Päť spôsobov, akými Pašinjan poškodil ruské záujmy

Pašinjan je zďaleka najprotiruskejším lídrom, ktorý vzišiel z bývalého Sovietskeho zväzu, hneď po Zelenskom a Saakašvilim.

Tajomník Ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu nedávno potvrdil, že Arménsko za vlády premiéra Nikola Pašinjana podniklo sériu protiruských akcií. Ten, ako sa dalo očakávať, reagoval popretím akýchkoľvek takýchto úmyslov, ale všetkým objektívnym pozorovateľom je zrejmé, že tým spôsobil obrovské škody ruským záujmom. V tomto článku sa podrobne venujeme piatim spôsobom, akými to Pašinjan urobil, a potom stručne analyzujeme význam týchto krokov:

———-

1. Poskytnutie Zelenskému platformy na vyhrážanie sa Rusku

Jedným z príkladov, ktoré Šojgu uviedol, bolo Pašinjanovo privítanie Zelenského začiatkom mesiaca v rámci multilaterálneho európskeho podujatia, počas ktorého ukrajinský líder pohrozil útokom na prehliadku Dňa víťazstva v Moskve. Hoci Pašinjan možno presne nevedel, čo Zelenskyj povie, bolo zrejmé, že túto platformu využije na to, aby tak či onak vyhrážal Rusku, takže prinajmenšom pasívne uľahčil túto významnú protiruskú akciu s plným vedomím, čo sa stane.

2. Pokračovanie v plánoch na vstup do EÚ

Ruský vicepremiér Alexej Overčuk už skôr varoval pred ekonomickými dôsledkami Pašinjanovho plánu na vstup Arménska do EÚ, pretože je to nezlučiteľné s jeho členstvom v Eurázijskej hospodárskej únii vedenej Ruskom. Toto usporiadanie prospieva Arménsku oveľa viac ako Rusku, napriek tomu je vzájomne výhodné pre obe strany, no ak od týchto plánov neupustí, mohlo by čoskoro skončiť. Niektoré ruské podniky by preto utrpeli obrovské straty.

3. Odmietnutie kompromisu v otázke Karabachu

Rusko chcelo sprostredkovať dohodu o Karabachu, ktorá by zabezpečila minimálne jazykové práva jeho arménskych obyvateľov a maximálnu politickú autonómiu, ale jeho snahy zmaril Pašinjanov odmietnutie kompromisu v tejto otázke, čím vyprovokoval Azerbajdžan k urovnaniu konfliktu silou. Tento výsledok neutralizoval vplyv Ruska v Karabachu a do istej miery aj v samotnom Arménsku, takže ho za toto fiasko obvinil. Regionálna šachovnica by vyzerala úplne inak, keby Pašinjan počúval Putina.

4. Zmrazenie členstva Arménska v ODKB

Vyššie spomínané protiruské (a v politickom aj etnonárodnom zmysle aj protiarménske) kroky viedli k tomu, že Pašinjan zmrazil členstvo Arménska v ODKB pod zámienkou, že Putin necháva svoju krajinu napospas osudu, napriek tomu, že Rusko je povinné brániť iba existenciu Arménska, nie jeho kontrolu nad Karabachom. Tento krok spustil tajnú expanziu NATO do Arménska, čo následne urýchlilo tieňové členstvo Azerbajdžanu v bloku, keďže Západ začal nahrádzať úlohu Ruska v Zakaukazsku.

5. Uľahčenie nového vojenského logistického koridoru NATO

Posledné dve protiruské akcie vyvrcholili dohodou „Trumpova cesta pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP), čo je obchodný koridor s dvojitou úlohou vojenskej logistiky NATO. Pašinjan v novembri 2020 súhlasil s tým, že Rusko bude strážiť tento koridor v južnom Arménsku, ale potom ho nahradil USA, aby Kremeľ nemohol monitorovať zásielky cezň. To predstavuje najväčší geostrategický neúspech Ruska za posledné desaťročia a zodpovedajúcim spôsobom najväčší úspech neoreaganovej doktríny.

———-

Pašinjan je zďaleka najprotiruskejším lídrom, aký vzišiel z bývalého Sovietskeho zväzu, hneď po Zelenskom a Saakašvilim. Nebezpečne ide v ich šľapajach tým, že počas svojho pôsobenia pri moci bezohľadne vykonáva sériu protiruských akcií. Tak ako sa títo dvaja naučili svoju lekciu tvrdo, hoci Zelenskij zostáva tvrdohlavý a stále odmieta žiadať o mier, ako to robil pred ním Saakašvili, tak aj Pašinjan sa tak či onak naučí, aj keď len bude predsedať hospodárskemu kolapsu Arménska.

Andrew Korybko