STOP PROGRESÍVNEJ NEKULTÚRE!

Nezvyknem sa vyjadrovať k osobám ako Maroš Kramár a podobným neumelcom, ale spravím tento raz výnimku, pretože si myslím, že je potrebné jasne a zreteľne definovať rozdiel medzi skutočnou kultúrou a medzi liberálnym a progresívnym rozkladom kultúry.

Najlepší príklad, na ktorom definujeme tento rozdiel, nám poskytne samotný vývoj skutočného umenia a skutočnej kultúry v európskom priestore a ich porovnanie so súčasnou chorou liberálnou a progresívnou nekultúrou.

Ak sa pozrieme na vývoj kulúry v Európe za obdobie viac ako tritisíc rokov, vidíme v ňom skutočný postupný rozkvet našej európskej civilizácie. Staroveké európske umenie nám zanechalo grécky chrám na Akropole, Koloseum v Ríme, hrdinské eposy Homéra, poučné Ezopove báje či Vergiliove básne.

Stredoveká Európa nám rovnako zanechala výnimočné pamiatky, od románskych a gotických katedrál na západe Európy až po pravoslávne chrámy na východe, od Katedrály Notre-Dame v Paríži, po chrám Vasilija Blaženého v Moskve, ktorý bol postavený na hranici stredoveku a novoveku. Od renesančnej Baziliky Svätého Petra v Ríme až po nádherné mestské radnice, paláce a zámky na pobreží Baltského a Severného mora. Stredoveká Európa, to bola tiež doba rytierskych povestí a legiend o živote svätých, od rytiera Rolanda až po svätých Cyrila a Metoda. Bola tiež obdobím renesančných malieb Albrechta Dürera, sôch Michelangela či majstra Pavla z Levoče.

Novoveká Európa priniesla barokovú nádheru a neskôr obrodenie z čias romantizmu – od zámku Schönbrunn, až po monumentálne divadlá, galérie a univerzity, ktoré sa stali centrami vzdelanosti a kultúry. Tie podporovali osvietení panovníci ako rakúska cisárovna Mária Terézia, pruský kráľ Fridrich II. alebo ruský cár Peter Veľký (liberáli by dnes zrejme všetkých týchto osvietených panovníkov nazvali fašistami). Novoveká Európa, to bolo tiež obdobie rozkvetu literatúry, od Goetheho až po obdobie literárneho romantizmu štúrovskej generácie.

Takto vyzeralo kultúrne dedičstvo skutočnej Európy zušľachťovanej obdobím viac ako 3000 rokov jej vlastnej a skutočnej kultúry.

A potom prišlo obdobie liberalizmu a progresivizmu s jeho súčasnými kultúrnymi nevýsledkami, ktoré si osoby prezentujúce sa ako „umelci“ dovolia označovať za kultúru. Otvorene sa pýtam – ak sa vy, liberáli, cítite povolaní rozprávať niečo do kultúrnej politiky, odpovedzte najskôr na to – čo také ste doteraz vytvorili v období vašej progresívnej nekultúry, čo bude človek obdivovať ešte o niekoľko tisícročí, alebo aspoň storočí?

Čo sú vlastne doterajšie výsledky tejto progresívnej nekultúry? Grafitmi zohyzdené a dočmárané steny? Trasúci sa tanec partnerky Michala Šimečku? Film o mafiánskom vrahovi odsúdenom na doživotie? Odpad nahádzaný na kopu, o ktorom poviete, že to je podľa vás umenie? Presklenné budovy bánk, korporátov a benzíniek? Alebo prihlúple pseudoseriály, ktoré slúžia len ako výplň prázdneho času medzi reklamami?

S istotou je možné povedať, že to, čo táto ukričaná progresívna nekultúrna obec doteraz vytvorila, nestojí ani za deravý groš a ani za sekundu pozornosti. To, čo by niekedy stálo na absolútnom okraji spoločnosti, rôzni pseudoumelci a narušení jedinci, to si tu roky vytváralo v oblasti kultúry svoj štát v štáte, kde si sebe navzájom pridelovali prostriedky na to, aby pod maskou kultúry v skutočnosti rozvracali kultúru.

Ak dnes títo pseudoumelci niečo kritizujú, tak je to len preto, že sa konečne začínajú vracať tam, kde skutočne patria a to na okraj spoločnosti a mimo záujem. Prednosť už totiž nedostáva táto liberálna a progresívna nekultúrna hniloba.

Prednosť dostáva skutočná slovenská a európska kultúra!

To, čo si myslíte o rôznych Kramároch a Ondríkoch môžete napísať do komentárov.

ZA SKUTOČNÚ KULTÚRU! ZA SLOVENSKO! 🇸🇰

Dagmar Kramplová
podpredsedníčka SNS
poslankyňa NR SR