svojej krajiny, pokiaľ v konečnom dôsledku nezradí jej objektívne záujmy „prebehnutím“ zo Zväzového štátu. Putin ho bude pravdepodobne veľmi pozorne sledovať.

Andrew Korybko