Izrael odhaduje svojho ďalšieho nepriateľa: Stane sa Turecko novým Iránom?

Teraz by to malo byť celkom jasné. Vyhlásenia prezidenta Trumpa to nehovoria priamo, ale dávajú to pochopiť: USA sa zameriavajú na zmenu režimu v Teheráne, alebo skôr, vyskúšajú to a uvidia, čo sa bude vyvíjať. Nebyť v tejto veci úplne otvorený tiež dáva zmysel. Cieľ vojensky ochromiť Irán a zničiť jeho jadrové ambície je jedna vec. Zvrhnúť mulláhov je vec druhá – za ktorou sa skrýva dlhoročná túžba Izraela.

Stáva sa turecký prezident Erdogan ďalším veľkým nepriateľom Izraela? „Turecko systematicky vybudovalo infraštruktúru nepriateľstva, poskytlo bezpečné útočisko a financovanie pre vedenie Hamasu a zároveň zaviedlo úplné obchodné embargo, ktorého cieľom je uškrtiť izraelskú ekonomiku… Erdogan nešetril slovami a nedávno vyhlásil, že Netanjahu „prekonal Hitlera v barbarstve“,“ (Foto: Serdar Ozsoy/Getty Images)

Človek sa musí skloniť pred tým, ako sa Izrael k veciam postaví. Pred pár rokmi, po krvavom útoku na svoju pôdu a občanov, sa ocitol proti Hamasu, Hizballáhu, Hútíom, nepokojom v Sýrii a za tým všetkým Iránu. Židovský národ sa prepol do plného bojového režimu. Od 7. októbra 2023 sa vyrovnával so všetkými bezprostrednými hrozbami jednu po druhej, bojoval trpko a neprestajne. A teraz sa obracia proti materskej lodi a tvrdo ju udrel. Pôsobivé, v každom prípade.

Izrael sa, samozrejme, teší najväčšej podpore Spojených štátov amerických. V tejto kampani nie je sám. Naopak, podpora Washingtonu je neochvejná, neochvejná a veľmi reálna, a to ako na diplomatickom, tak aj na vojenskom fronte. V skutočnosti sa často zdá, že Jeruzalem vedie a Amerika nasleduje. Ktokoľvek sa pohráva so štátom Izrael, skončí v ťažkej situácii a bude čeliť IDF spolu so strýkom Samom. Takže, kde sa to zastaví?

Zatiaľ nie je vôbec isté, či prebiehajúca vojna protilátky Iránskej islamskej republike prinesie požadovaný výsledok v podobe zvrhnutia režimu v krajine. Irán nie je ani Irak, ani Sýria. Islamská revolúcia nie je politická strana podobná strane Baas, ktorú by riadila klanovo založená mocenská štruktúra. Je to hlboko zakorenené administratívne a spoločenské zriadenie. A potom, Iránci sú starobylý a hrdý národ. Nebude ľahké ich dostať pod nejaké nové bábkové vedenie.

Stále existuje šanca, že teheránska vláda sa nakoniec rozpadne a zrúti. Ale aj keby sa tak nestalo, nezmení to nič na tom, že akonáhle USA a Izrael skončia s bombardovaním Iránu, krajina bude na nepoznanie. Ak vojna naozaj potrvá „až mesiac“, ako uviedol prezident USA, perzská vlasť bude zničená bez ohľadu na to, či islamskí duchovní padnú alebo nie. Nepriateľ bude aj tak eliminovaný, aspoň na nejaký čas, zbavený prostriedkov potrebných na ohrozenie Izraela.

Skončí potom Jeruzalem? Alebo sa zameria na ďalšiu regionálnu mocnosť, ktorá prechováva antisemitský extrémizmus a mohla by predstavovať hrozbu pre existenciu Izraela? Turecko by už malo začať pociťovať nervozitu. Za posledné dve desaťročia sa Ankara zmenila zo strategického spojenca na otvoreného a jedovatého rivala. Prezident Erdogan nešetril slovami a nedávno vyhlásil, že Netanjahu „prekonal Hitlera v barbarstve“, zatiaľ čo jeho minister zahraničných vecí Hakan Fidan výslovne označil Izrael za „darebáckeho aktéra“ a „bezpečnostnú hrozbu číslo jeden“ pre región.

Toto už nie je len diplomatické predstavenie pre domácu spotrebu. Turecko systematicky budovalo infraštruktúru nepriateľstva, poskytovalo bezpečné útočisko a financovanie pre vedenie Hamasu a zároveň zaviedlo úplné obchodné embargo, ktorého cieľom je uškrtiť izraelskú ekonomiku. Izraelská reakcia bola rovnako priamočiara. Osobnosti ako Itamar Ben-Gvir dlhodobo kategorizujú turecké vedenie ako „nepriateľa“ – dokonca, slovami bývalého premiéra Naftaliho Bennetta, ako „existenčnú hrozbu“.

Pokiaľ ide o strategických plánovačov IDF, tí teraz nepovažujú Turecko za aktívum NATO, ale za zdroj regionálnych turbulencií, ktoré odrážajú iránsky model zástupnej vojny. Keďže Turecko v poslednom čase pôsobilo ako diplomatický a logistický štít pre mulláhov, veci sa len zhoršujú. Nehovoriac o bratskom vzťahu Ankary s Pakistanom, jadrovo vyzbrojeným národom, ktorý ani len neuznáva štát Izrael a želá si jeho zničenie.

Žijeme v dobe, keď sa zdá, že všetko je možné. Akonáhle bude iránsky „problém“ vyriešený, víťazi nevyhnutne zametia mapu pred protivníkmi, ktorí voči nim prechovávajú zlomyseľné úmysly. Turecko síce dlho tvorilo ústredný prvok atlantického tábora, ale v poslednom čase koná aj ako súčasť tej istej osi, ktorú Washington v súčasnosti rozkladá. Ak nezmení kurz – čo, úprimne povedané, historicky robí, keď sa nachádza v zúfalej situácii – mohlo by sa nakoniec ocitnúť v hľadáčiku. Nič už nie je nemysliteľné.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/03/israel-sizes-up-its-next-enemy-will-turkey-become-the-new-iran/