Dešifrovanie Trumpovej požiadavky, aby sa Čína pridala k jeho navrhovanej Hormuzskej námornej koalícii

Trump chce Si Ťin-pchinga pred svojou nadchádzajúcou cestou, o ktorej pohrozil odložením, ak sa Čína nepridá k americkej koalícii, postavil pred dilemu, ale stále je možné, že Si Ťin-pching nejako obráti situáciu voči Trumpovi.

Trump cez víkend vyzval Čínu a niekoľko ďalších krajín, aby sa pridali k jeho navrhovanej námornej koalícii s cieľom zabezpečiť slobody plavby cez Hormuzský prieliv uprostred prebiehajúcej tretej vojny v Perzskom zálive. Deň nato pre Financial Times povedal : „Myslím si, že by mala pomôcť aj Čína, pretože Čína získava 90 percent svojej ropy z prielivu [sic]… Radi by sme to vedeli pred [mojou cestou do Číny koncom mesiaca]. Je to [dva týždne sú] dlhá doba. Možno to zdržíme.“ To enormne zvyšuje dôležitosť jeho požiadavky.

Ak Čína nedodrží podmienky a Trumpova cesta sa odloží, krehké obchodné prímerie medzi Čínou a USA nemusí vydržať, čo by mohlo zhoršiť globálnu ekonomickú neistotu spôsobenú ropnou krízou. Na druhej strane, dodržanie podmienok by dodalo legitimitu jeho navrhovanej námornej koalícii a Irán by ju pravdepodobne vnímal ako nepriateľskú. Irán už objasnil, že úžina je uzavretá iba pre nepriateľské krajiny, medzi ktoré v súčasnosti nepatrí Čína, a údajne sa objavil aj návrh, aby Čína začala platiť za iránsku ropu v juanoch.

Približne 13,4 % ropy, ktorú Čína v minulom roku doviezla po mori, pochádzalo z Iránu, zatiaľ čo kráľovstvá Perzského zálivu (okrem Ománu, ktorého export pochádza z Arabského mora) a Irak prispeli približne 35 % jej dovozu, čo predstavuje celkovo približne 48,4 % – alebo takmer polovicu – jej ročného dovozu ropy po mori cez prieliv. Čína má, samozrejme, aj strategické zásoby ropy odhadované na 1,3 miliardy barelov, čo stačí na 3 – 4 mesiace, a rýchlo napreduje aj v implementácii svojho programu zelenej energie.

Tieto údaje však dokazujú, že Čína je ekonomicky závislá od obnovenia pravidelného dovozu ropy cez prieliv, čo by podľa tejto analýzy mohli USA využiť ako zbraň prostredníctvom kontroly nad iránskymi zdrojmi a tlaku na kráľovstvá Perzského zálivu s cieľom prinútiť Čínu k jednostrannej obchodnej dohode. Cieľom je narušiť jej trajektóriu ako superveľmoci a potom inštitucionalizovať jej juniorský vzťah s USA. Túto agendu by mohlo podporiť aj udržiavanie tretej vojny v Perzskom zálive a zaistenie iránskych plavidiel posielajúcich ropu do Číny.

Ak sa Čína podriadi USA tým, že poskytne legitimitu navrhovanej námornej koalícii v Hormuzskom zálive a zaviaže sa podpísať jednostrannú obchodnú dohodu počas svojej návštevy, Trump by mohol deeskalovať konflikt a tým obnoviť spoľahlivosť regionálneho dovozu ropy do Číny. Ak by však Si hrdo ignoroval jeho požiadavku, Trump by mohol konflikt prehĺbiť (a tým predĺžiť drasticky znížený vývoz ropy z kráľovstiev Perzského zálivu do Číny), zaistiť iránske plavidlá posielajúce ropu do Číny, oddialiť jeho cestu a potom zintenzívniť ich obchodnú vojnu.

USA sú stále najväčším obchodným partnerom Číny napriek diverzifikácii obchodu Číny od obchodnej vojny Trumpa 1.0 a USA majú stále obrovský ekonomický a finančný vplyv na mnohých ďalších obchodných partnerov Číny, takže nová čínsko-americká obchodná vojna spojená s drasticky zníženým dovozom ropy by mohla Čínu tvrdo zasiahnuť. Navyše, v tomto scenári by Trump mohol najprv dosiahnuť dohodu s Putinom, ktorá by mohla ďalej zhoršiť rokovaciu pozíciu Číny voči USA a potom viesť k tomu, že by sa od nej požadovali nepriaznivejšie obchodné podmienky.

Trumpova požiadavka, aby sa Čína pridala k jeho námornej koalícii, má preto uvrhnúť Si Ťin-pchinga do dilemy. Si Ťin-pching je tlačený buď k tomu, aby podriadil Čínu USA tým, že tejto koalícii poskytne dôveryhodnosť výmenou za energetickú bezpečnosť kontrolovanú USA, a to ešte predtým, ako formalizujú svoje juniorské partnerstvo počas Trumpovej cesty súhlasom s jednostrannou obchodnou dohodou, alebo aby viedol ďalšiu obchodnú vojnu s USA, ale v horšej pozícii ako predtým. Číňania sú však brilantní stratégovia, takže možno vymyslia cestu z tejto dilemy.

Andrew Korybko